Premiér Mikuláš Dzurinda má predložiť prezidentovi SR návrh na vymenovanie Jirka Malchárka za ministra hospodárstva. Nie je známe, že by sa pán Malchárek ako poslanec vyjadroval v parlamente k podstatnejším ekonomickým témam. Vie sa na druhej strane, že vždy pôsobil lojálne voči svojmu predsedovi, aj napríklad v prípade vyvlastňovania súkromných majetkov pre investíciu firmy Kia Motors. To ešte neznamená, že politický post ministra nemôže zvládnuť a že bude na ministerstve pokračovať v lobistických a pre daňovníkov finančne nákladných praktikách svojho predchodcu. Nie je dôvod mu vopred nedôverovať.
V čase, keď ešte nie je vymenovaný nový minister hospodárstva sa však vynára závažnejšia otázka, ako iba to, kto sa ním má stať. Má ministerstvo hospodárstva opodstatnenie v trhovej ekonomike? Bývalý ekonomický poradca Vladimíra Mečiara Peter Staněk je presvedčený, že má, respektíve dokonca, že „rezort je významný“. Od vlády, ktorá by sa hrdí ekonomicky liberálnejším prístupom by mohla zaznieť iná odpoveď.
Existenciu ministerstva hospodárstva je možné spochybniť predovšetkým na základe princípov klasickej liberálnej ekonómie. Ak sú už vytvorené základné pravidlá pre fungovanie trhu a takmer celé hospodárstvo je v súkromných rukách, ako je tomu na Slovensku, tak ministerstvo hospodárstva nie je potrebné. Ibaže by vláda chcela naďalej selektívne „podporovať“ z našich daní niektoré podnikateľské subjekty, napríklad formou „investičných stimulov“. To však nemá nič spoločné s ekonomicky liberálnymi postojmi. Spôsobuje to navyše aj finančnú záťaž pre daňovníkov a v dlhodobom horizonte vážne deformácie v podnikateľskom prostredí a v morálke, napríklad v podobe rozmáhajúceho sa podnikania a investovania s vládnou pomocou.
Proti existencii ministerstva hospodárstva zasahujúceho do súkromného hospodárstva možno spomenúť i pragmatickejšie dôvody. Zrušením tohto, na Slovensku nie malého, ministerstva by došlo k úspore vo verejných výdavkoch. Časť zvyšnej agendy dnešného ministerstva by sa mohla presunúť na ministerstvo financií. Predpokladá sa, že to by skôr ustrážilo použitie verejných prostriedkov ako ministerstvo hospodárstva (aj keď „manažované“ už bez Pavla Ruska). A nakoniec: nemohlo by dôjsť k absurdnej situácii ako nedávno, keď minister financií a dnes i zastupujúci minister hospodárstva Ivan Mikloš priznal, že nevedel o miliardových finančných nárokoch firmy Kia na štátny rozpočet, o ktorých rozhodol Pavol Rusko. Mikloš nedávno uviedol, že „vinou zlého manažmentu investície bude príchod Kia Slovensko stáť o 2 až 3 miliardy slovenských korún viac, ako vláda predpokladala,“ respektíve „… to čo som našiel v tomto rezorte ma nemilo prekvapilo.“
Ak nebude vymenovaný nový minister hospodárstva, nič sa nestane. Ak by sa však rozhodlo o zrušení ministerstva hospodárstva a presune ostatnej časti kompetencií na ministerstvo financií (s vytvorením nového odboru), to by pomohlo. Komu? Najviac nám, daňovým platiteľom. Vlialo by nám to navyše nádej, že v (blízkej) budúcnosti by sa mohli rušiť aj iné zbytočné ministerstvá, ako napríklad ministerstvo „výstavby“, vytvorené na zákazku Jána Ľuptáka.
Článok bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 12. septembra 2005.
