Blížiace sa voľby do samosprávnych krajov ohlasujú koniec prvého funkčného obdobia 401 poslancov regionálnych zastupiteľstiev, a tiež predsedov – županov zvolených občanmi v každom z ôsmich krajov Slovenska koncom roku 2001. Bolo to krátko po tom, čo bola po niekoľkoročnej snahe v parlamente odhlasovaná decentralizácia verejnej správy. Hoc v neprirodzenom osmičkovom variante, ale predsa nakoniec prebrali volení regionálni zástupcovia prvý raz zodpovednosť za správu vecí verejných v krajoch. Do pôsobnosti regiónov postupne od roku 2002 prešli viaceré kompetencie v oblasti školstva, sociálnych služieb, zdravotnej starostlivosti, kultúry, dopravy, územného plánovania či regionálneho rozvoja.
Prenos kompetencií znamenal tiež rast výdavkov samospráv, pričom nedostatočné vlastné príjmy krajov boli každoročne dopĺňané zo štátneho rozpočtu účelovými dotáciami, o výške ktorých rozhodoval centrálne parlament. Túto závislosť regiónov od centra narušila až fiškálna decentralizácia, ktorou od roku 2005 získali samosprávne kraje, podobne ako aj obce, vlastné daňové príjmy. Zmenený systém transferov podielových daní priniesol regionálnej samospráve väčšiu autonómnosť a nezávislosť pri hospodárení a tvorbe rozpočtov.
Zároveň s kompetenciami a financiami sa však decentralizovala aj korupcia a klientelizmus, chýba adekvátna kontrola. Samospráve sa dlhodobo darilo ubrániť sa tomu, aby jej činnosť v plnej miere spadala do kontrolnej právomoci Najvyššieho kontrolného úradu. Občania často nemajú záujem o správu vecí verejných v regiónoch, zväčša chýbajú regionálne médiá, ktoré by svojím záberom plne kopírovali územné členenie.
O vzťahu krajských samospráv k občanom svedčí i vôľa ich úradov zverejňovať informácie o svojej činnosti. Webové stránky jednotlivých samosprávnych krajov zverejňujú svoje rozpočty zväčša až od tohto roku. Minuloročný rozpočet zverejnil len Bratislavský a Žilinský kraj, ostatné zverejnili za rok 2004 aspoň záverečný účet. Najväčším priateľom informácií sa z tohto hľadiska javí Žilinský kraj. Jeho občania nájdu na webovej stránke úradu záverečné účty – teda výsledky hospodárenia – za všetky uplynulé roky (2002 až 2004). Ostatné kraje sa tvária, ako keby v týchto rokoch rozpočty ani nemali.
Opačným, negatívnym extrémom je pôsobenie úradu Prešovského kraja, ktorý v doterajšom svojom pôsobení od roku 2002 nezverejnil na webe ani jeden z rozpočtov či záverečných účtov.
Objem prostriedkov verejných financií, ktorý každoročne “preteká” cez rozpočty samosprávnych krajov, nie je zanedbateľný a má tendenciu rásť. Vlani to bolo spolu už vyše 22 miliárd korún. Procesu prípravy a následnému prijímaniu regionálnych rozpočtov zväčša nepredchádza primeraná verejná diskusia. Rozpočty krajov podliehajú počas roka pomerne častým zmenám. Je preto potrebné vytvárať verejný tlak na samosprávy krajov smerovaný k napĺňaniu infozákona, priebežne sledovať hospodárnosť nakladania s verejnými financiami v regiónoch, upozorňovať na nezrovnalosti a brániť ich zahmlievaniu.
Návrhy budúcoročných župných rozpočtov sú už na svete. Hľadajte ich na webe.
Článok bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 8. novembra 2005.
Je čiastkovým výstupom projektu Stálej konferencie Občianskeho inštitútu (SKOI) Verejná občianska kontrola rozpočtov samosprávnych krajov, ktorý realizuje skupina krajských aktivistov SKOI Martin Biely, Silvester Bizoň, Svetozár Gavora, Ľuboš Kostelanský, Jozef Ružarovský, Dušan Sloboda, Miloš Ševec a Tibor Takáč.