Ľudské práva, slobody a hranice ich limitácie v čase pandémie
„Zákon, ktorý sa meni každý deň, je horší ako žiadny zákon.”
Lon Luvois Fuller[[1]]
Dnes začneme písanie legendou. Legendou, ktorá vystihovala situáciu v súvislosti s pandémiou Covid-19. Legenda hovorí o kráľovi v Indii, ktorý sľúbil udatnému bojovníkovi čokoľvek si zažiada. Bojovník bol skromný a chcel iba ryžu, avšak veľa ryže. Na prvé políčko šachovnice jedno zrnko, na druhé dve zrnká, na tretie štyri, a tak ďalej, až na celú šachovnicu. Vždy na ďalšie políčko dvojnásobok predchádzajúceho. Panovník sa potešil a skonštatoval, že to je veľmi malá cena za udatnosť bojovníka. Počas prvej vlny pandémie trvalo však každé políčko 3 dni. Šírka políčka bola kapacita nášho zdravotníctva, my sme boli zrnká ryže. Veríme, že aj bez grafického zobrazenia, si čitateľ vie predstaviť, ako nestíhalo riešiť situáciu Lombardsko. Jediné, čo sme chceli my, bolo nedopadnúť podobne…[[2]]
Od právnej teórie k praxi a späť…
Nie len Nietzsche, ale i Hobbes vedel, že štát je monštrum zrovnateľný s bájnym Leviathanom, a preto je treba spútať ho silou spoločenskej zmluvy – ktorá slúži ako koncept spoločnosti, v ktorej základ tvoria práva ľudstva (droits de l´humanité, III 356).[[3]] Práve preto je dôležité požadovať ideál ústavnej vlády za rovnako dôležitý ako slobodu a občiansku rovnosť.[[4]]
Súhlasíme, že ochrana ľudských práv a limitácia ich obmedzovania je dôležitá, ale významná je v súčasnej situácii tvorba pravidiel, ktoré ovplyvňujú aj ľudské práva. Reprezentantom všetkého ľudu sú poslanci.[[5]] L.L. Fuller definoval štát, v ktorom platilo osem zásad zákonnosti, ktoré kráľ Rex porušoval. V modernej spoločnosti, každý vodca odvodzuje pôvod legitimity vlastnej moci od vôle ľudu. Súčasne musí mať na pamäti, že túto moc môže použiť len v určitých medziach a zákonmi daným spôsobom. Lojalita občanov k vládnym rozhodnutiam je presne to, čo vláda potrebuje.[[6]] Lojalitu občanov – tak ako pri kráľovi Rexovi vo Fullerovej utópii – nesmieme zamieňať za lojalitu zákonom. Od prvej vlny pandémie sa rozhodnutia vlády menili tak často, že sa situácia javila občanom chaoticky.[[7]] Vznikali nedorozumenia. Totiž, ako môže niekto dodržiavať pravidlá, ktorým nerozumie.[[8]]
O tom ako sa menia pravidlá hry…
Na úrovni našej ústavy, respektíve ústavných zákonov sú odlíšené štyri úrovne krízy, a to vojna, vojnový stav, výnimočný stav a núdzový stav. Pri vojne je možný najväčší zásah do práv obyvateliek a obyvateľov, akoby najväčšie suspendovanie bežných pravidiel ústavy. Pri núdzovom stave je zásah najnižší, stále však rozsiahly. V krízovej situácii sa teda aj bežné ústavné pravidlá menia.[[9]] Stav pohotovosti bol vo vybraných nemocniciach na Slovensku vyhlásený 15. marca, v celej krajine potom o štyri dni neskôr, a to podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. , o štátnej bezpečnosti v čase vojny, vojnového stavu, núdzového stavu a krízového stavu.[[10]]
Ústavný zákon, ktorý tieto stavy reguluje, okrem iného zdôrazňuje, že každá situácia sa má spravovať pravidlom nevyhnutnosti. Hoci, aj keď vláda neustanovila konečný dátum výnimočného stavu, jeho trvanie je z ústavy obmedzené, a to na maximálne 90 dní. Zákon výslovne ustanovuje, ktoré práva je možné v mimoriadnom stave obmedziť do akej miery. V núdzovom stave nemožno obmedziť základné práva a slobody, ktoré nie sú výslovne uvedené v zákone. Aj vymenované práva v zákonoch je možné obmedziť iba primerane v nevyhnutnom rozsahu na základe overiteľných údajov. Požiadavka nevyhnutnosti nie je nikde definovaná, takže je potrebné vyjsť z obvyklého významu tohto slova. Hypoteticky, ak by sa ohnisko nákazy sústredilo iba v jednom okrese, požiadavka nevyhnutnosti znamená, že vláda by smela vyhlásiť núdzový stav nie pre celé územie republiky, ale len pre tento jeden okres. Ak by sa podarilo vírus a jeho dôsledky odstrániť za mesiac, bolo by v rozpore s požiadavkou nevyhnutnosti, ak by núdzový stav platil dva mesiace.
V skutočnosti je veľmi ťažké posúdiť, ktoré opatrenie je nevyhnutné a ktoré nie. Je potrebná určitá zhovievavosť, pretože v stávke sú ľudské životy.[[11]] Vyplývajúc z uvedeného, je to suverén, kto rozhoduje o tom, či trvá stav normálny alebo výnimočný. Ergo, suverén drží kľúče od zámku zatvoreného právneho systému.[[12]] Ústavný súd následne posudzuje racionalitu exekutívy. Sleduje, či nedochádza k zjavne neprimeranému rozsahu aktivity vlády pri obmedzovaní základných práv a ukladaní povinností.[[13]] Rozhodovanie súdov je o to dôležitejšie, ak sú pravidlá občanom nejasné.[[14]]
Medzi úžitkom a férovosťou
Aký je štátnik poháňaný utilitárnou koncepciou ? Kde má utilitárnosť Achylovu pätu a ako to vplýva na ľudí ?
Utilitárna politika u zákonodarcov spočíva – vo väčšine prípadov – na analýze nákladov a výnosov. Niekto považuje analýzu za nespravodlivú, pretože v tejto pre niekoho nezmyselnej kalkulácii nie je pripočítaná hodnota života. Utilitarizmus, ktorý predstavuje Jeremy Bentham má slabiny, ktoré analýzy nezohľadňujú.[[15]] Prvou slabinou je, že hoci utilitarizmus hlása najväčšie dobro pre najväčší počet ľudí, primerane nerešpektuje individuálne práva. Druhá námietka tkvie v otázke, či existuje jednotné meradlo hodnoty ľudského života,[[16]] resp. či je možné prideliť životu hodnotu bez akejkoľvek straty.[[17]] Nemali by sme radšej rozlišovať medzi vyšším a nižším potešením ? Podľa Benthama, všetko na čom záleží – na čo si budeme pamätať – sú intenzita a trvanie potešenia alebo bolesti.[[18]]
Vo voľbe medzi etikou zodpovednosti a etikou princípu má jasno nemecký sociológ Max Weber, ktorýsa prikláňa k etike zodpovednosti za následky z dôvodu, že vtedy si konajúce osoby uvedomujú dôsledky ich konania, naopak, ak ich nevidia, vydávajú sa im napospas. V knihe Politika ako povolanie, teda Weber etiku zodpovednosti a etiku presvedčenia idealisticky spája, pretože oba princípy tvoria skutočnú vládu, ktorá môže byť povolaná slúžiť politike.[[19]]
Ako by mala dopadnúť Sofiina voľba medzi ekonomikou a ľudskými životmi ?
Predstavte si, že stojíte na lane a musíte nájsť rovnováhu medzi záchranou životov pred koronavírusom a možnosťou ľudí vykonávať získané slobody, ktoré rámcujú ich život – ako je právo na súkromný a rodinný život, sloboda zhromažďovania a vzdelanie.[[20]] Žiadne rozhodnutie a konanie, osobné či politické, nemôže mať úmysel zabiť nevinného. Čo ale možné je, je akceptovať smrť človeka ako nechcený, i keď predvídateľný vedľajší následok. Vieme, že niekto či niekoľkí umrú vzhľadom na bezvýchodiskovosť a tragickosť súčasnej situácie, ale ich smrť nezamýšľam a nechcem, a vedome konám všetko preto, aby som každej z nich zamedzil. Aplikujme toto rozmýšľanie na otváranie ekonomiky. Okrem základného práva na ochranu života, majú ľudia aj základné právo na slobodné konanie, užívanie a zveľaďovanie svojich statkov (teda aspoň podľa britského filozofa Johna Locka) a z toho vyplýva, že otváranie ekonomiky nie je len potrebné, ale nevyhnutné.
Áno, toto otváranie síce môže nepriamo viesť k istým úmrtiam (podobne ako ich spôsobuje existencia diaľníc alebo mostov), ale tieto úmrtia nemôžu byť nikdy cieľom týchto opatrení.[[21]] V prvom prípade sme si mnohí povedali, že ak zachránime životy ľudí, tak vypnutie celej krajiny istý čas zvládneme. Po hlbšom zamyslení, však prídeme na fakt, že dlhodobejší lockdown môže priniesť ekonomický kolaps krajiny, môže viesť k chudobe a v horšom prípade k spoločenským konfliktom. Nemôžeme žiaľ principiálne chrániť ľudské životy, ktoré si pandémia Covid-19 vyberie, za cenu spôsobenia extrémnej chudoby pre široké vrstvy obyvateľstva.
Na pomedzí demokracie a právneho štátu
Dôležité je nastaviť celospoločenské opatrenia, ktoré majú ľudia pre ich vlastné dobro povinnosť dodržiavať. Ale, dodal by Kant, treba pamätať na to, že každá externá povinnosť je vždy podriadená vnútornej autonómii, a sloboda a zodpovednosť vždy leží na ramenách jednotlivcov – či už pre dobro alebo na škodu celej spoločnosti.[[22]] Vyplýva z toho, že ak sa exekutíva rozhodne, že je potrebné nosiť rúška, je nevyhnutné, aby to odôvodnila legitímnym vysvetlením, teda aby jej konanie občianskej spoločnosti dávalo zmysel. Ronald Dworkin v knihe Ríša práva[[23]] hovorí o férovosti a textovej integrite, ktorá spočíva v uprednostnení vykladať každý legislatívny zámer, pretože ak legitímne zdôvodnenie chýba, legislatívna udalosť sa neukazuje v dobrom svetle. Férovosť legislatívca môže spočívať v položení otázky voči sebe samému, či je pre neho lepšie dospieť k správnemu výsledku, aj keď ho voliči považujú za úplne chybný. Nepopierame, že je rozdiel medzi politickým a expertným rozhodovaním. Žiaľ veľakrát vidíme, že politici nie sú odborníkmi, a ak sa s nimi neradia, ich rozhodnutia ostávajú v rovine politickej nie expertnej.[[24]] Politické rozhodovanie nemusí byť nutne zlé, avšak v prípade ochrany verejného zdravia, by sa mala aj vláda prikloniť k odbornému rozhodovaniu, ktoré sa dnes javí ako ten – spomínaný vyššie – správny výsledok.
S cieľom zabrániť tomu, aby sa obmedzovanie ľudských práv stalo normálnym, mal by sa štát usilovať o prijatie najmenej invazívnej stratégie. Ako príklad nech nám slúži používanie údajov a umelých inteligencií na sledovanie pohybu a pobytu ľudí. V ľuďoch to vyvoláva obavy. Oprávnene. Tieto nástroje by sa totiž jednoducho dali zneužiť na politické účely s cieľom vykonávať masový dohľad nad obyvateľstvom, čo by mohlo viesť v praxi k digitálnej totalite. Ak by chcela vláda zisťovať presnú polohu občanov, potrebuje poznať najmä tzv. prevádzkové a lokalizačné údaje.
Súdny dvor Európskej únie vyniesol rozsudok, týkajúci sa legality právnych predpisov, pretože v niektorých členských štátoch vyžadujú od poskytovateľov elektronických komunikačných služieb zprístupnenie prevádzkových či lokalizačných údajov orgánom verejnej moci, rovnako ako to chcela naša vláda. Rozsudok dáva operátorom možnosť ukladať a ďalej používať prevádzkové a lokalizačné údaje za cieľom boja proti kriminalite alebo za účelom zabezpečenia národnej bezpečnosti.[[25]] Vieme si predstaviť, že štát môže mobilných operátorov požiadať informácie, koľko z našich občanov a ako dlho sa zdržiavalo v rizikových krajinách. Oprávnenie štátu v čase krízy však nemôže byť neohraničené. Štát by nemal zisťovať polohu všetkých občanov. Tieto údaje by mali byť v čo najväčšej miere anonymizované, pričom štát by identitu konkrétneho užívateľa telefónu zisťoval až vtedy, ak je zrejmé, že došlo k porušeniu karantény. Izraelský historik Yuval Noah Harari varuje, že spätne si nebudú ľudia pamätať vírus či masky, ale budú si pamätať dobu, kedy nastal digitálny dohľad a teda zásah do ich súkromia.[[26]] Náš Ústavný súd SR v uznesení so sp. zn. PL. ÚS 13/2020-103 konštatuje, že „…čím hlbšie zákonodarca obmedzuje práva jednotlivca, o to silnejšie záruky musí poskytnúť [ústavný súd] pri ochrane práv pred ich možným zneužitím.”[[27]]
Pre krátkosť príspevku a teda nemožnosť sa venovať ďalším dotknutým právam, vecne pripomenieme práva, ktoré naberajú v tejto dobe na sile, a to právo na informácie a sloboda prejavu. Zverejňovanie pravdivých informácii je rozhodujúce. Zdá sa, že práve toto Číne nebolo jasné hneď v úvode boja proti Covid-19, pričom následne spomalila globálnu reakciu na pandémiu. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zdôraznila dôležitosť práva na (zreteľné) informácie na úspešné zvládnutie pandémie. Informovanosť umožňuje obyvateľom zistiť riziká, ktoré predstavuje Covid-19, rovnako ako aj o tom, aké stratégie sú potrebné na ich zmiernenie.[[28]] V tomto zmysle je mimoriadne znepokojujúce, že u našich susedov [v Maďarsku], v prijatom zákone chýba doložka o skončení platnosti vyhláseného stavu, ktorá dáva premiérovi Viktorovi Orbánovi právomoc rozhodovať na dobu neurčitú, bez akéhokoľvek dohľadu parlamentu.[[29]]
Ústavnosť, život a zdravie, demokracia, sloboda a právny štát sú pojmy mimoriadnej hodnoty. Dávajme si preto pozor na dočasné obmedzenia slobôd, aby sa bonmot Miltona Friedmana – „nič nie je také trvalé ako dočasný vládny program“ – nenaplnil.[[30]] Nezabúdajme, že na konci príbehu si aj známy učenec Faust uvedomuje, že slobodu si zaslúži ten, kto o ňu denne bojuje.[[31]]
Záver
Je mimoriadne dôležité, aby sa prijaté opatrenia obmedzili na to, čo je nevyhnutne potrebné na zvládnutie pandémie, a aby neviedli k trvalému obmedzeniu ľudských práv. Zložky štátnej moci, medzinárodné spoločenstvo a angažovaná občianska spoločnosť má – a musí – neustále kontrolovať všetky vládne iniciatívy, týkajúce sa globálnej zdravotnej krízy.
Žijeme v dobe ľudských práv.[[32]] Pandémia Covid-19 môže znamenať koniec sveta tak, ako ho poznáme. Nechceme sa ale zobudiť v novom svete, kde ľudské práva stratili akýkoľvek význam.
Buďme preto obozretní!
Dominika Kuchárová, Trnavská univerzita v Trnave
Použité zdroje
Učebnice, monografie a iné
BARAK, A.: Sudca v demokracii. Bratislava : Kalligram, 2016, s. 127
BÍLKOVÁ, V./KYSELA, J./ŠTURMA, P. (eds.) a kol. Výjimečné stavy a lidská práva, Praha: Auditorium 2016, s. 29
DWORKIN, R.: Ríša práva. Bratislava : Kalligram, 2014, s. 428 a nasl.
FULLER, Lon L. (Lon Luvois), 1902-1978. The Morality of Law. New Haven :Yale University Press, 1964, s. 36 a nasl.
GOETHE, J. W.: Faust. Přel. Otokar Fischer. V MKP 1. vyd. Praha : Městská knihovna v Praze 2011, s 424.
KYSELA, J.:Ústava mezi právem a politikou – Úvod do ústavní teorie. Praha: Leges, 2014, s. 300
KROŠLÁK, D. (a kol.): Ústavné právo. Bratislava : Wolters Kluwer, 2016, s. 54
MILL, J. S.: Logika liberalizmu. Kalligram, spol. s. r. o., Bratislava 2005. 888 s.
PŘIBÁN. J.: Obrana ústavnosti aneb Česká otázka v postnacionální Evropě. Sociologické nakladatelství (SLON), Praha 2014. ISBN: 978-807419-175-6. s.27
ROUSSEAU. J. J.: O spoločenskej zmluve. Preložil Miroslav Mercelli. Kalligram 2010. s.32
SANDEL,M. J.: Justice: What’s the right thing to do? 2009. ISBN: 978-1-429-95268-2 s. 24
WEBER, M.: Politika ako povolanie. Nakladateľstvo Spekrum. 1.vydanie Bratislava 1990. ISBN 80-218-0055-0 s. 74
Legislatíva
ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. , o štátnej bezpečnosti v čase vojny, vojnového stavu, núdzového stavu a krízového stavu
zákon č. 179 o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojnya vojnového stavu v znení neskorších predpisov
zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
zákon č. 387/2002 Z.z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu
Judikatúra
NÁLEZ ÚS SR zo dňa 14. októbra 2020, sp. zn. PL. ÚS 22/2020-104, bod 43.
Uznesenie vlády slovenskej republiky č. 114 z 15. marca 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.
Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky so sp. zn. PL. ÚS 13/2020-103 zo dňa 13. mája 2020
Elektronické zdroje
BETINSKÝ, J.: Zničíte radšej ekonomiku alebo necháte ľudí umierať ? Podcast Pravidelná dávka. Článok uverejnený v SME Tech dňa 28 apríla 2020. K dispozícii online na: https://tech.sme.sk/c/22393070/znicite-radsej-ekonomiku-alebo-nechate-ludi-umierat.html [cit. 17.10.2020]
CRIMMINS, James. E.: Jeremy Bentham. Pozri online na: https://plato.stanford.edu/entries/bentham/ [cit. 9.10.2020]
HILSENRATH, R. v komentári k reštrikciám obmedzení na ľudské životy v dôsledku pandémie: COVID-19 restrictions and the effect on human rights. Uverejnené 22. septembra 2020 na stránke Equality and Human Rights Commission. K dispozícii online na: https://www.equalityhumanrights.com/en/our-work/news/covid-19-restrictions-and-effect-human-rights [cit. 10.10.2020]
KÁČER, M.: Ak by sme nemali ústavu, verejný život by sa riadil aktuálnymi vládcami. Uverejnené na stránke Trnavskej univerzity (október 2020) K dispozícii online na: https://www.truni.sk/news/ak-sme-nemali-ustavu-verejny-zivot-sa-riadil-aktualnymi-vladcami [rozhovor] [cit. 1.11.2020]
NAYERI, F.: Technology vs. Covid-19: Assessing the Threats. In. nytimes.com [online], [cit. 14.11.2020] K dispozícii online na: https://www.nytimes.com/2020/10/09/opinion/international-world/technology-covid-19.html?searchResultPosition=30
THAROOR, I.: Coronavirus kills its first democracy. The Washington Post, 31 March 2020. K dipozícii online na:https://www.washingtonpost.com/world/2020/03/31/coronavirus-kills-its-first democracy/[cit.18.10.2020]
PRESS RELEASE No 123/20. Court of Justice of the European Union. Judgments in Case C-623/17, Privacy International, and in Joined Cases C-511/18, La Quadrature du Net and Others, C-512/18, French Data Network and Others, and C-520/18, Ordre des barreaux francophones et germanophone and Others. Luxembourg, 6 October 2020 [cit. 1.11.2020]
World Health Organization. (2020). Responding to community spread of COVID-19: interim guidance, 7 March 2020. World Health Organization. K dispozícii online na: https://apps.who.int/iris/handle/10665/331421 [cit 17.10.2020]
Odborné články
BERDISOVÁ, L.: Ako sme zvládli núdzový stav z právneho hľadiska. Uverejnené v Lekárskych novinách (jún 2020, s. 2) [cit. 10.10.2020]
GONDA, P.: Výzvy pod rúškom tajomstva. Uverejnené v .týždeň dňa 19. apríla 2020. K dispozícii online na: https://www.tyzden.sk/stlpceky/64167/vyzvy-pod-ruskom-virusu/[cit. 1.11.2020]
[[1]] FULLER, Lon L. (Lon Luvois), 1902-1978. The Morality of Law. New Haven :Yale University Press, 1964.
[2] Takto to vidí doc. Mgr. Richard Kollár, PhD, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Oddelenie aplikovanej matematiky, UK: Legendu používa pri výuke exponenciálneho rastu, pričom obrázok pre lepšie dotvorenie príbehu môžete nájsť online na: https://coronavirus.medium.com/?source=logo-744e75e307ad—8a9336e5bb4 [cit. 24.9.2020]
[3] ROUSSEAU. J.J.: O spoločenskej zmluve. Preložil Miroslav Mercelli. Kalligram 2010. s.32
[4] PŘIBÁN. J.: Obrana ústavnosti aneb Česká otázka v postnacionální Evropě. Sociologické nakladatelství (SLON), Praha 2014. ISBN: 978-807419-175-6. s. 27
[5] KROŠLÁK, D. (a kol.): Ústavné právo. Bratislava : Wolters Kluwer, 2016, s. 54
[6] Lojalita občanov nespočíva len na pilieroch demokracie, ale aj na praktickej nutnosti. Žiadny štát nemôže vynucovať svoje právo len prostredníctvom ukladania sankcií.
[7] Ad hoc rozhodnutia premiéra zapríčiňujú stratu dôvery občanov v štát ako taký. Občania potrebujú jasné a predvídateľné pravidlá, istotu v tom, že vláda vie čo robí.
[8] FULLER, Lon L. (Lon Luvois), 1902-1978. The Morality of Law. New Haven :Yale University Press, 1964, s.36 a nasl.
[9] BERDISOVÁ, L.: Ako sme zvládli núdzový stav z právneho hľadiska. Uverejnené v Lekárskych novinách (jún 2020, s. 2)
[10] ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. , o štátnej bezpečnosti v čase vojny, vojnového stavu, núdzového stavu a krízového stavu [cit. 11.10.2020]
[11] KÁČER, M.: Ak by sme nemali ústavu, verejný život by sa riadil aktuálnymi vládcami. Uverejnené na stránke Trnavskej univerzity (október 2020) K dispozícii online na: https://www.truni.sk/news/ak-sme-nemali-ustavu-verejny-zivot-sa-riadil-aktualnymi-vladcami [rozhovor] [cit. 1.11.2020]
[12] BÍLKOVÁ, V./KYSELA, J./ŠTURMA, P. (eds.) a kol. Výjimečné stavy a lidská práva, Praha: Auditorium 2016, s. 29
[13] NÁLEZ ÚS SR zo dňa 14. októbra 2020, sp. zn. PL. ÚS 22/2020-104, bod 43.
[14] KYSELA, J.:Ústava mezi právem a politikou – Úvod do ústavní teorie. Praha: Leges, 2014, s. 300
[15] CRIMMINS, James. E.: Jeremy Bentham. Pozri online na: https://plato.stanford.edu/entries/bentham/ [cit. 9.10.2020]
[16] Hodnotu zdravia sa vyčísliť podarilo. Na základe opatrení z marca sa podarilo ušetriť zdravie v hodnote 1,6 miliardy eur. K dipozícii online na: https://www.trend.sk/blogy/kolko-stoji-ludsky-zivot [cit. 8.11.2020]
[17] SANDEL,M.J.: Justice: What’s the right thing to do? 2009. ISBN: 978-1-429-95268-2 s. 24
[18] MILL, J. S.: Logika liberalizmu. Kalligram, spol. s. r. o., Bratislava 2005. 888 s.
[19] WEBER, M.: Politika ako povolanie. Nakladateľstvo Spektrum. 1.vydanie Bratislava 1990. ISBN 80-218-0055-0 s. 74
[20] HILSENRATH, R. v komentári k reštrikciám obmedzení na ľudské životy v dôsledku pandémie: COVID-19 restrictions and the effect on human rights. Uverejnené 22. septembra 2020 na stránke Equality and Human Rights Commission. K dispozícii online na: https://www.equalityhumanrights.com/en/our-work/news/covid-19-restrictions-and-effect-human-rights [cit. 10.10.2020]
[21] BETINSKÝ, J.: Zničíte radšej ekonomiku alebo necháte ľudí umierať ? Podcast Pravidelná dávka. Článok uverejnený v SME Tech dňa 28 apríla 2020. K dispozícii online na: https://tech.sme.sk/c/22393070/znicite-radsej-ekonomiku-alebo-nechate-ludi-umierat.html [cit. 17.10.2020]
[22] BETINSKÝ, J.: Zničíte radšej ekonomiku alebo necháte ľudí umierať ? Podcast Pravidelná dávka. Článok uverejnený v SME Tech dňa 28 apríla 2020. K dispozícii online na: https://tech.sme.sk/c/22393070/znicite-radsej-ekonomiku-alebo-nechate-ludi-umierat.html [cit. 17.10.2020]
[23] DWORKIN, R.: Ríša práva. Bratislava : Kalligram, 2014, s. 428 a nasl.
[24] Pre nás z toho vyplýva ďalší námet (minimálne) na diskusiu, či by expertné rozhodovanie nemalo byť zaroveň s politickým, teda, či by sme nemali dbať vo voľbách hlavne na odbornosť, čo by bolo možné zavedením kvót na vzdelanie v jednotlivých volených funkciách.
[25] PRESS RELEASE No 123/20. Court of Justice of the European Union. Judgments in Case C-623/17, Privacy International, and in Joined Cases C-511/18, La Quadrature du Net and Others, C-512/18, French Data Network and Others, and C-520/18, Ordre des barreaux francophones et germanophone and Others. Luxembourg, 6 October 2020 [cit. 1.11.2020]
[26] NAYERI, F.: Technology vs. Covid-19: Assessing the Threats. In. nytimes.com [online], [cit. 14.11.2020] K dispozícii online na: https://www.nytimes.com/2020/10/09/opinion/international-world/technology-covid-19.html?searchResultPosition=30
[27] Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky so sp. zn. PL. ÚS 13/2020-103 zo dňa 13. mája 2020
[28] World Health Organization. (2020). Responding to community spread of COVID-19: interim guidance, 7 March 2020. World Health Organization. K dispozícii online na: https://apps.who.int/iris/handle/10665/331421 [cit 17.10.2020]
[29] THAROOR, I.: Coronavirus kills its first democracy. The Washington Post, 31 March 2020. K dipozícii online na: https://www.washingtonpost.com/world/2020/03/31/coronavirus-kills-its-first-democracy/[cit.18.10.2020]
[30] GONDA, P.: Výzvy pod rúškom tajomstva. Uverejnené v .týždeň dňa 19. apríla 2020. K dispozícii online na: https://www.tyzden.sk/stlpceky/64167/vyzvy-pod-ruskom-virusu/[cit. 1.11.2020]
[31] GOETHE, J. W.: Faust. Přel. Otokar Fischer. V MKP 1. vyd. Praha : Městská knihovna v Praze 2011, s 424.
[32] BARAK, A.: Sudca v demokracii. Bratislava : Kalligram, 2016, s. 127
[1]FULLER, Lon L. (Lon Luvois), 1902-1978. The Morality of Law. New Haven :Yale University Press, 1964.
[2]Takto to vidí doc. Mgr. Richard Kollár, PhD, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Oddelenie aplikovanej matematiky, UK: Legendu používa pri výuke exponenciálneho rastu, pričom obrázok pre lepšie dotvorenie príbehu môžete nájsť online na: https://coronavirus.medium.com/?source=logo-744e75e307ad—8a9336e5bb4 [cit. 24.9.2020]
[3]ROUSSEAU. J.J.: O spoločenskej zmluve. Preložil Miroslav Mercelli. Kalligram 2010, s.32
[4]PŘIBÁN. J.: Obrana ústavnosti aneb Česká otázka v postnacionální Evropě. Sociologické nakladatelství (SLON), Praha 2014. ISBN: 978-807419-175-6. s. 27
[5]KROŠLÁK, D. (a kol.): Ústavné právo. Bratislava : Wolters Kluwer, 2016, s. 54
[6]Lojalita občanov nespočíva len na pilieroch demokracie, ale aj na praktickej nutnosti. Žiadny štát nemôže vynucovať svoje právo len prostredníctvom ukladania sankcií.
[7]Ad hoc rozhodnutia premiéra zapríčiňujú stratu dôvery občanov v štát ako taký. Občania potrebujú jasné a predvídateľné pravidlá, istotu v tom, že vláda vie čo robí.
[8]FULLER, Lon L. (Lon Luvois), 1902-1978. The Morality of Law. New Haven :Yale University Press, 1964, s. 36 a nasl.
[9]BERDISOVÁ, L.: Ako sme zvládli núdzový stav z právneho hľadiska. Uverejnené v Lekárskych novinách (jún 2020, s. 2)
[10]ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. , o štátnej bezpečnosti v čase vojny, vojnového stavu, núdzového stavu a krízového stavu [cit. 11.10.2020]
[11]KÁČER, M.: Ak by sme nemali ústavu, verejný život by sa riadil aktuálnymi vládcami. Uverejnené na stránke Trnavskej univerzity (október 2020) K dispozícii online na: https://www.truni.sk/news/ak-sme-nemali-ustavu-verejny-zivot-sa-riadil-aktualnymi-vladcami [rozhovor][cit. 1.11.2020]
[12]BÍLKOVÁ, V./KYSELA, J./ŠTURMA, P. (eds.) a kol. Výjimečné stavy a lidská práva, Praha : Auditorium 2016, s. 29
[13]NÁLEZ ÚS SR zo dňa 14. októbra 2020, sp. zn. PL. ÚS 22/2020-104, bod 43.
[14]KYSELA, J.: Ústava mezi právem a politikou – Úvod do ústavní teorie. Praha : Leges, 2014, s. 300
[15]CRIMMINS, James. E.: Jeremy Bentham. Pozri online na: https://plato.stanford.edu/entries/bentham/ [cit. 9.10.2020]
[16]Hodnotu zdravia sa vyčísliť podarilo. Na základe opatrení z marca sa podarilo ušetriť zdravie v hodnote 1,6 miliardy eur. K dispozícii online na: https://www.trend.sk/blogy/kolko-stoji-ludsky-zivot [cit. 8.11.2020]
[17]SANDEL, M. J.: Justice: What’s the right thing to do? 2009. ISBN: 978-1-429-95268-2 s. 24
[18]MILL, J. S.: Logika liberalizmu. Kalligram, spol. s. r. o., Bratislava 2005, 888 s.
[19]WEBER, M.: Politika ako povolanie. Nakladateľstvo Spektrum. 1. vydanie Bratislava 1990, ISBN 80-218-0055-0 s. 74
[20]HILSENRATH, R. v komentári k reštrikciám obmedzení na ľudské životy v dôsledku pandémie: COVID-19 restrictions and the effect on human rights. Uverejnené 22. septembra 2020 na stránke Equality and Human Rights Commission. K dispozícii online na: https://www.equalityhumanrights.com/en/our-work/news/covid-19-restrictions-and-effect-human-rights [cit. 10.10.2020]
[21]BETINSKÝ, J.: Zničíte radšej ekonomiku alebo necháte ľudí umierať ? Podcast Pravidelná dávka. Článok uverejnený v SME Tech dňa 28 apríla 2020. K dispozícii online na: https://tech.sme.sk/c/22393070/znicite-radsej-ekonomiku-alebo-nechate-ludi-umierat.html [cit. 17.10.2020]
[22]BETINSKÝ, J.: Zničíte radšej ekonomiku alebo necháte ľudí umierať ? Podcast Pravidelná dávka. Článok uverejnený v SME Tech dňa 28 apríla 2020. K dispozícii online na: https://tech.sme.sk/c/22393070/znicite-radsej-ekonomiku-alebo-nechate-ludi-umierat.html [cit. 17.10.2020]
[23]DWORKIN, R.: Ríša práva. Bratislava : Kalligram, 2014, s. 428 a nasl.
[24]Pre nás z toho vyplýva ďalší námet (minimálne) na diskusiu, či by expertné rozhodovanie nemalo byť zaroveň s politickým, teda, či by sme nemali dbať vo voľbách hlavne na odbornosť, čo by bolo možné zavedením kvót na vzdelanie v jednotlivých volených funkciách.
[25]PRESS RELEASE No 123/20. Court of Justice of the European Union. Judgments in Case C-623/17, Privacy International, and in Joined Cases C-511/18, La Quadrature du Net and Others, C-512/18, French Data Network and Others, and C-520/18, Ordre des barreaux francophones et germanophone and Others. Luxembourg, 6 October 2020 [cit. 1.11.2020]
[26]NAYERI, F.: Technology vs. Covid-19: Assessing the Threats.In nytimes.com [online], [cit. 14.11.2020] K dispozícii online na: https://www.nytimes.com/2020/10/09/opinion/international-world/technology-covid-19.html?searchResultPosition=30
[27]Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky so sp. zn. PL. ÚS 13/2020-103 zo dňa 13. mája 2020
[28]World Health Organization. (2020). Responding to community spread of COVID-19: interim guidance, 7 March 2020. World Health Organization. K dispozícii online na: https://apps.who.int/iris/handle/10665/331421 [cit 17.10.2020]
[29]THAROOR, I.: Coronavirus kills its first democracy. The Washington Post, 31 March 2020. K dipozícii online na: https://www.washingtonpost.com/world/2020/03/31/coronavirus-kills-its-first-democracy/[cit.18.10.2020]
[30]GONDA, P.: Výzvy pod rúškom tajomstva. Uverejnené v .týždeň dňa 19. apríla 2020. K dispozícii online na: https://www.tyzden.sk/stlpceky/64167/vyzvy-pod-ruskom-virusu/[cit. 1.11.2020]
[31]GOETHE, J. W.: Faust. Přel. Otokar Fischer. V MKP 1. vyd. Praha : Městská knihovna v Praze 2011, s 424.
[32]BARAK, A.: Sudca v demokracii. Bratislava : Kalligram, 2016, s. 127
