Právne pravidlá rozpočtovej zodpovednosti
Úvod
„Každý mešec má svoje dno a jedného dňa už nie je z čoho dávať“ píše otec štátovedy Niccolo Machiavelli vo svojom slávnom diele Vladár Lorenzovi Medicejskému.[1] Práve táto myšlienka stála za rozvojom konceptu rozpočtovej zodpovednosti. Spoločnosť snažiaca sa dávať politikom a politici snažiaci sa dávať sami sebe obmedzenie do akej maximálnej miery môžu zadlžiť verejné financie.
Už je to 30 rokov odkedy sme v Európe prijali Maastrichtské kritéria. Medzičasom sa Slovensko a Česko stihlo k Európe pripojiť, stihli sme prežiť finančnú krízu z roku 2009 a stihli sme prežiť pandémiu v rozmeroch v akých tu bola naposledy pred 100 rokmi. A keď sme si už mysleli, že je po všetkom, tak sa začala vojna u nášho východného suseda. Tieto udalosti mali na rozpočtovú zodpovednosť výrazný vplyv a odhalili slabé miesta jej právnej úpravy. Tento článok si kladie za cieľ preskúmať tieto slabiny (1.kapitola) a následne ich reflektovať (2.kapitola).
1.1. Inžinierstvo rozpočtovej zodpovednosti
Hlavné normy rozpočtovej zodpovednosti sú buď prijímané na ústavnej alebo zákonnej úrovni. Na Slovensku je touto normou Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Od jeho schválenia 8. decembra 2011 nedošlo k zmene, čo súvisí s kvalifikovanou väčšinou, ktorá by na ňu bola potrebná. V Českej republike bol Zákon o rozpočtové odpovědnosti prijatý na úrovni zákona, čo v roku 2020 umožnilo jeho zmenu, pretože na zmenu stačí vládna väčšina, ktorá ju dokáže presadiť.[2] Príklad krajiny, ktorá síce patrí k inému právnemu systému, ale kde je tento fenomén najviditeľnejší, sú Spojené štáty. „Debt ceiling“ je inštitút, ktorý v prípade prekročenia znemožňuje federálnej vláde brať si ďalšie pôžičky. Na zmenu alebo pozastavenie však stačí väčšina v Snemovni reprezentantov a 60 zo 100 senátorov, čo umožňuje veľmi ľahko sa tejto procedúre vyhnúť. V praxi tak v poslednom desaťročí pripomína graf dlhu a vládneho dlhové limitu schody do neba, ktoré sa v prípade potreby menia.[3]
Ak chceme nastaviť efektívnu právnu normu, tak základným predpokladom je jasné stanovenie hypotézy, pri ktorej dôjde k aplikácii dispozície. Hypotézu nám v prípade rozpočtovej zodpovednosti tvorí stanovenie kľúčovej hodnoty prípadne odlíšenie jej rôznych pásiem. Ak sa pozrieme na kľúčovú hodnotu, tak je viacero variácií ako verejný dlh k HDP spočítať. Môžeme si definovať medzinárodné inštitúcie stanovujúce túto hodnotu alebo stanoviť metódu národného výpočtu. Ak sa pozrieme na slovenský zákon, tak v čl. 5 máme definovaný Eurostat ako smerodajnú hodnotu pre tento výpočet.[4] V §13 českého zákona už je ako takýto úrad uvedený Český štatistický úrad. Pri výpočte samotného HDP rovnako ako verejného dlhu môžeme stanoviť viacero metód – pri HDP napríklad spotrebnú, výrobkovú alebo dôchodkovú.[5] Pri takomto postupe, ale vždy musíme myslieť na možnosť kreatívnej práce s dátami. Najznámejší príklad tohto konštatovania je Grécko, ktoré v roku 2009 priznalo, že jeho národný úrad podhodnocoval úroveň verejného dlhu takmer dekádu.[6]
Po stanovení kľúčovej hodnoty sa dostávame k jej pásmam, pri ktorých sa jednotlivé následky budú aplikovať. Ešte pred tým však štáty musíme rozlíšiť na dve kategórie – tie, ktoré sú pod a tie nad stanoveným cieľom z Maastrichtu. Potreby jednotlivých krajín sú odlišné, pretože prvé svoj dlh potrebujú udržať, tie druhé ho potrebujú znížiť. Slovensko s Českom sa nachádzali do roku 2022 v prvej skupine. Slovensko ma odlíšených päť pásiem od 40% do 50%, kde každé spúšťa iné opatrenie, ktoré zaväzujú vládu v prípade ich dosiahnutia. Kým Česko má dve – od 55% a od 60%. V súčasnej dobe však zaznievajú aj hlasy za zmenu Maastrichtských kritérií, napríklad od Klausa Reglinga, bývalého výkonného riaditeľa Európskeho nástroja finančnej stability.[7]
V predposlednom rade sa dostávame k podobe jednotlivých opatrení, ktoré majú byť aplikované. Prvé delenie, ktoré môžeme aplikovať je na preventívne a následné. Kým prvé majú zabrániť dosiahnutiu stanoveného limitu, tak následné sa snažia o jeho nápravu. Slovenská legislatíva rovnako ako česká stojí na následných. Čl. 5 Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje od miernejších sankcií ako zaslanie písomného zdôvodnia s návrhmi Národnej rade po prísnejšie ako povinnosť požiadania národnej rady o vyslovenie dôvery vláde.[8] Český zase obsahuje túto úpravu v §14 a §16, kde je zahrnuté napríklad predloženie opatrení na zníženie výšky dlhu.[9]
No a na záver sú súčasťou týchto zákonov výnimky. Tie môžeme rozdeliť do viacerých skupín ako tie, ktoré sa snažia neklásť veľký nápor na novú vládu, ktorá ešte nemala príležitosť zabehnúť sa v jednotlivých úradoch. Táto možnosť sa po dobu 24 mesiacov nachádza v slovenskom zákone v čl. 5 odstavci 10. Tento ešte napríklad stanovuje aj výnimku v prípade vojnového stavu v odstavci 12.[10] Práve existencia mimoriadneho stavu je ďalším druhom výnimky. Detailne je rozpracovaná v českom zákon v §15. Tento paragraf obsahuje vymenované situácia ako významné zhoršenie ekonomického vývoja, núdzový stav, stav ohrozenia štátu alebo živelné pohromy s vojnovým stavom.
1.2. Materiálne pramene práva rozpočtovej zodpovednosti
Okrem lokálnych ako snaha o šetrenie, ktoré sme načrtli v úvode, sem patria aj európske materiálne pramene. Ak sa zameriame práve na európske, tak najvýznamnejšou skutočnosťou je vznik menovej únie. Nástroje štátov v oblastí financií spočívajú na dvoch druhoch politík – monetárnych a fiškálnych. Pri zavedení eura sa členské štáty eurozóny vzdali monetárnych politík v prospech Európskej centrálnej banky. V rukách im teda zostali len fiškálne politiky a stali sa viacej závislými na ostatných členoch únie. Pre dosiahnutie ideálnej oblasti pre menovú úniu musí byť dosiahnutých viacero kritérií ako zladenie hospodárskych cyklov, voľný presun výrobných faktorov alebo vysoká otvorenosť ekonomík.[11]
Pri hlbšej analýze zladenosti hospodárskych cyklov a z toho vyplývajúcej fiškálnej koordinácii môžeme pozorovať, že tu hrá deficit a dlh významnú úlohu. Ak sa ekonomika dostane do klesajúcej časti hospodárskeho cyklu – recesie – tak sa môže z tohto bodu napríklad podľa keynesiánskej ekonómie prefinancovať, aby sa opäť dostala na úroveň svojho potencionálneho produktu. Zároveň treba zobrať do úvahy aj previazanosť jednou menou na finančných trhoch. Ak by napríklad jeden s členských štátov eurozóny zbankrotoval, tak by to znamenalo zhoršenie postavenia ostatných členov. Samozrejme ide aj o veľkosť ekonomiky, iné následky by mal bankrot Talianska a iné Cypru. V očiach investorov však zvyšuje takáto skutočnosť riziko investície a to ďalej dvíha úrok. Praktické dopady pre štáty tak budú zvýšenia finančná náročnosť obhospodarovania ich dlhu a drahšie nové pôžičky. Ďalším vedľajším následkom by bol úbytok investícií, či už v konkrétnej krajine alebo v celej menovej únii.
Druhou dôležitou skutočnosťou pri európskom bode je diverzita eurozóny a únie ako celku. Pokiaľ sa jedná o takto rozličnú ekonomiku, tak môže spôsobovať určité problémy pri stanovovaní jednotných pravidiel. Jednotlivé štáty sa líšia v miere dlhov. Na jednej strane máme extrémne zadlžené štáty ako Grécko, Taliansko alebo Portugalsko, ktoré sa pohybujú dlhodobo nad 100%, po tie s najzdravšími verejnými financiami ako Estónsko, Bulharsko alebo Luxembursko, ktoré sa pohybujú tesne nad 20%.[12]
1.3. Európsky rámec rozpočtovej zodpovednosti
Na záver prvej kapitoly sa dostávame k európskej právnej úprave, ktorá je aj pre väčšinu vyššie zmienených štátov smerodajná. Jedným z týchto kritérií je 3% deficit a 60% dlh k HDP. Tieto hodnoty neboli vybrané náhodne. Ak v priemere štát dosiahne nominálni ekonomický rast 5%, tak 3% deficit je približná hodnota, ktorú tento rast dokáže vynulovať. V súčte teda nedochádza k rastu dlhu. V súčasnosti sú tieto pravidlá vychádzajú z čl. 126 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Konkrétne hodnoty sú ďalej upravené v čl. 1 Protokolu o postupe pri nadmernom deficite.[13]
Dôležitou súčasťou európskeho mechanizmu sú zároveň Pakt o stabilite a raste a Fiškálny pakt, ktoré jednotlivé procesy upravujú. Prijatý pôvodne v roku 1997 Pakt o stabilite a raste bol upravený v roku 2005, kedy sa rozšíril o viacero výnimiek, kedy je prijateľné presiahnuť 3% deficit a tiež predĺžil dobu po ktorú je tak možné urobiť. Na to reagovala ďalšia zmena z roku 2009, ktorá zaviedla automatizáciu sankčných procesov a podmienky opäť sprísnila.[14]
Fiškálny pakt z roku 2013 sa snaží nadviazať na platné predpisy a ďalej posilniť fiškálnu disciplínu členov eurozóny. Zavádza pravidlo 1/20 (5%) redukcie pre štáty, ktorých pomer dlhu k HDP prekračuje 60%. Zároveň pre štáty, ktoré sú v 60% limite zavádza tzv. „zlaté pravidlo“, čo znamená, že štrukturálny deficit nesmie presiahnuť 1%.[15] V neposlednom rade je dôležitým komponentom tejto úpravy automatický korekčný mechanizmus.
Efektivitu týchto opatrení analyzuje holandsky dvor audítorov, ktorý dospel k záveru, že medzi rokmi 1997 až 2012 a nasledujúcich neboli pravidlá aplikované vo svojej celistvosti[16][17] a aj v následných rokoch boli pod veľkým vplyvom politických rozhodnutí, pretože konečné rozhodnutie je na rade a toto rozhodnutie nie je ďalej preskúmateľné Súdnym dvorom EU. Jedným z pár prípadov, kedy k zahájeniu procesu prišlo bol rok 2018, kedy komisia odmietla taliansky rozpočet. Nakoniec však došlo k dohode a komisia sa postup pri nadmernom deficite rozhodla nezahájiť.18
Posledným významným aktom, ktorý komisia k tejto téme učinila má súvislosť s pandémiou COVID-19 a vojnou na Ukrajine. V dôsledku týchto dvoch udalostí Európsky parlament schválil návrh Komisie na uplatnenie únikovej klauzule Paktu stability a rastu, ktorá bola následne predĺžená pre roky 2022 a 2023. Súčasný stav, keď má dôjsť k ich rozmrazeniu opäť oživuje debaty o prípadnom predĺžení alebo zmene, kvôli rôznym problémom, ktoré v tomto článku už boli načrtnuté.
2.1. Reflexia kostlivcov v skrini
Pri obnovovaní účinnosti týchto opatrení bude potrebné začať od „debt ceilingu“. Ako som už načrtol, tak možnosť zmeny vedie zákonodarcov k postupne častejšiemu prekračovaniu týchto limitov. Zaznievajú síce aj hlasy za rozvoľnenie 30 rokov starých limitov, ale ak sa pozrieme na dáta, tak tento krok pre väčšinu štátov nie je potrebný. Priemerný dlh počas viacerých kríz od roku 2020 sa zdvihol na 90,3%.[18] Ak sa na túto hodnotu pozrieme podľa štátov, tak vidíme, že až 20 sa nachádza pod ňou, kým len 7 ich je nad. Pri druhom údaji existuje rôzne analýzy, ktoré predpovedajú znížený rast HDP.[19] Štáty teda budú musieť hospodáriť s nižším deficitom, aby sa vošli do cieľov. Na druhej strane je ale vnímanie nemennosti týchto právnych noriem. Zmena vytvára možnosť precedentného postupu do budúcna, keď tak zase z iného dôvodu bude treba učiniť. Dôvod sa vždy nájde ako to môžeme vidieť v Spojených štátoch. K spomalenému rastu HDP by sme teda nemali pristupovať rozvoľňovaným právnych noriem, ale snahou o jeho zvýšenie. Ak vytvoríme inštitucionálne podmienky ako zníženie regulácie, flexibilitu pracovného trhu alebo podmienky pre inovácie, tak sa nám relatívne k HDP bude dlh udržiavať dlhodobo lepšie.
Profesor ekonómie Josef Šíma však upozorňuje pri zároveň na problém príjmov. To znamená, že vyrovnaný rozpočet sa neznižuje len škrtaním výdavkov, ale môže sa prejaviť aj zvyšovaním daní.[20] Zvyšovanie daní sa ďalej prejaví v znížení ekonomického rastu. Pri pohľade na Škandinávske krajiny však treba konštatovať, že táto závislosť nutne neplatí. Tieto krajiny platia daňovým zaťažením na popredné miesta v rámci Európy, ale zároveň patria na popredné miesta aj v rámci slobody podnikateľského prostredia.[21] [22] Zvyšovanie daní je možné kompenzovať vyššie spomenutými opatreniami. Ak teda dokážeme zabezpečiť podnikateľovi dostatočnú flexibilitu v pracovnom práve, sprehľadníme a odstránime nepotrebné regulácie a zaistíme vysokú vymožiteľnosť práva, tak jemu nebude vadiť za tieto služby zaplatiť vyššie dane.
Pri všetkých týchto opatreniach zostáva otázka štatistiky. EU čerpá samozrejme zo svojich dát, ale tieto dáta čerpá z jednotlivých úradov členských štátov. Celá táto oblasť sa nazýva štatistickým právom.[23] Do budúcna tak treba myslieť na dôležitosť správnych údajov pre úplné rozhodnutia a ďalej rozvíjať systém metodológie a kontroly jednotlivých procesov.
Otázku krajín pod a nad treba reflektovať tiež. Zaujímavou je najmä otázka prechodných období. Keď nejaká krajina pristupuje do EU, tak pri obavách zo strany členov, alebo pristupujúcej krajiny sa môže na nejakú oblasť zriadiť dočasná výnimka. V prípade Česka takáto výnimka existovala pri pohybe voľnom pohybe pracovníkov, ktorý 10 rokov po vstupe nemohli túto slobodu využívať. Domnievam sa, že principiálne podobný prístup by bolo možné využiť v prípade krajín, ktoré majú dlhodobý problém so stavom svojich verejných financií ako Taliansko alebo Španielsko. Príkladom takejto krajiny, ktorej sa podarilo prepracovať z rizika bankrotu k relatívne dobrému stavu verejných financií, je Cyprus. Ten čelil v roku 2012 dlhovej kríze, z ktorej sa postupne dokázal dostať a znižoval svoj dlh, čo sa prejavilo aj počas Korona krízy, kedy sa mu rapídny nárast dlhu na 120% v roku 2021 podarilo okresať na 85.3% v júni 2023.[24]
2.2. Sankcia je pekná vec, najmä keď ju nikto nevymáha
U následných sankcií vzniká pri rozpočtovej zodpovednosti problém kontra produktivity. Keď sa štát dostane do deficitného hospodárenia, tak ďalšia pokuta alebo zastavenie fondov len prehlbuje takýto protiprávny stav. Aktuálny stav sankcií v európskom práve je celkovo kladný. Poskytuje veľký priestor štátu, aby upravil svoj deficit – najskôr neverejne a potom verejne. Ak štát napriek týmto možnostiam neupraví svoj rozpočet, tak sa pristupuje ku sankciám od pokút po prehodnotenie politiky Európskej investičnej banky.
Problémom však zostava spolitizovanosť a neúplne využívanie týchto procesov. Dva primárne problémy, ktoré treba zmeniť na odstránenie tohto procesu sú – vynechanie Rady a presunutie kompetencií na parlament a komisiu a presunutie viacej kompetencií a zdrojov na Európsku úniu, kvôli budovaniu jej politickej moci a následnej sily v tomto procese.
2.3. Pane, a výnimku nechcete?
Už v roku 2005 sa ukázalo, že veľké množstvo výnimiek je najproblematickejšou časťou tejto úpravy. Rôzne situácie, ktoré vlády nemôžu predvídať, sú síce legitímnym argumentom, ale treba ho komparovať s následnou efektívnosťou daných zákonov. Je síce pekné, že sme sa medzi rokmi 1997-2020 v dobrých časoch snažili o dlhodobý vývoj verejných financií, ale stačila kríza v roku 2020 a dlh nám rapídnym spôsobom narástol, keď sme účinnosť takejto úpravy museli pozastaviť.
Vždy to zostane trade off medzi akcieschopnosťou a dodržiavaným pravidiel, ktoré sme si nastavili. V rámci národných vlád pri súčasnej polarizovanosti politiky nemôžeme očakávať, že medzivládne by sa na určitom voľnom balíku financií dokázali dohodnúť. Mal by tu vzniknúť trvalý Európsky nástroj, ktorý by dokázal posúdiť situáciu jednotlivých krajín a prostriedky im v takýchto časoch poskytnúť. Cestou by mohol byť napríklad Next Generation EU. Ak by sme tieto financie dokázali udržiavať a tieto krízové situácie z nich ad hoc pokryť, tak by sa stratil zmysel existencie výnimiek a vymáhanie by sa zároveň stalo efektívnejším. Ďalší argument za jeho zriadenie siaha k politickej moci únie, ktorá by takto mohla viacej tlačiť na členské štáty.
Záver
Ochrana verejných financií je jednou z najdôležitejších tém každej zdravej spoločnosti, ktorá si chce zabezpečiť, čo najdlhšie trvanie. Práve právo je nástrojom, ktorý ju dokáže regulovať. Kým za oceánom prijali prvý zákon na ochranu verejných financií v roku 1917, my v Európe môžeme za takýto začiatok označiť rok 1992. Vždy je to teória a skúmanie zavedeného, ktoré pomáha vylepšovať už fungujúce koncepty. Rovnako v prípade rozpočtovej zodpovednosti treba čas, kým dokážeme vyladiť všetky nedostatky. Nedostatky však neznamenajú nutne, že niečo treba zrušiť. Oveľa častejšie znamenajú to, že niečo treba vylepšiť. Veď rovnako ako sa snažíme žiť rozpočtovo zodpovedne náš život, tak by sme sa mali snažiť nastaviť aj pravidlá, aby rovnakým princípom spravovali politici financie nás všetkých. Nakoniec sa predsa vždy táto téma dotýka aj budúcich generácii. Ako povedal klasik demokracie W. Churchill „Úspory sú výborná vec. Obzvlášť, keď ich našetrili vaši rodičia“.
Autor je študentom Právnické fakulty Univerzity Karlovy.
[1] MACHIAVELLI, Niccol . Vladař. Přeložil Jan BÍBA. Dějiny politické filozofie. Praha: Univerzita Karlova, nakladatelství Karolinum, 2022. ISBN 978-80-246-4352-6.
[2] BOHUSLAVOVÁ, Renáta. Stát se bude moct zadlužovat. Poslanci změnili zákon o rozpočtové odpovědnosti. Novinky.cz [online]. 2020 [cit. 2023-11-13]. Dostupné z: https://www.novinky.cz/clanek/domacistat-se-bude-moct-zadluzovat-poslanci-zmenili-zakon-o-rozpoctove-odpovednosti-40319912
[3] BERMAN, Noah. What Happens When the U.S. Hits Its Debt Ceiling? CFR [online]. 2023 [cit. 2023-11-15]. Dostupné z: https://www.cfr.org/backgrounder/what-happens-when-us-hits-its-debt-ceiling
[4] Ústavný zákon 494/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
[5] HOLMAN, Robert. Makroekonomie: středně pokročilý kurz. 3. vydání. Beckovy ekonomické učebnice. V Praze: C.H. Beck, 2018. ISBN 978-80-7400-541-1.
[6] BRUNNERMEIER, Markus. A crash course on crisis. Princeton: Princeton University Press, 2023. ISBN 9780-691-22110-6.
[7] STRUPCZEWSKI, Jan. EU debt limit of 60% no longer makes sense. Reuters [online]. 2021 [cit. 2023-11-16].
Dostupné z: https://www.reuters.com/article/eu-debt-limit-idUSL8N2MS6JO
[8] Ústavný zákon 494/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
[9] Zákon č. 23/2017 Sb. o rozpočtové odpovědnosti
[10] Ústavný zákon 494/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti
[11] BACHANOVÁ, Veronika. Fiskální politika v prostředí Evropské hospodářské a měnové unie. Beckova edice ekonomie. V Praze: C.H. Beck, 2014. ISBN 978-80-7400-526-8.
[12] Government finance statistics [online]. 2023 [cit. 2023-11-16]. Dostupné z: https://ec.europa.eu/eurostat/statisticsexplained/index.php?title=Government_finance_statistics#:~:text=At%20the%20end%20of%202022%2C%20th e%20lowest%20ratios%20of%20general,and%20Lithuania%20(38.1%20%25).
[13] Zmluva o fungovaní Európskej únie
[14] BACHANOVÁ, Veronika. Fiskální politika v prostředí Evropské hospodářské a měnové unie. Beckova edice ekonomie. V Praze: C.H. Beck, 2014. ISBN 978-80-7400-526-8.
[15] BACHANOVÁ, Veronika. Fiskální politika v prostředí Evropské hospodářské a měnové unie. Beckova edice ekonomie. V Praze: C.H. Beck, 2014. ISBN 978-80-7400-526-8.
[16] NETHERLANDS COURT OF AUDIT. European coordination of budgetary and economic policy and the position of the Netherlands [online]. 2014 [cit. 2023-11-16]. Dostupné z: https://english.rekenkamer.nl/publications/reports/2014/09/09/european-economic-governance
[17] NETHERLANDS COURT OF AUDIT. How does the EU ensure that its member states keep their budgets in check? [online]. 2023 [cit. 2023-11-17]. Dostupné z: https://english.rekenkamer.nl/publications/frequentlyasked-questions/european-union/how-does-the-eu-ensure-that-its-member-states-keep-their-budgets-in-check 18 EUROPEAN COMMISSION. Commission concludes that an Excessive Deficit Procedure is no longer warranted for Italy at this stage [online]. 2019 [cit. 2023-11-17]. Dostupné z:
[18] EUROSTAT. Government debt down to 90.3% of GDP in euro area [online]. 2023 [cit. 2023-11-17]. Dostupné z: https://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/17725721/2-23102023-BP-EN.pdf/94083c00c5e1-fe02-a30f-6f4122e9d744
[19] EUROPEAN COMMISSION. Inflation forecast to drop further and EU economy to show modest upturn [online]. 2023 [cit. 2023-11-17]. Dostupné z:
[20] ŠIMÍČEK, Vojtěch. Finanční ústava. Brno: Muni PRESS, 2013. ISBN 978-80-210-6214-6.
[21] WISEVOTER. Highest Taxed Countries [online]. 2023 [cit. 2023-11-17]. Dostupné z: https://wisevoter.com/country-rankings/highest-taxed-countries/
[22] HERITAGE. Highest Taxed Countries [online]. 2023 [cit. 2023-11-17]. Dostupné z:
[23] EUROPEAN COMMISSION. What the Commission is doing [online]. 2023 [cit. 2023-11-17]. Dostupné z: https://commission.europa.eu/topics/statistics_en#:~:text=The%20member%20states%20produce%20the,may% 20make%20comparisons%20between%20them.
[24] CEIC. Cyprus Government Debt: % of GDP [online]. 2023 [cit. 2023-11-17]. Dostupné z: https://commission.europa.eu/topics/statistics_en#:~:text=The%20member%20states%20produce%20the,may% 20make%20comparisons%20between%20them.
