„Najlepšia vláda je tá, ktorá nevládne vôbec”
Henry David Thoroau 1
Úvod
Tak ako Henry David Thoreau aj ja súhlasím s tvrdením, že “Najlepšia je vláda, ktorá vládne najmenej“2 a ak bude spoločnosť pripravená môžu sa presadiť aj slová s ktorými súhlasím väčšmi a tie som si dovolila citovať hneď na začiatku tohto príspevku. Vláda má právo zákonodarnej iniciatívy, teda môže predkladať návrhy zákonov (čl. 87 ods. 1 Ústavy SR) a má vlastnú normotvornú právomoc, môže vydávať nariadenia na vykonanie zákona a v medziach zákona3, čiže vládni predstavitelia majú možnosť meniť Ústavu, najvyšší zákon štátu, ktorý obsahuje základné práva a slobody medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu či právo podnikať.
Právo na slobodu prejavu neplatí len pre “informácie” alebo “myšlienky” prijímané priaznivo, či považované za neškodné alebo nedôležité, ale aj pre tie, ktoré sú nepríjemné, šokujú či znepokojujú štát alebo akúkoľvek skupinu spoločenstva obyvateľstva. Dôležitá pri tom nie je len sloboda prejavu ako možnosť vyjadriť svoje myšlienky, ale aj sloboda po prejave.4 Nestačí totiž, aby mal občan právo prejaviť svoj názor navonok – právo musí vytvoriť aj prostriedky, aby osoba, ktorá vyjadruje vlastné myšlienky a názory, nebola sankcionovaná za obsah svojho prejavu. Väčšina ľudských práv sa predovšetkým uplatňuje hlavne v situáciách, keď sa niečo deje abnormálne. Sloboda prejavu totiž chráni tých, ktorí robia niečo, čo sa vymyká “normalite”, pretože prejav, ktorý nikoho nepoburuje, nepotrebuje ochranu. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“. Túto myšlienku vyslovil Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) v rozsudku zo 7. 12. 1976 v známom prípade Handyside proti Spojenému kráľovstvu.5
Ak ale spojíme slobodu prejavu s právom podnikať, ako sa to stalo v prípade nálezu Ústavného súdu Českej republiky v kauze GOLDEN GASTRO SERVICE, s. r. o. (II. ÚS 3212/18) môže dôjsť k stretu práv a neskôr názorov na tieto práva. Právo slobodne podnikať vnímame ako derivát vlastníckeho práva, ktoré je súčasťou základných práv a akékoľvek obmedzenie práva podnikať by tak malo byť výnimočné a vykonané z veľmi dobrých dôvodov.6
Strážca verejnej diskusie
Ochrana slobody prejavu spočíva nielen v jej ústavnom či medzinárodnom poňatí, ale aj existencii účinných mechanizmov takej ochrany. Existujú základné mechanizmy obmedzenia slobody prejavu. Podľa európskeho štandardu zakotveného v čl. 10 ods. 2 Európskej zmluvy, platí, že obmedzenie slobody prejavu je prípustné pri splnení 3 podmienok. Obmedzenie slobody prejavu tak musí byť stanovené zákonom, musí sledovať legitímny cieľ a musí byť v záujme demokratickej spoločnosti.
V diskusiách o ústavných limitoch slobody prejavu tak nejde zamieňať argumenty spochybňujúce či naopak potvrdzujúce potrebu určitej reštrikcie s argumentmi spochybňujúcimi či potvrdzujúcimi jej užitočnosť či spoločenskú prospešnosť. V rade prípadov ESĽP konštatuje, že národné orgány môžu lepšie než ESĽP posúdiť, či zásah bol “nevyhnutný v demokratickej spoločnosti” a porušenie Európskej zmluvy tak nekontroluje. Miera prípustnej voľnej úvahy členských štátov nie je tak nič iné ako miera ochrany určitého základného práva zo strany ESĽP. Rozsah použitia doktríny “margin of appreciation” na jednotlivé typy prejavov zo strany ESĽP spočíva v podstate “priradenia” určitej ľudskoprávnej hodnoty tomuto prejavu.7
Porovnanie závažnosti 2 kolidujúcich základných práv alebo verejných statkov, pričom tieto základné práva, resp. verejné statky sú prima facie rovnocenné, porovnanie spočíva len v zvažovaní empirických, systémových, kontextových i hodnotových argumentoch. V prípade záveru o opodstatnené priority jedného pred druhým z dvoch kolidujúcich základných práv je nutnou podmienkou konečného rozhodnutia využitie všetkých možností minimalizácie zásahu do jedného z nich. Tento záver možno odôvodniť aj z čl. 4 ods. 4 Listiny, a síce v tom zmysle, že so základnými právami musí byť šetrené nie len pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd, ale rovnako analogicky aj v prípade ich obmedzenia v dôsledku ich vzájomnej kolízie.8
Naopak, regulácia na základe kontextu prejavu, pozorne skúmajúca, ktorý napadnutý prejav mal potenciál podnecovať násilie vníma právo ako facilitátora slobody, slobody nájsť ten „najlepší“ názor v otvorenej verejnej diskusii. Táto sloboda, pri ktorej orgány aplikácie práva „strážia“ verejnú diskusiu pred násilím, ale nie pred všetkými extrémnymi názormi, má potenciál stať sa stabilnou a zároveň realistickou ochranou demokratického režimu a šance slobodne vyjadriť vlastný názor pre každého jednotlivca v konfrontácii s inými názormi vo verejnej diskusii. Absencia právnej regulácie prejavov zasahujúcich do ľudskej dôstojnosti, hoci nepodnecujúcich násilie, pritom neznamená, že takéto prejavy majú byť ponechané bez reakcie a povšimnutia; naopak, potrebné je využívať celé spektrum dostupných nástrojov verejnej politiky, ale aj občianskeho aktivizmu, kultúry, umenia a predovšetkým vzdelávania aby sa ich výskyt minimalizoval.
Hľadanie pravdy
Základné argumenty v prospech slobody prejavu sa zpravidla v jednotlivých publikáciách opakujú, respektíve sa aspoň veľmi podobajú. Napr. E. Barent uvádza ako základné argumenty pre slobodu prejavu hľadanie pravdy, sebarealizáciu jedinca, participáciu na demokracii a nedôveru k vláde, resp. verejnej moci (suspicion of government).9 V českej literatúre sumarizujú argumenty pre slobodu prejavu napríklad P. Jäger a P. Molek s odkazom na R. Stona hľadajúc argumenty pravdy, sebarealizácie, demokracie a obecne favorizovanej slobody10. V novodobých dejinách, sa veľmi často poukazuje na polemickú rozpravu anglického básnika Johna Miltona „Aeropagitica“ z roku 1644.11
Z hľadiska európskeho pohľadu je zaujímavé, že v americkej monografickej i učebnicovej produkcii je vo väčšine prípadov ponímaná teória slobody prejavu na pozadí výkladu Prvého dodatku Ústavy, resp. judikatúry Najvyššieho súdu USA a popisovaná je ako teória pomerne liberálna, opierajúca sa o Millovu koncepciu a z nej plynúce argumenty pravdy ku ktorým sa v tomto príspevku neskôr vrátim. Pri americkej právnej literatúre stojí za povšimnutie argument hľadania pravdy, ktorý poskytuje silnú ochranu slobody prejavu. Tento argument je založený na dôvere v teóriu, že čím menej bude štát zasahovať do verejnej diskusie, tým viac názorov v nej zaznie a tým lepšie sa bude nachádzať správne riešenie týkajúce sa akýchkoľvek spoločenských záležitostí.
Argument pravdy dostal podobu “voľného trhu myšlienok” vyjadreného sudcom O. W. Holmesom v disente k rozhodnutiu Abrams v. United States12, kde uvádza, že “najvyššie požadované dobro je lepšie dosahovať slobodnou výmenou myšlienok – najlepšou skúškou pravdy je sila myšlienky, ktorá sa presadí v konkurencii tohto trhu.”13 Vychádza z predstavy, že “názor, ktorý chceme potlačiť štátnou mocou, môže byť správny”.14
J. S. Mill to vysvetľuje na jednoduchom príklade. Predstavte si (len v záujme argumentácie) spoločnosť Y, v ktorej sú všetky názory pravdivé. Príde osoba X, ktorá bude tvrdiť falošné tvrdenia, ktoré budú v rozpore so spoločnosťou Y. Bolo by správne cenzurovať takúto osobu ? Utilitarista J. S. Mill sa domnieva, že nejde len o poznanie pravdy. Je to o jasnom a živom chápaní pravdivého prejavu. Pravdivý výrok nezískame len uvážením, ale diskutovaním a nazeraním na výrok aj z iného pohľadu. Bez tejto súťaže a debaty bude mať naše presvedčenie charakter “mŕtvych dogiem” a nie “živej pravdy”. 15 Pokiaľ ide o určenie spravodlivých hraníc medzi záujmami spoločnosti a jednotlivca, možno konštatovať, že sa názory na túto otázku (filozofické i právne) značne líšia.
J. S. Mill tvrdil, že „spoločnosť neberie jednotlivca na zodpovednosť za jeho činy, pokiaľ sa netýkajú záujmov inej osoby, ale len jeho samého“ a „vláda síce má možnosť použiť svoju donucovaciu moc, ale táto moc by mala byť používaná len vtedy, ak dané indivíduum poškodzuje svojím konaním ostatných16, pričom argumentácia Ústavného súdu v konkrétnom prípade GOLDEN GASTRO SERVICE, s. r. o. (II. ÚS 3212/18) jasne ukazuje, že svojim konaním hoteliér T. Krčmář nepoškodzoval nikoho.
Veľmi podstatnou hodnotou európskej kultúry je princíp kritického myslenia ako atribút pravdy. Všetci totiž žijeme vo “svojom svete”, kde predpokladáme určité názory a myšlienkové prúdy. Ak sa však domnievame, že naše názory sú neomylné môže to viesť k už spomínanému mŕtvemu dogmatizmu, pretože neomylnosť neexistuje tak ako neexistuje 100%-ná pravda. Ak sa niekto snaží prejav umlčať, aj keď je naozaj nepravdivý, môže to byť podľa britského filozofa J. S. Milla omyl, pretože aj takýto prejav môže obsahovať “element pravdy”, čo v konečnom dôsledku môže viesť k doplneniu pravdy časťami, ktoré jej ešte chýbajú.17 Inými slovami, možnosť nájsť pravdu, a to čo najúplnejšiu, je možné len pripustením čo najširšieho okruhu názorov a postojov v rámci verejnej diskusie. Živá pravda musí o svoju existenciu bojovať a tak je v očiach spoločnosti posilňovaná, zatiaľ čo “mŕtve dogmy”, sú pravdivé preto, že to stanoví určitá autorita (zákon). Nevychádzame z toho, že nejaký prejav je absolútne pravdivý alebo absolútne nepravdivý, ale z toho, že je zväčša čiastočne pravdivý a čiastočne nie. Teda ide o polopravdu. Umožnenie slobodného vyjadrovania čiastočných právd tiež jednoducho povedie k polarizácii spoločnosti. Avšak je väčšia nádej a menšia šanca na predsudky, ak sú ľudia nútení počúvať obe strany. 18
Zákaz prejavovania určitých názorov a myšlienok v európskom kontexte je vedený obavou z možnej recidívy realizácie týchto myšlienok v budúcnosti. V americkom kontexte naopak panuje dôvera v protiargument a teda schopnosť samoregulácie, pretože je do diskusie zo strany verejnej moci zasahované len minimálne, čo nás opäť privádza k myšlienke z úvodu tohto príspevku od H. D. Thoreau, že “najlepšia vláda je tá, ktorá vládne najmenej”.19 Majú však byť všetky názory chránené?
Z hľadiska Millovej koncepcie áno, pretože názor aj ten “nedemokratický” neoslabuje demokraciu, naopak môže ju posilniť ako živý koncept vďaka trvalej obhajobe a diskusii. Voľný trh myšlienok stojí na základnej téze, že najlepšou obranou proti akémukoľvek názoru je iný názor. Táto koncepcia však môže fungovať len vtedy, ak je trh myšlienok skutočne prístupný rovnakou mierou pre všetky názorové prúdy.20
Sloboda prejavu vs právo podnikať
Sloboda prejavu sa vo vzťahu k iným právam a slobodám môže nachádzať v pozícii kolidujúceho práva rovnako ako v náleze českého Ústavného súdu vo veci sťažovateľa GOLDEN GASTRO SERVICE, s. r. o.. Ústavný súd ČR vyhovel sťažnosti ostravského hoteliéra Tomáša Krčmářa, resp. jeho spoločnosti Golden Gastro Service, na pokutu, ktorú dostal za to, že sa po okupácii Ukrajiny rozhodol neubytovávať občanov Ruskej federácie bez toho, aby podpísali vyhlásenie s nesúhlasom okupácie ukrajinského Krymu Ruskou federáciou.21
Ústavný súd rozhodol a vydal všeobecné východisko, založené na rešpekte k odlišnosti ľudí a ich preferencií. Regulácia v tejto oblasti by preto mala byť skôr výnimočná a mala by sa týkať len tých javov, kedy sa javí skutočne ako nevyhnutná. Ako trefne pripomína K. Popper (Otvorená spoločnosť a jej nepriatelia, Praha: Oikoymenh, 2011, str. 117-118), “celá námietka, že je ťažké vedieť, kde končí sloboda a začína zločin, je v zásade zodpovedaná známym príbehom o výtržníkov, ktorý argumentoval, že ako slobodný občan môže pohybovať svoju päsťou, kadiaľ chce, na čo sudca múdro odpovedal: “Sloboda pohybu vašich pästí je obmedzená polohou nosa vášho blížneho.” Tomuto odôvodneniu Ústavného súdu ČR by rozhodne pomohol aj výrok “Moja sloboda končí tam, kde sa začína sloboda toho druhého.” od francúzskeho filozofa Jean-Jacques Rousseau.
V slobodnej demokratickej spoločnosti je totiž nutné politické názory verejne diskutovať a stretávať sa s názorovými protivníkmi, nie ich obmedzovať a prípadne i sankcionovať. Práve preto by mal štát pri regulácii podobných jednaní pristupovať veľmi uvážlivo a zdržanlivo a koncentrovať sa na tie prípady, ktoré si túto pozornosť skutočne zaslúžia. Obmedzením autonómneho správania slobodných jedincov môže viesť v konečnom dôsledku k ceste do neslobody. 22
Človeka azda nič tak nepoburuje ako nesloboda a nespravodlivosť a ničoho sa nedožaduje tak nástojčivo ako slobody a spravodlivosti. Dejiny ľudstva sú dejinami zápasov o tieto dve základné hodnoty. Na javisku dejín sú väčšinou viditeľné len mocenské zápasy a skutočnosť, že hybnou silou histórie sú najmä myšlienky, sa neraz prehliada. 23
Z rozhodnutia Ústavného súdu je zrejmé, že sťažovateľ je podnikateľským subjektom. Základné právo podnikať pritom nie je len spôsobom získavania prostriedkov pre životné potreby, ale v nemenšej miere i priestorom pre sebarealizáciu. Možno predpokladať (a prinajmenšom dúfať), že podnikateľa jeho činnosť aj baví a že sa takto chce aspoň malým dielom podieľať na vytváraní spoločného dobra, má ambíciu podnikaním niečo pozitívne ovplyvňovať a niečo vyjadrovať. Ústavný súd pritom nehodnotil formu rokovania, ktorú zvolil sťažovateľ, ale jeho obsah. Akokoľvek totiž ani Ústavný súd nemusí pokladať túto formu za optimálny spôsob vyjadrenia názoru a snahy ovplyvniť danú udalosť, má súčasne za to, že aj keby tak sťažovateľ urobil inak, podstata jeho činu by zostala rovnaká.
Podnikateľ totiž nemusí byť politicky neutrálny a pri výkone podnikateľskej činnosti by nemalo byť vylúčené prejavovať svoje politické názory, pokiaľ tak samozrejme bude urobené korektným spôsobom. Politika je totiž vec verejná a k jej vykonávaniu nie sú povolané len štátne inštitúcie a politické strany, ale má o ňu prejavovať záujem, vyjadrovať sa k nej a podieľať sa na nej celá občianska spoločnosť, teda vrátane podnikateľských subjektov.24
Domnievam sa, že záujmy potenciálneho spotrebiteľa, ktoré “boli v hre”, neboli existenciálne, takže ich neposkytnutím sťažovateľ nemohol nikoho zásadnejšie ohroziť. Povaha poskytované služby bola taká, že záujemca o službu v podobe ubytovania nemal problém nájsť si zodpovedajúce alternatívu, teda iné ubytovanie a sťažovateľ nevyužil žiadny zo zákonom zakázaných či ústavne vymedzených podozrivých diskriminačných dôvodov, ktoré boli bližšie rozobrané aj v rozsudku spomínaného v tomto príspevku vyššie.
Zároveň sa prikláňam k názoru, že v prípade anexie Krymu išlo o porušenie medzinárodného práva a teda to bolo v súlade s českou a zahraničnou politikou. Pluralita názorov je nevyhnutná o čom svedčí aj tento prípad. Rozmáha sa však šírenie nenávistných prejavov a následne ich legitimizácii, toto správanie je naozaj pre spoločnosť nebezpečné. 25 Rozhodne je potrebné sa zastávať aj tých na opačnej (extrémnej) strane spektra a boj s nimi viesť v hraniciach ústavy a nie za nimi.
Záver
Vznik zákonov a samozrejme aj vznik štátu bol odôvodnený práve snahou objektivizovať hranice slobody každého člena spoločenstva na rozumnú mieru – teda tak, aby sloboda jednotlivca zostala do určitej miery zachovaná a pritom nerušila alebo nezasahovala do slobody ostatných členov spoločenstva. Okrem potenciálneho konfliktu medzi subjektmi spoločenstva navzájom následne vzniká nový konflikt – medzi spoločenstvom (štátom) a jeho členmi (občanmi).
Filozofia a aj právo sa vedome a opakovane vracajú k hľadaniu hraníc medzi oprávneniami spoločnosti a slobodou jednotlivca. Je totiž omnoho jednoduchšie (zákonom) stanoviť spravodlivé hranice medzi subjektmi spoločenstva navzájom, ako stanoviť spravodlivé hranice medzi záujmami spoločnosti a jednotlivca.26
Je možné vyvodiť záver, že stratou slobody vo filozofickom zmysle slova je strata možnosti jednotlivca slobodne sa rozhodnúť a konať aj vtedy, ak nikomu neubližuje. Ide o obmedzenie nenásilného správania človeka, ktorým sa zabraňuje realizácii jeho predstavy o dokonalom šťastí. Strata slobody neznamená zrieknuť sa zlých činov, tie sa dajú konať bez ohľadu na vašu slobodu. Znamená to stratiť možnosť robiť niečo, čo nikomu neubližuje.27 V právnom zmysle slova je sloboda jednotlivca atribútom jeho autonómie a ľudskej dôstojnosti. Sloboda človeka je pilierom demokratickej spoločnosti. Základnou myšlienkou nálezu II. ÚS 3212/18 je, že rola štátu by mala byť malá a zasahovať by štát mal len v nevyhnutých prípadoch akým tento nález nebol. Aj preto bol v náleze citovaný Popper a nie K. Marx.
Záverečné zamyslenie…
Hle, jsem cizí v této krajině a můj domov je daleko za obzorem; a přece bych neřekl, že tato krajina je nesprávná. Stejně cizí je mně nauka toho vašeho Ježíše; mám tedy snad tvrdit, že je nesprávná? …všechny krajiny jsou správné, ale svět musí být hrozně široký, aby se všechny vešly vedle sebe a za sebou. Kdyby se měla Arábie postaviti na tomtéž místě, kde je Pontus, nebylo by to ovšem správné. A stejně je to s pravdami.28
Karel Čapek
Paralerala úryvku od K. Čapka sa nenápadne podobá rozhodnutiu súdu v kauze GOLDEN GASTRO SERVICE, s. r. o spomínanom už vyššie v tomto príspevku. Spočíva v rešpekte k diverzite, ktorá je ľudskou prirodzenosťou. Všetci na spoločnosť nazeráme cez vlastné okuliare a každý člen občianskej spoločnosti má iný názor či pohľad na rôzne témy. To, že sa niekoho pohľad nestotožňujeme s tým našim neznamená, že je nutne nesprávny. Nenechajme sa zlákať len jedným pohľadom, veď aj minca má dve strany a demokracia znamená diskusiu.
Preto prejavujme svoje názory a diskutujme priatelia!
Dominika Kuchárová
Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta
Citované zdroje:
1 Thoreau. H.D.: Občanská nepošlušnost a jiné texty o svobode a nesvobodě.Olomouc : Broken Books, 2014 str. 15. ISBN 978-80-905309-2-8
2 Thoreau. H.D.: Občanská nepošlušnost a jiné texty o svobode a nesvobodě.Olomouc : Broken Books, 2014 str.15. ISBN 978-80-905309-2-8
3 čl. 87 ods. 1 Ústavy SLovenskej republiky
4 nález Ústavného súdu Českej republiky v kauze GOLDEN GASTRO SERVICE, s. r. o. (II. ÚS 3212/18)
5 rozsudok ESĽP zo 7. 12. 1976 vo veci Handyside v. Spojené kráľovstvo
6 https://www.lidovky.cz/byznys/pravo-a-justice
7 Bartoň.,M.:Svoboda projevu: principy, garance, meze., Leges,2010. 384 s.
8 Pavlíček a kolektív., Ústavné právo a státověda II. diel ústavné právo ČR
9 Barendt, E.: Freedom of Speech, Oxford University Press, 2007, s. 6-23
10 Jäger, P., Molek, P.: Svoboda prejavu: Demokracie, rovnost a svoboda slova, Auditorium, 2007, s. 32-33
11 Areopagitica: A speech of Mr. John Milton for the liberty of unlicensed printing to the Parliament of England, publikovaná 23. novembra 1644, je polemické pojednanie za slobodu prejavu a tlače v reakcii na systém cenzúry a obmedzenia tlače zavedené anglickým parlamentom prostredníctvom tzv. Licensing Order zo 16. júna 1643
12 Abrams v. United States 250 U.S. 616 (1919). Rozhodnutia Najvyššieho súdu USA sú vedlľa zbierky rozhodnutí dostupné tiež v online databázach, napr. http:/www.law.cornell.edu/supct/index.html,http:/supcourt.ntis.gov
13 Abrams v. United States 250 U.S. 616, 630 (1919)
14 Mill, J. S.: O svobodě, Praha, 1907.
15 https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/mill-moral-political/
16 Mill, J. S., O slobode. (prel. Emil Višňovský).Bratislava : IRIS, 1995
17 Mill. J. S.: op. cit., s. 90.
18 David Brink, „Mill’s Moral and Political Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/mill-moral-political
19 Thoreau. H.D.: Občanská nepošlušnost a jiné texty o svobode a nesvobodě.Olomouc : Broken Books, 2014.ISBN 978-80-905309-2-8
20 David Brink, „Mill’s Moral and Political Philosophy“, The Stanford Encyclopedia of Philosophy (2018), https://plato.stanford.edu/archives/win2018/entries/mill-moral-political
21 nález Ústavného súdu Českej republiky v kauze GOLDEN GASTRO SERVICE, s. r. o. (II. ÚS 3212/18)
22 nález Ústavného súdu Českej republiky v kauze GOLDEN GASTRO SERVICE, s. r. o. (II. ÚS 3212/18)
23 Popper. K.: Slobodný človek v spravodlivej spoločnosti.Wydawnictvo RHETOS.Warszava.2013
24 https://www.usoud.cz/aktualne/i-pri-podnikani-je-zarucena-svoboda-projevu/
25 https://viaiuris.sk/aktuality/o-tom-kde-konci-sloboda-prejavu-a-co-je-uz-nepripustne-sirenie-nenavistnych- prejavov-sme-diskutovali-s-buducimi-pravnikmi/
26 https://www.projustice.sk/teoria-prava/teoreticke-a-pravne-vymedzenie-osobnej-slobody
27 https://www.menejstatu.sk/sloboda-nutnost-ci-prezitok/
28 http://www.multiweb.cz/hawkmoon/krajiny-pravdy.htm
