Podľa Petra Zajaca začína Fico plniť svoj diabolský plán, začal sa venovať vlastenectvu. A hovorí o ňom aj vtedy ak v skutočnosti ide o obhrúbly nacionalizmus.

Sú zážitky, ktoré sa dostavujú neočakávane, v letmom okamihu. Niečo máme pred sebou, ale nevidíme to, niečo cítime, ale emocionálne nereagujeme, niečo sme si všimli, ale naša myseľ ostala uzavretá. Zrazu sa nám rozjasní.

Zvláštnym znakom Ficovho režimu je, že sa považuje za sociálne cítiacu skupinu, čo je len čistá demagógia.

Pavel Matejovič mal spolu s pánom Tihánym pred niekoľkými dňami v pezinskom Kultúrnom dome vernisáž výstavy Záhyby a línie.

Edmund Burke na začiatku modernej doby napísal, že ľudská spoločnosť je spojenectvom medzi mŕtvymi, živými a nenarodenými. V súčasnosti sa toto spojenectvo pretrhlo.

Je dôležité, aby sa povedalo, že prípad Milady Horákovej bol vraždou a tí, ktorí ju súdili, boli za jej smrť zodpovední.

V Google nájdete všetky texty sveta. Napríklad taký Otec národa. Toto spojenie spadá spolu so synonymickou frazémou Otec vlasti do kategórie frazeológie a idiomatiky.

V roku 1988 napísal nemecký dramatik Heiner Müller esej Shakespeare alebo o diferencii. Píše v nej o nádeji sveta bez vrážd a zabíjania, v ktorom sa budeme môcť stať sebou samými, lebo naše hry už nebude písať Shakespeare.

Pojem Otec národa sa dnes už používa len ironicky, na označenie Saddáma Husajna či Stalina.

Reformu vzdelávania nemôže uskutočniť vláda, ktorá má bytostný odpor k reformám, ani vláda, ktorá reformu vzdelávania iba deklaruje.

Známy ruský realistický maliar Iľja Jefimovič Repin namaľoval v roku 1880 obraz Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi. Ako vzor socialistického realizmu si ho pamätám ešte zo školských čias.

Niektoré texty sú ako matriošky. V najväčšej sa ukrýva menšia, v menšej ešte menšia a v tej najmenšia. Podobne to býva aj pri textoch.

Nebyť tej jednej knihy, možno by ostala Hana Ponická (15. 7. 1922 – 21. 8. 2007) v pamäti slovenskej literatúry autorkou detskej knihy O Štoplíkovi (1961) a prekladateľkou. Tou jednou knihou sú Lukavické zápisky.

Knižka Idy Želinskej a Fedora Blaščáka Engerau, ktorej súčasťou sú piesne petržalského hip-hopu, je však predovšetkým záznamom anonymných osobných svedectiev novodobých Petržalčanov všetkých vekových skupín.

Najbúrlivejšie sa v poslednom polstoročí zmenil jazyk hodnôt. Dokonca aj slová ako demokracia, pluralita, liberálny, konzervatívny, pravica prestali byť nadávkami. Nemýľme sa však, aj jazyk funguje ako kyvadlo.