Európski úradníci sa opäť spriatelili s biopalivovou loby. Biopalivá sú verejnosťou vnímané ako ekologická náhrada za fosílne palivá, ktorých spotreba sa považuje za hlavnú príčinu klimatických zmien.
Verejnosťou podporovaný koncept dáva úradníkom legitímny nástroj na angažovanosť. Po niekoľkých rokoch presadzovania podpory biopalív predstavitelia únie síce odvolali pôvodné „učenie” (najmä pre vážne dosahy na životné prostredie a ceny potravín), v decembri sa však dohodli na kompromise, podľa ktorého do roku 2020 treba zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov na 20 percent. V doprave má 10 percent palív pochádzať z obnoviteľných zdrojov – biopalív, vodíkových a elektrických pohonov.
Výsledok
Problém je však s cenou potravín, ktoré sú tovarom, ktorého sa spotrebiteľ vzdáva úplne nakoniec. Pri rastúcich cenách potravín dokáže bohatší človek vždy nájsť dosť iných položiek, ktorých sa vzdá, ale v chudobných krajinách ohrozuje vysoká cena potravín základné podmienky na dôstojný život miliónov ľudí. Na mechanizmus vývoja cien potravín pôsobí veľa faktorov, preto nie je prekvapujúce, že ekonómovia podobne ako v prípade svetovej finančnej krízy či klimatických zmien nie sú schopní presnejšie odhadnúť vývoj. Medzi ekonómami však ťažko nájsť významnejšieho experta, ktorý by spochybňoval negatívny vplyv podpory biopalív na ceny potravín. Zvýšený tlak na využitie poľnohospodárskej pôdy, ktorá má obmedzený rozsah, totiž reaguje podľa zákonov ponuky a dopytu. Ceny potravín síce po výraznom raste v prvej polovici minulého roka postupne poklesli a čiastočne sa stabilizovali, ostávajú však vyššie než pred rokom.
Výsledok? Ten je preukázateľný aj z výskumu kambodžského výskumného inštitútu CDRI, podľa ktorého po zvýšení cien potravín výrazne poklesla dochádzka detí z najchudobnejších kambodžských rodín do škôl. Necitlivé zásahy do slobodnej trhovej ekonomiky, také typické pre ľavicu, vedú k šíreniu chudoby.
Obyčajný zločin
Podpora pestovania biomasy spôsobuje z ekonomického hľadiska ešte jedno riziko, do ktorého sa však európski úradníci púšťajú s veľkou obľubou: je to presadzovanie vzniku neefektívnych a neprirodzených trhov, založených na základe objednávky vlády. Výsledkom tohto rozhodnutia je, že spotrebiteľ je prinútený zaplatiť za vládou preferovaný „výrobok” oveľa viac než predtým. Profitujú z toho najmä producenti biopalív, ktorí si reguláciu vybavili v Bruseli, a samotní bruselskí úradníci, ktorí budú celý biznis „manažovať a kontrolovať”.
V časoch hospodárskeho rastu si len málokto všimne, ako európski úradníci zvyšujú povinné výdavky domácností vytváraním emisných, recyklačných či biopalivových trhov. Málokoho zaujíma, že tieto neefektívne a korupciou prepletené trhy zvyšujú počet chudobných a extrémne bohatých ľudí. V čase krízy, ktorá potrebuje krátiť vládne neefektívne výdavky, však takéto kradnutie peňazí obyvateľov únie nemožno nazvať inak ako obyčajným zločinom.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 29. januára 2009.
