Európska komisia chce opäť raz rozširovať svoje kompetencie a preto vyrukovala s ďalším prieskumom verejnej mienky, ktorý ju má ovenčiť glancom legitímnosti. A keďže jej práca so štatistikou ide rovnako dobre ako kladenie sugestívnych otázok, tentoraz sa spýtala občanov únie, či im naozaj, ale naozaj úplne vážne záleží na životnom prostredí.
Výsledok prieskumu nasvedčuje, že sa dielo podarilo. V každej krajine odpovedalo kladne čosi nad 90 percent respondentov na otázku, či sú pre nich dôležité otázky týkajúce sa životného prostredia. Treba povedať, že k stopercentnej méte regulátorov tomu ešte čosi chýba, ale o tom neskôr.
Euroúradníci vedia používať štatistiku tak, aby dosiahli uspokojivé výsledky. Keďže podpriemerný súhlas verejnosti sa zjavne nepripúšťa, naučili sa požadovať od respondentov, aby na jednu otázku zaškrtli viacero možností odpovede (fígeľ s názvom “Multiple answers possible”). Je to veľmi jednoduché. Nepýtate sa na najviac preferovanú možnosť, ale na všetky preferované možnosti. Súčet percent potom zaletí až za štadión.
Napríklad keď chcú v jednej otázke vykázať súhlas s viacerými reguláciami, spýtajú sa, či občania únie chcú šetriť energiu (prieskum “Európania a energia”, v pdf).
Zhasli ste niekedy za posledný rok zbytočné svetlo, alebo ste znížili rýchlosť jazdy svojho štvorkolesového miláčika kvôli úspore energie? Zateplili ste dom? Ak áno, tak už ste tam, kde vás chceli mať – ste medzi tými, ktorí chcú šetriť energiu. Toto dáva jasnú odpoveď aj na otázky neprajníkov toho typu, prečo zakázali predaj klasických žiaroviek a povolili len úsporné (mimochodom, s nebezpečnou ortuťou). Veď ste to chceli, do šľaka.
Podobne je to s otázkami, v ktorých má respondent vyjadriť mieru svojho súhlasu s nejakým tvrdením. Odpovede “áno” a ”pravdepodobne áno” sa následne spočítajú a môžeme tak bezpochyby vykázať, že verejnosť je väčšinovo za.
Otázka z rovnakého prieskumu: “Majú byť všetky krajiny povinné, aby o 20 percent znížili svoju spotrebu energie do roku 2020?” Odpoveď “Áno, určite” uviedlo len 33% respondentov, ale “Áno, pravdepodobne” ďalších 48%. Takže do správy napísali, že viac ako 80% ľudí sa k tomu prikláňa. Otázka je pritom poriadne zákerná a spolieha sa na túžbu ľudí po tom, aby aj susedovi skapala koza. Povinná úspora energie totiž vôbec nie je lacná záležitosť a spôsobí ľuďom hromadu výdavkov, ktoré si väčšina možno ani neuvedomuje – od nedávneho zákazu kupovania klasických lacných žiaroviek, cez povinné nákupy meračov tepla, dotácie na “nízkoenergetické riešenia”, až po zvyšovanie energetických daní.
Navyše, ak by dali respondentom možnosť rozhodovať sa o alternatívnom použití povinných výdavkov, ktoré z povinnej úspory energie vyplynú – napríklad medzi meračmi tepla a tou istou sumou peňazí použitou na iný účel – tak by to bola oveľa korektnejšia otázka, ale výsledky by nesplnili účel. Únia potrebuje preukázať, že ste s nami / a my s vami.
Pred pár dňami Komisia zverejnila tlačovú správu o novom prieskume, ktorý kladie podobne sugestívne otázky. Úradníci chcú zrejme rozflákať ďalšie peniaze poplatníkov, preto sa s hlbokým pátosom pýtajú, či sú pre nás dôležité otázky týkajúce sa životného prostredia. Kto by na túto otázku odpovedal záporne? Pár percent zlomyseľníkov však jackpotu predsa len zabránilo. Zrejme sa rozhodli odpovedať na otázku spôsobom, akým bola položená.
Čo chce únia?
Takže čo sa chystajú v najbližších mesiacoch robiť úradníci EÚ? Stačí sledovať ich otázky. Podľa posledného prieskumu sa drvivá väčšina Európanov nazdáva, že by sa mal zvýšiť rozpočet štrukturálnych fondov z ich daní (”únia by mala prideľovať viac finančných prostriedkov na činnosti zamerané na ochranu životného prostredia” – 89%), únia by mala ďalej zjednocovať environmentálne právo (”právne predpisy na úrovni EÚ v oblasti životného prostredia predstavujú nevyhnutný prostriedok na ochranu životného prostredia – 81%) a zvýšiť výdavky pre nečlenské krajiny (”pri ochrane životného prostredia by EÚ mala pomáhať aj nečlenským krajinám” – 79%). Teda aj na rokovania, semináre a výstupné konferencie o projektoch.
Teda aj do Chorvátska na žúrku, sto percent.
Autor je analytik KI.
Článok bol uverejnený dňa 23. júna 2011 na blogu Radovana Kazdu a nájdete ho na stránkach eTREND tu.
