Čarovný svet štatistík OECD

Slovenské byty sú podľa OECD malé a drahé, no dane za ne sú podľa OECD pomerne nízke

Klasik s kelňou, svojho času počas mečiarizmu dokonca podpredseda parlamentu, sa stal známy tézou, že z grafov sa nenajeme. Niekedy sa však stane, že sa od jednej a tej istej organizácie dozvieme, že sa z grafov najeme veľa i málo zároveň.

OECD, na rozdiel od vládnych ekonómov, prišla na to, že nežijeme v „palácoch” a „haciendách”, ale v drahých „špajzičkách“OECD z toho vyšlo, že naše dane sú nízke, a vraj menší podiel na HDP, než u nás, je z členských krajín už len v Mexiku.

ďalší nezanedbateľný nárast produkcie, predsa neznamená, že na našich dvorčekoch pod okienkami našich palácov a haciend pristavíme ročne státisíce nových tátošov a tiež to hádam nemá znamenať, že by sme z titulu aj takto štatisticky rastúceho HDP mali platiť vyššie majetkové dane.

Na rozdiel od OECD vieme, že nielenže všetky možné štátom vyrubované dane u nás vzrástli či vzrastú, a že neraz sme zdaňovaní štátnymi a európskymi reguláciami i skryto cez rôzne povinné platby, ale že i miestne dane vyrubované našou samosprávou sú na vzostupe: rastú nielen dane z nehnuteľností, kvôli štátom organizovanému turizmu vzrástli i dane za ubytovanie a hrozí i rast poplatkov za komunálny odpad. A aj daň za psa ide v nejednom meste hore až dovtedy, kým neskape.

A čo nám dáte za tie dane?

Len ignorant nevidí, že napriek tomu, že naše daňové bremeno vzrastá, a zároveň dlhodobo každoročne rastú i verejné výdavky, akosi nerastie kvalita poskytovaných verejných služieb. Nehovoriac o tom, že rozvoj informačných a komunikačných technológií spôsobuje významné zmeny v spoločnosti a v ekonomike. Ak v súkromnom sektore vplyvom nových technológií a trendov dochádza k rastu produktivity, nie je na čase, aby to začalo platiť i vo verejnej správe?

A čo nám aktuálne naša vláda a samospráva ponúkajú? Plaťte viac, aby sme mohli viac míňať.

Áno, oni chcú viac míňať: Väčšiu časť konsolidácie chce vláda dosiahnuť zvýšením daní, nie šetrením vo verejných výdavkoch. Znižovanie deficitu zvýšením daní nie je šetrenie.

Pričom nechcú, aby sme im pozerali na prsty a sú proti transparentnosti: „Infozákon sa v súčasnej podobe, keď musíme zverejňovať všetky faktúry, stáva neprijateľným, samoúčelným, drahým a často nevykonateľným,“ , primátor Nitry za Smer.

Nie sú proti korupcii a namiesto toho, aby zvýšili kvalitu verejného obstarávania vo fáze prípravy podmienok tendrov a spresnenia dokumentácie predmetu obstarávania, stále budú kydať na následné elektronické aukcie či tendrovanie cien: „Každý si myslí, že najnižšia cena je pre Slovensko to najlepšie riešenie. Nie je to pravda. Po najnižších cenách prichádza spálená zem,“„Toto všetko musíme spoločne odstrániť.“vstupujú do súťaží s neprimerane nízkou cenou. Nízka cena nemôže byť predsa problém, ak si obstarávateľ urobí dobre svoju prácu v príprave obstarávania, či…?

Až 17 krajín Európskej únie má ako Slovensko. A rozhodne nevyzerá, že by naše aktuálne SMERovanie malo situáciu našich daňovníkov zlepšiť, skôr opak bude realitou. Čoraz vyššie dane, čoraz vyššie verejné výdavky, čoraz vyšší verejný dlh. Avšak zároveň absentujúca vyššia kvalita služieb poskytovaných verejnou správou a vyššia kvalita správy vecí verejných ako taká. Berúc do úvahy tieto súvislosti našej reality, chce nám OECD od stola podľa štatistík povedať, že platíme nízke dane za naše nehnuteľné „špajzičky“?

Autor je analytik KI.

Článok bol uverejnený dňa 13. júna 2012 na blogu KIosk a nájdete ho tu.

Navigácia