Návrh budúcoročného štátneho rozpočtu v podaní stredo-pravého ministra financií Mikloša je oproti rozpočtom jeho doľava orientovaných predchodcov, ale aj oproti „jeho“ tohtoročnému rozpočtu, posunom správnym smerom. Ak ho parlament takto prijme, má šancu byť transparentnejší a komplexnejší ako všetky doterajšie. Dôvodom je reálnejšie a pred verejnosťou otvorenejšie plánovanie hospodárenia s verejnými financiami.
Možno však vysloviť pochybnosť, či rozpočet bude významne úspornejší a či sa viac priblíži k plneniu tých funkcií, ktoré vláde v spoločnosti prináležia. Takéto podstatné otázky sú na mieste, nielen kvôli neistote, či a ako parlament prijme zákony nevyhnutné pre reformy verejných výdavkov (najmä v zdravotníctve a v sociálnej sfére). Niektoré otázniky vyvoláva aj samotný návrh rozpočtu, najmä štruktúra výdavkov.
Záväzok vlády znížiť deficit v hospodárení s verejnými financiami v roku 2004 na 3,9 percenta HDP oproti očakávanému deficitu na úrovni okolo 5 percent HDP v tomto (respektíve 7,2 percenta v predchádzajúcom) roku nie je vzhľadom na predpokladanú dynamiku ekonomického rastu príliš ambiciózny. Ak by sa však reálne naplnil, mohlo by to byť hodnotené pozitívne. Najväčším sklamaním v navrhovanom rozpočte je pretrvanie značného objemu dotácií podnikateľským subjektom. Pritom práve tieto výdavky predstavujú možný výrazný a opodstatnený zdroj úspor a navyše predstavujú zasahovanie vlády do tých sfér, do ktorých by v slobodnej spoločnosti zasahovať nemala. Krikľavým príkladom sú niekoľkomiliardové dotácie železniciam a poľnohospodárom. Zaráža, že ŽSR dostali prísľub na získanie prostriedkov z daní iných subjektov aj napriek neuskutočnenej racionalizácii, prejavujúcej sa najmä prezamestnanosťou. Prekvapuje, že poľnohospodárske subjekty si pod zámienkou vstupu do EÚ vymohli zvýšenie podpory o 6 miliárd korún aj napriek limitom v rozpočte a ich podstatne nižším mzdovým a cenovým nákladom oproti konkurentom v EÚ.
Nepredkladá sa ani úspora v ďalšej výdavkovej položke, ktorá si to „pýta“ – na spotrebu štátnej správy. Preto nie je možné hovoriť s plnou vážnosťou o úspornom rozpočte. Výdavky na mzdy, tovary a služby sa majú oproti predchádzajúcemu roku zvýšiť o 6 percent a majú tak predstavovať až takmer jednu štvrtinu všetkých výdavkov štátneho rozpočtu.
Kľúčové je, že návrhom rozpočtu sa nemení filozofia prístupu vlády k verejným financiám. Naďalej plánuje prerozdeliť príliš veľkú časť (až 20 percent) z celkových výdavkov na zasahovanie do trhu. Keďže vláda má naďalej ambíciu vynakladať peniaze získané od daňových platiteľov na záležitosti, do ktorých by zasahovať nemala, nezostáva dostatok prostriedkov na plnohodnotné napĺňanie jej základných funkcií – zabezpečovanie legislatívy a súdnictva, zahraničných vecí krajiny, vonkajšej obrany a vnútornej bezpečnosti občanov, základného sociálneho štandardu obyvateľov a vzdelania detí.
Peter Gonda
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 44/2003 dňa 29.10.2003
