Poslanci NR SR rokujú o programovom vyhlásení vlády. Od diskusi o bezobsažnom dokumente by sa dalo čakať skôr to, že bude krátka a ešte bezobsažnejšia, pretože kritizovať dokument, ktorý takmer nič konkrétne nenavrhuje, vlastne ani nemožno. Avšak zaznieva v nej mnoho pozoruhodných viet. Upozornenie: tento text (celkom výnimočne) hodnotí aj politickú scénu.
Tak napríklad sme sa dozvedeli, že poslanec Ján Mičovský z klubu OĽaNO sa s veľkým oduševnením zastáva názoru predsedu vlády, že „štátne lesy nebudú privatizované ani o štyri roky, ani o štyridsať, ani o sto.” Ján Mičovský však ide ďalej a má za to, že „o sto rokov nielenže nebudú žiadne štátne lesy sprivatizované, ale budú dokonca musieť byť všetky lesy štátne“.
Ide vskutku o pozoruhodný výskyt zástancu znárodnenia súkromných lesov v klube OĽaNO, ktorý chce byť dôslednou a vari aj konzervatívnou opozíciou k sociálnej demokracii. Možno sa raz dočkáme pravicového zoštátňovania súkromného majetku.
Aj ďalší poslanec z klubu OĽaNO, profesor Mikuláš Huba, zaujal pozoruhodným vyjadrením. Niet pochybností o tom, že Mikuláš Huba patrí k nestorom environmentálneho hnutia na Slovensku, je zároveň profesorom v odbore fyzická geografia a geoekológia. Vo svojom prejave k programovému vyhláseniu vlády kritizoval vládu za to, že v programe „nenašiel zmienku o tom, ako chce vláda čeliť hrozivej devastácii a na druhej strane pustnutiu a chátraniu našej krajiny“.
Veľmi tvrdé proroctvá, podľa ktorých by sa zdalo, že životné prostredie na Slovensku je nielen málo kvalitné, ale priamo sa rúti do ekologickej katastrofy. Aj environmentalisti však veľmi dobre vedia, že kvalita jednotlivých zložiek životného prostredia je neustále monitorovaná a vyhodnocuje sa podľa presne stanovených kritérií. Správy o stave životného prostredia, ktoré každoročne vydáva ministerstvo životného prostredia, však tvrdenie Mikuláša Hubu nielenže spochybňujú, ale priamo vyvracajú. Dlhodobý pokles koncentrácií znečistenia ovzdušia, vôd, či pôd, sa týka drvivej väčšiny ukazovateľov, už od roku 1990. Navyše, Slovensko plní Kjótsky protokol, aj limity recyklácie a zhodnocovania odpadov stanovené úniou.
Slovensko tiež naskočilo na vlnu gigantických cenových dotácií do obnoviteľných zdrojov energie. Má jeden z najvyšších podielov chránených území na svete a jeden z najvyšších podielov lesnej krajiny na svete. Na rozdiel od západných susedov si dovoľujeme mať i luxus výskytu medveďov v lesoch. Priemerný vek dožitia obyvateľstva v SR neustále rastie. V skutočnosti je ťažké nájsť aspoň jeden, jediný ukazovateľ, ktorý by naznačoval, že slovenskej krajine hrozí devastácia, pustnutie a chátranie.
Žiaľ, nielen na Slovensku environmentálni aktivisti kŕmia verejnosť nezmyslami o pokračujúcej degradácii životného prostredia. Dôsledkom toho globálneho blufu musia občania odovzdávať čoraz viac peňazí podnikateľom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, či odpadov. Rastie cena energií a základných potravín, lebo podnikanie je vystavované zelenému regulačnému teroru. Kto chce dnes podnikať, musí odovzdávať úradníkom tony papiera s ekologickým výkazníctvom.
V kontexte slovenskej politickej scény je potrebné pripomenúť, že táto „environmentálna“ agenda je tradične agendou tzv. modernej ľavice, ktorá vníma človeka ako škodnú v živočíšnej ríši. Pre ľavicu je už samotná prítomnosť človeka na Zemi dôkazom degradácie prírody. Zdá sa, že Mikuláš Huba je ďalším členom klubu OĽaNO, opozície voči sociálnej demokracii, ktorý ju kritizuje za jej málo ľavicový program.
Článok bol uverejnený dňa 11. mája 2012 na blogu Radovana Kazdu a nájdete ho na stránkach eTREND tu.
