Netreba zabúdať na to, čo je cieľom extrémistov. Takzvaná domobrana je len prvým krokom na ceste k totalite.
Začiatkom deväťdesiatych rokov chcel zakladať vtedajší minister vnútra Ladislav Pittner domobranu. Domobrana bola vlastne len iným pomenovaním pre ozbrojené pästi politických strán vo všetkých totalitných režimoch dvadsiateho storočia. Alebo garda, akou boli pretoriánske gardy za starého Ríma a akou bude Putinova garda.
V demokratickom právnom štáte nemajú nijaké domobrany a politické vlakové hliadky oprávnenie. Sú mimo zákona. Obrana štátu a ochrana občanov je vyhradená výlučne štátu a ak sa niekto pokúša vytvárať vlastné armády a polície, je to len zlým svedectvom nefungovania armády a polície. Pittnerova polícia nechránila ústavných činiteľov a demokratický parlament, ale prizerala sa, ako rozvášnený dav útočí na poslancov na čele s predsedom SNR Františkom Mikloškom pred budovou starého parlamentu a Pánisovi holomkovia inzultujú prezidenta Havla na Námestí SNP.
Odvtedy som citlivý na „hliadky“, „domobrany“ a „bojové skupiny“ mimo zákona a platí to rovnako pre Kotlebove vlakové hliadky, ktoré sú predpoliami domobrany a tá predpolím straníckej armády. Lebo existuje pravidlo, a to bez výnimky: prvým cieľom extrémistov je etablovať sa v demokratickom parlamente, druhým dosiahnuť väčšinu a tretím zničiť demokratický poriadok.
Odpoveď Ministerstva vnútra SR na našu výzvu, aby polícia zamedzila činnosť kotlebovských vlakových hliadok, ma veľmi neprekvapilo. Ministerstvo najprv zľahčilo celú výzvu poukazom na „jednu trojčlennú hliadku“ proti 600 policajtom železničnej polície. Potom sa obrátilo na nás ako signatárov, aby „sme nešírili paniku a neživili umelo témy Ľudovej strany Naše Slovensko, nešírili ich propagandu a nepridávali vodu na mlyn extrémistických skupín“. Je to naozaj úžasná logika, založená na ničnerobení v prípade agresivity porušovateľov zákona a agresívna voči tým, čo naozaj potrebujú ochranu polície. Laxnosť a výhovorky voči kotlebovským heslám, posielajúcim Rómov do plynu, bojujúcim proti „smradľavým Židákom“ a „utečeneckej pliage“ rovnako ako proti „fašizmu EU“. Správanie polície, ktoré u nás prežilo všetky režimy a aj dnes utešene kvitne.
A čo to má spoločné s Nočnými vlkmi? Byzantinizmus prizerajúcej sa polície, ruskú vlajku na Kotlebovom banskobystrickom Župnom dome a vyholené hlavy členov vlakových hliadok, tak nápadne pripomínajúcich vyholené hlavy Nočných vlkov. Niektorých si možno dokonca Noční vlci vypožičali od slovenských milovníkov vlčieho Ruska. To aspoň prezrádzala slovenčinou skomolená ruština na Slavíne, ktorý bol tento rok zinscenovaný ako z amatérskej divadelnej kostymérne, na požičaných motorkách a s vypožičaným komparzom.
To však nič nemení na tom, že vlčia svorka si vytrvalo kolíkuje svoje územie. Že ho neoslobodzuje, ale obsadzuje. Vtedy to bolo s pomocou nadšených československých komunistov a ustupujúcich slabošských demokratov. Dnes je to s pomocou starokomunistov a kotlebovcov, opäť za tichej spoluviny alibisticky mlčiacich a vykrúcajúcich sa demokratov.
Autor je literárny vedec a prezident KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 21/2016 dňa 24. mája 2016.
