Margaret Thatcher by sa 13. októbra dožila 100 rokov.
Slúžila ako premiérka Spojeného kráľovstva takmer dvanásť rokov, čím sa stala najdlhšie slúžiacou v tomto úrade v dvadsiatom storočí. Žiadny iný politický líder nikdy nezaviedol tak radikálne daňové škrty, dereguláciu a privatizáciu s cieľom reformovať prebujnelý štát blahobytu ako ona. Dnes, keď mnohé európske krajiny čelia podobným výzvam, vynára sa otázka: Aké podmienky umožnili Thatcherovej zaviesť tak ďalekosiahle reformy?
Na položenie základov významných protrhových ekonomických reforiem musia byť splnené tri kľúčové podmienky Po prvé, situácia sa musí stať pre veľkú časť obyvateľov v krajine zúfalou. Po druhé, už musí byť položený intelektuálny základ – mienkotvorcovia musia dlhoročne šíriť tie správne myšlienky. A iba potom, po tretie, má šancu nejaký charizmatický politik. To bol prípad Argentíny skôr než bol zvolený Javier Milei a bolo to to isté v Spojenom kráľovstve, keď sa dostala k moci Margaret Thatcher.
Pred jej nástupom do úradu experiment „demokratického socializmu“ v Spojenom kráľovstve takmer dohnal krajinu na krok od priepasti. Inflácia narástla na 27 percent, miera zdanenia najlepšie zarábajúcich dosiahla 83 percent a tí s významnými kapitálovými príjmami boli likvidovaní najvyššou mierou zdanenia: 98 percent. Tridsať percent zamestnancov pracovalo v štátom vlastnených podnikoch. Zatiaľ čo produktivita stagnovala, štátny dlh ďalej rástol. V roku 1979 dosiahli vládne subvencie pre zväčša nerentabilné odvetvia, ako napríklad baníctvo, 4,6 miliárd libier (ekvivalent dnešných 29 miliárd libier).
Napokon bola britská vláda nútená ísť prosiť o pomoc Medzinárodný menový fond (MMF), organizácii, ktorá obvykle poskytuje pomoc rozvojovým krajinám. Pre hrdých Britov to bolo poníženie. Radikálne, komunistami ovládané odbory držali krajinu pevne v hrsti. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa udialo každý rok viac než 2000 štrajkov, čo stálo v priemere takmer 13 miliónov pracovných dní a narástlo v roku 1979 takmer na 30 miliónov.
Thatcher pochopila, že jej misia presiahne hŕstku reforiem: zapojila sa do súboja myšlienok. Jej životopisec Charles Moore píše: „Nemala intelektuálne usporiadané ani originálne myslenie. Viac než rozvíjaniu vlastných myšlienok sa veľmi rada prikláňala k myšlienkam iných.“ Ako študentke jej imponovalo vysporiadanie sa Friedricha Augusta von Hayeka so socializmom v diele Cesta do nevoľníctva. Také pro-trhové think tanky ako Centre for Policy Studies, Adam Smith Institute a Institute of Economic Affairs (IEA) hrali podstatnú rolu pri formovaní jej ideí. Ako líderka opozície v rokoch 1975 až 1979, sa Thatcher často zúčastňovala podujatí IEA a čítala publikácie tohto think tanku. Cez neho sa osobne zoznámila s Friedrichom Hayekom a Miltonom Friedmanom. Po svojom prvom volebnom víťazstve v roku 1979 pripísala IEA zásluhu na vytvorení „názorovej atmosféry, ktorá umožnila naše víťazstvo“. Adam Smith Institute a jeho prezident Madsen Pirie dodali plán jej reforiem, vrátane rozsiahleho programu privatizácie.
Práve tieto dva predpoklady, ekonomické prostredie a intelektuálny základ položený týmito think tankmi, otvorili Thatcher dvere k moci. Jej hlavný príspevok bola schopnosť absorbovať a efektívne komunikovať tie správne myšlienky. Navyše, podobne ako Ronald Reagan a Javier Milei, vynikala vo vzťahoch s verejnosťou a v sebapropagácii. Jediná ďalšia verejná postava v Spojenom kráľovstve, ktorá jednala s fotografmi a tlačou tak zručne ako Margaret Thatcher, bola princezná Diana.
Privatizácia hrala rozhodujúcu rolu v jej druhom období v úrade. British Telecom, firma s 250 tisíc zamestnancami, bola kótovaná na burze cenných papierov. V tom čase na nej dala prvú ponuku na predaj svojich akcií a dva milióny Britov, z ktorých takmer polovica nikdy predtým nevlastnila akcie, si kúpilo akcie BT. Za Thatcherovej vlády podiel Britov, ktorí vlastnili akcie, narástol zo 7 na 25 percent.
Nájomníkom sociálnych obydlí miestne samosprávy tieto ponúkli na predaj. Táto politika spravila z jedného milióna nájomníkov vlastníkov. Avšak v tomto prípade mohlo byť lepšie predať tieto štátom vlastnené obydlia profesionálne riadeným súkromným firmám venujúcim sa bývaniu alebo ich umiestniť na burze cenných papierov. Úspech privatizácie v Spojenom kráľovstve bol tak zvučný, že sa stal silným príkladom pre iné krajiny a spustil globálnu vlnu privatizácie.
Vo svojom životopise Thatcher pripustila, že by rada privatizovala ešte viac firiem, ale dodala: „Británia bola za môjho premiérovania prvou krajinou, ktorá odvrátila ďalšie ťaženie socializmu. V čase, keď som úrad opúšťala, bol štátny sektor priemyslu zredukovaný o nejakých 60 percent. Približne jeden zo štyroch obyvateľov vlastnil akcie. Viac než šesťstotisíc pracovných miest prešlo z verejného do súkromného sektora.“
Tiež si mohla pripísať veľkú časť zásluh za 3,32 milióna nových pracovných miest vytvorených v Spojenom kráľovstve od marca 1983 do marca 1990. V roku 1976 bolo Spojené kráľovstvo na pokraji bankrotu; v roku 1978 bol deficit rozpočtu krajiny 4,4% hrubého národného produktu (v porovnaní s 2,4% vo vtedajšom Nemecku). O desať rokov neskôr, v roku 1989, malo Spojené kráľovstvo rozpočtový prebytok 1,6 percenta. Štátny dlh tvoriaci v roku 1980 54,6 percent HDP, klesol do roku 1989 na 40,1 percent.
Povedali o Margaret Thatcher
„Thatcherovej ďalekosiahle reformy celej ekonomiky, ktorá bola veľmi nefunkčná, nemá vo vyspelých priemyselných krajinách žiadnu skutočnú obdobu. Napríklad prezident Reagan, ktorý tiež presadzoval protrhové reformy, zdedil dobre fungujúcu ekonomiku, v ktorej už Carter začal s dereguláciou a Fed bol v tom čase za Volckera jeho silným spojencom. Tiež existovalo veľa impozantných príkladov reforiem v rozvojovom svete. To, čo však urobila Margaret Thatcher, bolo všeobecne považované za nemožné: starej ekonomike nastavenej na maniere, ktoré ju znefunkčňovali, dala úspešnú budúcnosť.“
– Patrick Minford, britský ekonóm a profesor aplikovanej ekonómie na Cardiff Business School Macroeconomics a bývalý ekonomický poradca Margaret Thatcher
„Thatcher ľavica démonizuje za to, že ukázala, že politika slobodného trhu funguje, čo znamená oveľa viac ako sa dá povedať o socialistickej politike. Zanechala Britániu v oveľa lepšom stave ako keď po prvý raz preberala úrad. Keď prebrala úrad, členov odborov bolo štyri razy toľko, ako vlastníkov akcií. Keď úrad opúšťala, akcie vlastnilo viac ľudí ako bolo členov odborov. Spojené kráľovstvo sa stalo z krajiny s najväčším počtom preštrajkovaných dní v Európe krajinou, kde ich bolo najmenej, keď úrad opúšťala.“
- Madsen Pirie, prezident Adam Smith Institute, Londýn
„Keď Margaret Thatcher prebrala premiérsky úrad, najvyššie daňové zaťaženie príjmu bolo preukázateľne nad 90 percent, a niektorí odôvodnene uvádzajú, že pri určitých zdrojoch príjmu to bolo 98 percent. Všade prekvital výmenný obchod. Keď úrad opúšťala, najvyššie zdanenie bolo 40 percent. Zvýšila sadzbu dane z pridanej hodnoty, ale jej nárast bol úplne prekonaný znížením zdanenia príjmov fyzických osôb. Vrátila slovo „Veľká“ pred Britániu.“
- Arthur B. Laffer, profesor ekonómie a bývalý poradca Ronalda Reagana. Je po ňom pomenovaná „Lafferova krivka“
„Thatcher ukázala, že je politicky možné rozbiť moc privilegovaných odborov, ktoré držali celú krajinu ako rukojemníka. Niečo podobné sa teraz deje v Argentíne, kde politická trieda vrátane odborov vykorisťovala ťažko pracujúcich Argentínčanov. Milei potláča moc politickej triedy rovnako, ako to robila Thatcher s odbormi.“
- Philipp Bagus, profesor ekonómie na Universidad Rey Juan Carlos v Madride a autor knihy „The era Milei“
„Pokiaľ ide o počet ľudí, ktorí získali ekonomickú slobodu, Teng Siao-pching dosiahol viac. Počet reforiem uskutočnených Leszkom Balcerowiczom či Václavom Klausom bol väčší. Ludwig Erhard mal dlhodobejší vplyv. Aj tak ale všetci ostatní kapitalistickí reformátori čelili v čomsi výrazne ľahšiemu politickému prostrediu: devastácia vojnou či komunizmom vydláždila cestu k zmene. Thatcher je jediná reformátorka, ktorá zmenila štát podobný tomu nášmu: vyspelú západnú sociálnu demokraciu s veľkou závislosťou na sociálnom štáte a triedou intelektuálov úplne odovzdanou etatizmu. Mala aj ďalší jedinečnú myšlienku: myslela si, že slobodná ekonomika je tak predpoklad, ako aj dôsledok morálnej spoločnosti.“
- Alberto Mingardi, profesor dejín politického myslenia, Univerzita IULM v Miláne
generálny riaditeľ Istituto Bruno Leoni, Miláno
„Thatcher bola veľká líderka so správnou predstavou o trhu a slobode. Bola Hayekovou absolútne dobrou žiačkou. Deng Xiaoping zdieľal veľa predstáv o ekonomickom rozvoji s Thatcher. Vedel, čo nevie, a tak dovolil ľuďom robiť ich vlastné experimenty. Posunul Čínu správnym smerom. Ale nedostatok politickej slobody robí Dengovu trhovo orientovanú ekonomickú reformu menej udržateľnou. Toto dnes vidíme. V súčasnosti je veľkým lídrom porovnateľným s Thatcher a Deng Xiaopingom spred viac ako troch dekád Milei z Argentíny.“
- Weiying Zhang, profesor na Peking University, National School of Development
„Žiaľ, hollywoodskí producenti ju zobrazili ako neefektívnu, zlomyseľnú premiérku z osemdesiatych rokov minulého storočia. Žil som s manželkou v osemdesiatych rokoch minulého storočia v Anglicku a bol som priamym svedkom toho, ako rušila nadmerné regulácie: napríklad v Londýne trvalo niekoľko rokov, kým ste dostali telefón. Už nikdy potom! Jej odkaz zahŕňa privatizáciu štátnych podnikov, oslabenie škrtiaceho objatia ekonomiky odbormi a odbúranie kurzových kontrol. V knihe The Maxims of Wall Street citujem jej postoj k prebujnelému štátu blahobytu: ‘Jeho problém je, že napokon miniete všetky peniaze ostatných ľudí.’ Dobre povedané!“
- Mark Skousen, Doti-Spogli Chair of Free Enterprise, Chapman University a producent FreedomFestu
„V deň, keď Thatcher po prvý raz vyhrala voľby v roku 1979, som mal 22 rokov a bol to jeden z najšťastnejších dní môjho vtedy ešte krátkeho života: konečne začínali mať idey slobody praktický dopad na politiku a reálny život! Čoskoro sa táto osobná skúsenosť zopakovala, keď sa Ronald Reagan stal prezidentom Spojených štátov. Avšak aj keď ich konzervatívna libertariánska revolúcia bola prielomom, ktorý urobil veľa pre ich krajiny, bola príliš ovplyvnená monetarizmom a minarchizmom, aby mala radikálny a trvalý globálny dopad. Takmer o polstoročie neskôr, keď som mal 66 rokov, som sa stal naozaj najšťastnejším mužom na svete, keď v Argentíne zvolili Javiera Mileia za prvého libertariánskeho prezidenta v dejinách ľudstva. Mal čisté a nekompromisné posolstvo vychádzajúce z rakúskej ekonómie a anarchokapitalizmu, ktoré má výraznú celosvetovú odozvu.“
- Jesús Huerta de Soto, profesor politickej ekonómie na Universidad Rey Juan Carlos v Madride
„Začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia bolo Spojené kráľovstvo chorým mužom Európy. Mnohí krajinu dokonca považovali za smrteľne chorú. Thatcher je jeden z vynikajúcich príkladov, v modernej histórii, toho, že ťažké časy nie sú ospravedlnením pre fatalizmus, pesimizmus alebo beznádej. Keď stúpa hladina problémov, tiež dvíha člny ich potenciálnych riešiteľov. Aj keď to nefunguje automaticky. Vyžaduje si to rozhľadených politických mysliteľov s jasným na trh orientovaným nastavením mysle. Thatcherová primárne odkazovala na myšlienky Friedricha Augusta von Hayeka, urobiac z neho zosnovateľa britského oživenia, ktoré s ňou prišlo. Thatcher je dodnes vzorom pre reformátorov, ktorí chcú návrat k západnému modelu slobodnej spoločnosti.“
- Stefan Kooths, riaditeľ výskumu na Kiel Institute for the World Economy, profesor ekonómie na BSP Business and Law School Berlin/Hamburg a predseda Hayek Society
Citácie vznikli tak, že Rainer Zitelmann požiadal uznávaných profesorov a iných bádateľov, aby sa vyjadrili k historickému významu Margaret Thatcher.
Rainer Zitelmann je autorom mnohých kníh, napríklad kníh The Power of Capitalism a In Defense of Capitalism (ktorá vyšla v slovenskom preklade Desať najväčších omylov antikapitalistov). 10. januára 2023 mal v Bratislave prednášku Mýty a fakty o kapitalizme, zorganizovanú Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika v rámci programu CEQLS.
Článok preložil Svetozár Gavora, spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
