Slovensko môže v období 2007-2013 čerpať 11,4 miliárd eur z rôznych eurofondov. Podľa názoru Dušana Slobodu, analytika KI, vláda Roberta Fica v mnohých prípadoch premárnila prostriedky z eurofondov a pri rozdeľovaní je všade prítomná korupcia klientelizmus.
Do ktorých regiónov by mali podľa Vás smerovať eurofondy?
Politici občanom sľubovali naďalej sľubujú, že vďaka eurofondom sa podarí znížiť regionálne rozdiely na Slovensku. Avšak tak ako ani predošlá Dzurindova vláda, ani súčasná Ficova vláda nenastavila pravidlá prerozdeľovania eurofondov tak, aby z nich profitovali v prvom rade tie najzaostalejšie regióny s najvyššou nezamestnanosťou. Hoci v niektorých výzvach Ficova vláda deklaruje tzv. indikatívne alokácie pre jednotlivé kraje a dáva možnosť viac eurofondov nasmerovať pre žiadateľov z krajov s vyššou nezamestnanosťou, celkovo nedochádza ani v súčasnosti k prioritnému nasmerovaniu eurofondov do týchto regiónov. Dokazuje to i fakt, že v programovacom období 2007-2013 najviac z eurofondov dosiaľ (stav k 31. 12. 2009) schválených za Ficovej vlády smerovalo do Žilinského kraja (takmer 22%), pričom tento kraj má podpriemernú nezamestnanosť (10,89%) a ani jeden z jeho okresov nepatrí do prvej dvadsiatky okresov s najvyššou mierou nezamestnanosti. Do tohto kraja pritom dosiaľ smerovalo z eurofondov viac, než do Prešovského a Košického kraja dohromady, pričom nezamestnanosť v týchto dvoch krajoch presahuje 17% a 12 z 20 okresov s aktuálne najvyššou nezamestnanosťou sa nachádza práve v týchto dvoch krajoch (zvyšných 8 je z Banskobystrického kraja).
Ako to vidíte: na základe čoho sa peniaze prerozdeľovali?
Hlavným cieľom politikov sa napriek ich rétorike o znižovaní rozdielov stala snaha za každú cenu eurofondy vyčerpať. Sme svedkami zväčša neefektívneho mrhania týmito verejnými zdrojmi na klientelistické obstarávania predražených tovarov a služieb. O smerovaní eurofondov na Slovensku sa rozhoduje korupčne, dôležitejší ukazovateľ je stranícka príslušnosť starostu či primátora a nie miera nezamestnanosti danej obce či mesta.
Ktoré aktivity by mala vláda podporovať z eurofondov?
V prvom rade by vláda nemala z eurofondov podporovať súkromný sektor, teda malé a stredné podniky, podnikateľov v cestovnom ruchu a podobne. Selektívne dotovanie projektov vybraných podnikateľov ich zvýhodňuje na trhu oproti iným, ktorým podpora prisúdená nebola. Rovnako by vláda nemala z eurofondov dotovať tzv. sociálne podniky, ktoré sú neefektívne a založené na klientelizme a korupcii.
Vláda by sa mala snažiť zúžiť príliš široký záber eurofondov na podstatné priority, napríklad na dobudovanie chýbajúcej dopravnej infraštruktúry. V niektorých regiónoch, najmä na juhu stredného Slovenska či na severovýchode Slovenska, je dlhodobý problém vyššej nezamestnanosti komplikovaný i súvisiacim problémom rozdrobenej sídelnej štruktúry a veľkým podielom malých obcí, ktoré nedokážu z malých rozpočtov realizovať a spolufinancovať projekty a rozvoj vôbec, dochádza v nich k vyľudňovaniu, navyše v rámci eurofondov sú mimo prioritne podporovaných pólov rastu. Kým sa neudeje komunálna reforma, teda združovanie a zlučovanie obcí, tieto regióny nebudú mať možnosť efektívne bojovať s úpadkom.
Ako môže zareagovať EÚ na nízke čerpanie eurofondov?
Je pravda, že čerpanie eurofondov v SR z celkového balíka, ktorý mame k dispozícii na programovacie obdobie 2007-2013, je v rámci 27 členských krajín EÚ na chvoste (25. miesto). Podstatný ukazovateľ je však čerpanie záväzku, ktorý nám bol prisúdený za rok 2007, a ktorý je potrebné dočerpať do konca roka 2010 – v tomto ukazovateli sa ako problematické javí čerpanie najmä v oblasti informatizácie a tiež v oblasti vzdelávania, v iných oblastiach problém nie je natoľko závažný. Závažnejšie, než tempo čerpania, je mrhanie eurofondmi na nezmyselné projekty a na predražené projekty s netransparentným verejným obstarávaním tovarov a služieb, všadeprítomnou korupciou a klientelizmom.
Rozhovor bol pôvodne uverejnený v denníku Új Szó dňa 26. apríla 2010.
