Kým téme schvaľovania štátneho rozpočtu na rok 2012 sa väčšina slovenských médií venovala posledné mesiace dosť intenzívne (aj keď často povrchne), schvaľovaniu rozpočtu Európskej únie nevenovali takmer žiadnu pozornosť. Veď Brusel je ďaleko, a navyše z eurorozpočtu viac dostávame ako tam posielame, takže prečo sa venovať téme, ktorej nerozumie ani väčšina novinárov, nieto občania.
Na obhajobu novinárov a občanov treba povedať, že rozpočet EÚ je tak neprehľadný, že je ťažké sa v ňom vyznať aj človeku, ktorý sa európskym záležitostiam venuje systematicky. A brožúrky Európskej komisie o rozpočte EÚ, vydávané v rámci „približovania Európskej únie jej občanom,“ sú síce jednoduché, ale zároveň manipulujúce.
„Platby“ a „záväzky“
V jednej takej brožúrke týkajúcej sa rozpočtu na rok 2009 sa napríklad k výdavkom na dotácie do poľnohospodárstva dopracujete postupne cez položku „prírodné zdroje“ a podtitulky „podpora trvalo udržateľného rozvoja vidieckych spoločenstiev“ a „trhovo orientovaná a trvalo udržateľná poľnohospodárska výroba,“ kde konečne natrafíte aj na informáciu „výdavky na poľnohospodárstvo a priame platby“ (teda agrodotácie).
Z toho mála, čo slovenské médiá o schválenom rozpočte EÚ publikovali, sme sa dozvedeli, že „celkový objem rozpočtu EÚ na rok 2012 dosiahne 129,1 mld. eur v platbách (zvýšenie o 1,86 % voči roku 2011) a 147,2 mld. eur v záväzkoch (navýšenie o 3,8 %).“ Na vysvetlenie, „platby“ sú príjmy rozpočtu EÚ od členských krajín a „záväzky“ sú výdavky rozpočtu EÚ.
Pre porovnanie, podľa návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2012 sa celkové príjmy štátneho rozpočtu SR rozpočtujú vo výške 15,27 mld. eur a celkové výdavky štátneho rozpočtu SR sa určujú na úrovni 18,44 mld. eur. Rozpočet EÚ je teda zhruba osemkrát väčší ako náš štátny rozpočet. To je snáď dôvod, aby sme jeho príprave a schvaľovaniu venovali trochu viac pozornosti aj v slovenskom verejnom priestore, nie?
Europlytvanie
Podľa francúzskeho europoslanca Alaina Lamassourea sa jemu a jeho kolegom „v čase krízy podarilo znížiť prevádzkové náklady pri zachovaní investícií do rastu a konkurencieschopnosti.“ Nedávno publikovaná štúdia Koniec plytvania – zníženie nákladov Európskeho parlamentu, ktorú vypracovala nadácia New Direction – The Foundation for European Reform, a ktorej výsledky prezentovali europoslanci Geoffrey Van Orden a Derk Jan Eppink, však nehovorí o veľkej vôli šetriť. Práve naopak, ukazuje nehorázne rozhadzovanie a plytvanie finančnými prostriedkami občanov členských krajín EÚ.
Nezabúdajme, že tretina peňazí z rozpočtu EÚ ide na podporu poľnohospodárov, predovšetkým tých francúzskych. V tomto smere má europoslanec Lamassoure pravdu, pretože tieto financie zachovávajú konkurencieschopnosť francúzskeho poľnohospodárstva, ktoré by bez eurodotácií prehralo konkurenčný súboj s lacnejšími farmármi zo Španielska, Talianska a krajín strednej Európy. Nehovoriac o farmároch tretieho sveta, ktorým EÚ bráni voľnému vstupu na svoj trh.
Chceli by od nás viac a viac
Európska komisia pôvodne počítala s vyššími príjmami od členských krajín. V návrhu rozpočtu, ktorý predložila v apríli 2011, očakávala príjmy vo výške 132,7 mld. eur, čo by znamenalo navýšenie o 4,9 % voči roku 2011. Po tlaku členských krajín sa musela uspokojiť s nižším navýšením príjmovej stránky rozpočtu. Z plánovaných výdavkov vo výške 147,4 mld. eur však poľavila iba minimálne.
Nie je možné znižovať platby členských štátov do rozpočtu EÚ bez okresania záväzkov, teda výdavkov. Je tu však nebezpečná snaha, aby sa zníženie príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ nahradilo systémom tzv. vlastných zdrojov. „Nebude existovať žiadny budúci finančný rámec bez politickej dohody na vlastných zdrojoch,“ vyhlásil europoslanec Lamassoure. Nám, eurorealistom, neostáva iba dúfať, že nebude dohoda o vlastných zdrojoch aj za cenu (veľmi prijateľnú), že nebude budúci finančný rámec. Ak by totiž niekto nevedel, čo má pán europoslanec Lamassoure na mysli pod pojmom „vlastné zdroje,“ tak prezradíme, že to je eurovýraz pre európske dane. Teda nové dane, ktoré by daňovníci platili priamo Bruselu.
Platíme bez ohľadu na čerpanie
Slovenské médiá a vláda v súvislosti s rozpočtom EÚ spomína väčšinou iba to, že v programovom období 2007-2013 môžeme čerpať z rozpočtu EÚ eurofondy v objeme presahujúcom 11,3 mld. eur. Koľko v tom istom období zaplatíme do rozpočtu EÚ sa už až tak často nedozvieme ani z médií, ani od vlády.
Nájsť tieto informácie nie je jednoduché. V žiadnej propagačnej brožúrke EÚ o eurofondoch alebo o rozpočte EÚ sa to nedočítate. Musíte stráviť trochu času s číslami v štátnom rozpočte či štátnom záverečnom účte. Potom sa dozviete, že za obdobie rokov 2007-2010 SR zaplatila do rozpočtu EÚ 2,1 mld. eur a ďalších približne 2,3 mld. eur do eurorozpočtu zaplatíme v rokoch 2011-2013. Tie vyše 4 mld. eur treba odrátať, keď sa bavíme o onom eurofondovom balíku, ktorý sa na Slovensku môže čerpať a rozkrádať, dosiaľ beztrestne.
Minimálne pre tieto čísla by sme na Slovensku mali venovať trochu viac pozornosti nielen príprave a schvaľovaniu nášho štátneho rozpočtu, ale aj rozpočtu EÚ. O našich médiách a politikoch ani nehovoriac.
Autor je analytik KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 12/2011.
