Ficove rovnice (Glosa)

Premiér Robert Fico v škole opisoval, chodil za dievčatami, nemal rád matematiku a fyziku a výsostne nenávidel chémiu. Filmové a iné hviezdy, hviezdičky, či aspoň celebrity sa často zvyknú priam chváliť tým, ako im v škole nešla matematika. Patrí to už akosi k bontónu. Zdá sa teda, že Slovensko má konečne premiéra, ktorý je hviezda.

Zo svojej nelásky k matematike a z ďalších vyššie spomínaných vecí sa R. Fico vyznal v októbri pred študentmi gymnázia v Topoľčanoch, ktorého je sám absolventom. Ako hlásila agentúrna správa „matematika mu robila problémy pri maturite, keď mal vyriešiť rovnicu, “toto naozaj neviem, prečo nás to učia,” vyhlásil predseda vlády. Domnieva sa, že ak chce niekto vedieť riešiť rovnice, mali by ho to naučiť na vysokej škole.“ Premiér je evidentne nielen hviezda, ale aj úspešný politik, ktorý vie, že má hovoriť to, čo chcú od neho jeho poslucháči počuť. Keď som prednedávnom svojej jedenásťročnej dcére Alexandre pomáhal s riešením sústav rovníc, nadobudol som dojem, že dnes sa deti učia rovnice už na základnej škole a zdalo sa mi, že je to zvládnuteľné, ale s týmto názorom by som mal zrejme u topoľčianskych gymnazistov menší úspech ako premiér s návrhom odsunúť rovnice až na vysokú školu.

Z Ficovej strany však v tomto prípade zrejme nešlo len o politický kalkul. On to totiž myslí úprimne. Má s rovnicami evidentne istý problém. Odráža sa to aj v základnej predstave tejto vládnej garnitúry o úlohe vlády v spoločnosti. Na jednej strane si myslí, žeby vláda mala rozhadzovať oveľa viac ako doteraz. Na druhej strane sa tvári, že tak môže konať aj bez toho, aby od ľudí prostredníctvom daní vytiahla oveľa viac peňazí. A to všetko je vraj možné urobiť bez toho, aby sa prehĺbil deficit štátneho rozpočtu. Keby študent Fico dával na hodinách matematiky viac pozor, snáď by si zapamätal, že keď v rovnici pridá alebo uberie na ľavej strane, rovnako musí pridať alebo ubrať aj na pravej strane. Inak sa rovnica zmení na nerovnicu.

Oveľa viac rozhadzovať, nebrať oveľa viac a nezvyšovať deficit – to všetko dohromady proste nie je možné. A je to pritom celkom jednoduchá rovnica. Dosť silný argument pre to, aby sa výučba rovníc nepresúvala až na vysoké školy. Hoci v niektorých prípadoch ani tá stredoškolská výučba veľmi nepomohla.

Autor je riaditeľ KI.

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 11/2006.

Navigácia