Pozornosť zameriam na finančnú krízu a ekonomickú recesiu ako jeden z najväčších problémov, ktorý musíme v súčasnosti zvládnuť. Po porážke socializmu ostáva a dnes sa v kontexte viac a viac vynára podľa mňa jedna z hlavných výziev kapitalizmu do budúcnosti: potreba privatizácie peňazí odstránením inštitúcie centrálneho monetárneho plánovania – teda centrálnej banky.
Finančný systém je založený na štátom uzákonenej výsade súkromných bánk vykonávať operácie s čiastočným rezervným krytím vkladov bez výpovednej lehoty, ktoré získavajú od svojich klientov. Súkromní bankári preto nie sú skutočnými finančnými sprostredkovateľmi, ale sú najmä tvorcami depozitov zhmotnených v úverových expanziách. Tieto úverové expanzie sú umelé a nie sú podložené predchádzajúcimi zvýšeniami dobrovoľných úspor občanov. Súčasný systém bankovníctva čiastočných rezerv tak má tendenciu zhoršovať a umocňovať systémové deformácie a chybné investičné alokácie, ktoré vyvolávajú makroekonomickí plánovači v centrálnych bankách v produkčnej štruktúre reálnej ekonomiky. Tieto deformácie sú zreteľné vo fázach finančných bublín, ekonomického boomu, hromadne chybného investovania a následne sa prejavujú v štádiu finančnej krízy, ekonomickej recesie a nezamestnanosti.
Obdobne aj nedávno skončená ekonomická expanzia nebola podopretá zvýšením dobrovoľných úspor domácnosti. Veľa rokov sa zvyšovala ponuka peňazí vo forme bankoviek a vkladov v priemere o viac ako desať percent ročne, čo znamená, že každých šesť až sedem rokov sa celkové množstvo peňazí v obehu vo svete zdvojnásobilo. Peniaze z tejto inflácie boli umiestňované na trhu bankami, ktoré požičiavali za veľmi nízke úrokové sadzby. To podporilo špekulatívnu bublinu v podobe podstatných rastov cien kapitálových statkov, nehnuteľností a cenných papierov.
Dnes je už jasné, že dôsledkom monetárneho šoku sú z dlhodobého hľadiska vždy novovytvorené pôžičky (z peňazí, ktoré ľudia ešte nenašetrili) poskytované podnikateľským subjektom, ktoré sa minú na príliš ambiciózne investičné projekty. Podnikatelia sa správajú, akoby ľudia zvýšili svoje úspory, ale oni tak reálne neurobili. Takéto rozpory v ekonomickom systéme ústia do finančnej bubliny, ktorá má škodlivý efekt na reálnu ekonomiku a skôr či neskôr sa prejaví v podobe ekonomickej recesie, ktorá znamená začiatok bolestivej, ale nevyhnutnej nápravy. Táto náprava si nezvratne vyžaduje konverziu reálnej štruktúry produkcie, ktorú zdeformovala inflácia.
Najtriezvejšie ekonomické analýzy podporujú záver, že centrálne banky nikdy nemôžu nájsť najvhodnejšiu monetárnu politiku na každý problém. Navyše, nič nie je nebezpečnejšie ako „osudová domýšľavosť“ (povedané slovami Friedricha Hayeka) a viera, že som vševediaci a schopný vždy vybrať vhodnú monetárnu politiku na každú situáciu. Namiesto stlmenia výkyvov hospodárskych cyklov sa Fed (pozn. editora: Federálny rezervný systém, plniaci úlohu centrálnej banky v USA) a v menšej miere aj Európska centrálna banka stali s najväčšou pravdepodobnosťou ich architektmi a hlavnými vinníkmi ich zhoršenia. Centrálne banky dnes buď dovolia recesii vykonať jej ozdravnú nápravu alebo to môžu odsúvať a uchyľovať sa k „liekom,“ ktoré tiež vyvolali finančnú krízu. S druhou možnosťou sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť začatia stagflácie v blízkej budúcnosti.
Najvhodnejšou politikou je čo najviac liberalizovať ekonomiku, aby sa umožnilo rýchlo realokovať jej výrobné faktory (najmä prácu) do ziskových sektorov. Podobne bude nevyhnutné redukovať verejné výdavky a dane, aby sa zvýšili disponibilné príjmy zadlžených ekonomických subjektov, ktoré potrebujú splácať svoje pôžičky čo najskôr. Firmy a iné ekonomické subjekty môžu zlepšiť svoje hospodárenie len znižovaním ich nákladov (predovšetkým nákladov práce) a splácaním pôžičiek. Podstatný pre tento cieľ je flexibilný trh práce a striedmy verejný sektor.
Taktiež sú nutné systémové zmeny v účtovných pravidlách. Nesmieme zabudnúť, že ústrednou črtou súčasného obdobia umelej expanzie bol postupný rozklad tradičných princípov účtovníctva, ktoré boli po stáročia zaužívané tak na americkom kontinente, ako aj v Európe. Konkrétne, prijatie Medzinárodných účtovných štandardov (IAS/IFRS) a ich včleňovanie do právnych poriadkov v rôznych krajinách znamenalo opustenie tradičných princípov obozretnosti a ich nahradenie princípom „reálnej hodnoty“ v oceňovaní hodnoty aktív v súvahách, najmä finančných aktív.
Nové účtovné pravidlá pôsobia procyklicky zvyšovaním volatility a zavádzajú obchodný manažment: v časoch prosperity vytvárajú klamlivý „efekt bohatstva,“ ktorý nabáda ľudí k preberaniu neprimeraného rizika, a keď na svetlo vyjdú urobené chyby, strata na hodnote aktív ihneď zníži zisk spoločností, ktoré sú povinné predať aktíva a pokúsiť sa rekapitalizovať v najhoršom momente (keď sú aktíva hodné najmenej).
Reformované účtovné princípy musia byť zrušené. Zmysel účtovníctva nie je odzrkadľovať predpokladané „reálne“ hodnoty pod zámienkou dodržania „účtovnej transparentnosti“. Zmyslom účtovníctva je dovoliť obozretné manažovanie každej spoločnosti a zamedziť spotrebe kapitálu použitím prísnych pravidiel konzervatívneho účtovníctva, založeného na princípe obozretnosti a ocenenia na základe nižšej z hodnôt historických nákladov alebo trhovej hodnoty.
Ak sa chceme zbaviť ozajstného skutočného socializmu v monetárnom a úverovom sektore, tak je podľa mňa potrebné zbaviť sa centrálnych bánk. A ak chceme vytvoriť skutočne slobodný a stabilný finančný a monetárny systém v 21. storočí, bude nevyhnutné zrealizovať tieto tri kroky: 1.) opätovne zaviesť kritérium 100% povinných rezerv na všetky bankové vklady bez výpovednej lehoty a ich ekvivalenty, 2.) eliminovať centrálne banky ako veriteľov poslednej inštancie (čo nebude nutné, ak sa uplatní predchádzajúci krok, ale škodlivé, ak budú pokračovať v konaní ako centrálne finančné plánovacie agentúry) a 3.) privatizovať súčasné, monopolne riadené a štátom emitované nekryté peniaze a nahradiť ich klasickým zlatým štandardom.
Autor je profesor ekonómie na Univerzite kráľa Juana Carlosa v Madride. 
Článok je abstraktom prednášky CEQLS, usporiadanej Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika v Bratislave dňa 28. septembra 2009. Viac informácií, vrátane videozáznamu prednášky, nájdete na webstránke KI tu.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 09/2009.
