V rámci projektu Hodnotenia ekonomických a sociálnych opatrení v regiónoch SR (HESO-Regióny), ktorý realizuje Inštitút INEKO, sa štvrťročne vyjadrujú analytici (medzi nimi i analytik KI Dušan Sloboda), zástupcovia akademickej obce, samosprávy a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov.
Poradie hodnotených opatrení za obdobie apríl – jún 2008, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete tu.
Komentáre analytika KI Dušana Slobodu k vybraným hodnoteným opatreniam:
Obyvatelia Petržalky môžu prostredníctvom zelenej linky ohlásiť čierne skládky
Na dodržiavanie verejného poriadku, ak situáciu nevedia zvládnuť občania v spolunažívaní navzájom, by mala dozerať štátna či mestská polícia, a prípadné previnenia by mali byť ohlasované týmto orgánom – zelená linka sa javí skôr ako marketingový ťah samosprávy voči občanom či priamo voči „zeleným aktivistom“, ktorých si samospráva „pohnevala“ inými svojim aktivitami.
Rožňava predávala stavebné pozemky v dražbe
Z pohľadu transparentnosti i z pohľadu príjmov od samosprávnej pokladnice je správne, ak sa predaje obecného/mestského majetku dejú systémom verejných dražieb, či ešte lepšie prostredníctvom elektronických aukcií. Pri aukčných predajoch je však dôležité, aby sa o predmete a termíne dražby dozvedeli potenciálni záujemcovia včas a v čo najširšej miere, keďže účasťou viacerých dražiteľov je pravdepodobné, že porastie i cena predávaného majetku, a samospráva tak môže získať do rozpočtu viac príjmov.
Rimavská Sobota vybrala dodávateľov stavieb prostredníctvom elektronickej aukcie
Výsledkom elektronickej aukcie je nielen lepšia cena pre obstarávateľa, ku ktorej sa dospeje prostredníctvom konkurenčného súboja ponúk medzi dodávateľmi, ale i objektivita a transparentnosť celého procesu. Ak by našim zástupcom v samospráve išlo skutočne o úspory verejných zdrojov, teda o šetrenie peňazí daňovníkov, rozhodli by o pravidelnom využívaní tohto spôsobu obstarávania tovarov a služieb, a to nielen v Rimavskej Sobote. Podobne, ak by politické strany zastúpené v parlamente mali naozaj na zreteli „verejný záujem“, rozhodli by o zmene legislatívy v oblasti verejného obstarávania tak, aby elektronické aukcie boli orgánmi samosprávy ale i štátnej správy využívané omnoho častejšie, než sa deje dnes.
Namiesto rozhlasu budú v Šali hlásiť obecné správy esemesky
V čase, kedy viaceré samosprávy nákladne (zväčša s podporou eurofondov) rekonštruujú systémy mestských rozhlasov, prichádza Šaľa s elegantným riešením pre 21. storočie. Je sympatické, ak samospráva invenčne využíva rôzne možnosti, ako dostať informácie o svojom konaní či o verejnom živote v meste (obci) vôbec (nielen) k svojim obyvateľom.
Bratislavské Staré Mesto koná vo vzťahu k podnikateľom nad rámec svojich právomocí
Skúsenosti z viacerých samospráv Slovenska hovoria o tom, že prokuratúra často nekoná či koná nedôsledne a oneskorene, pokiaľ ide o upozorňovanie samosprávy na to jej konanie, ktoré je (často zjavne) v rozpore so zákonmi. V prípade protestu prokurátorky voči zneniu všeobecne záväzného nariadenia o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb a o ochrane obyvateľstva pred hlukom a vibráciami, ktoré vydala mestská časť Bratislava – Staré Mesto, však zrejme došlo k „nadpráci“ prokuratúry. Súčasné znenie VZN je založené na systéme, že si predajnú a prevádzkovú dobu určujú slobodne samotní podnikatelia, pričom nariadenie im stanovuje povinnosť informovať o predajnej a prevádzkovej dobe mestskú časť a splniť určité podmienky (doložiť doklady, napr. protokol o meraní hluku), ktoré sú jednoznačne definované v nariadení. Samospráva teda nemá možnosť subjektívne posudzovať jednotlivé prevádzkové doby a v prípade splnenia podmienok zo strany podnikateľa je povinná vydať mu potvrdenie o splnení podmienok, a to všetko v súlade so zákonom o obecnom zriadení a inými zákonmi. Takéto riešenie pokladám za správne a transparentné, obmedzujúce možnosti korupčného rozhodovania na úrovni samosprávy a pripúšťanie rôznych subjektívnych výnimiek. Vyhovenie protestu prokurátorky by znamenalo návrat k direktívnemu stanovovaniu času predaja a prevádzky samosprávou.
Starosta si uplatňuje mandát aj po vyhlásení volieb za neplatné
Situácia, ktorá nastala v obci Ložín, je ďalšou z mnohých absurdít, s ktorými sa v našej samospráve (či niekedy skôr samovláde?) stretávame. Je naozaj nepredstaviteľné, že starosta vykonával svoju funkciu a poberal plat i naďalej po tom, čo o neplatnosti volieb, prostredníctvom ktorých sa k moci dostal, právoplatne rozhodol už i Ústavný súd SR (okrem iného i kvôli manipulácii s hlasovacími lístkami vo voľbách). Od strán, s podporou ktorých na túto funkciu kandidoval (HZDS, HZD, KDH) by sa patrilo vyjadriť sa k danému stavu, a požiadať starostu, aby rešpektoval mnohými politikmi toľko omieľaný „právny štát“ i v realite. A to, že starostu, ktorý vo voľbách v roku 2006 podľa ústavného súdu porušil zákon a viedol kampaň i počas moratória, občania v opakovaných voľbách v júni 2008 opätovne potvrdili do tejto funkcie, zasa raz potvrdilo, že časti slovenskej verejnosti nevadí, ak verejní funkcionári či politici porušujú zákony…
