HSO: január – marec 2012

V rámci projektu Hodnotenie samosprávnych opatrení (HSO), ktorý od roku 2009 realizuje Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) v nadväznosti na projekt INEKO HESO-Regióny, sa štvrťročne vyjadrujú analytici (medzi nimi i analytik KI Dušan Sloboda), zástupcovia akademickej obce, samosprávy a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov.

Poradie hodnotených opatrení za obdobie a január – marec 2012, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete vo formáte PDF tu.


Komentáre analytika KI Dušana Slobodu k vybraným hodnoteným opatreniam:

Žilina šetrí, ale aj rozhadzuje

Je v poriadku, ak sa súkromná firma rozhodne investovať do vlastnej propagácie, napríklad aj prostredníctvom cieleného rozdávania darčekových predmetov. Ak sa tak súkromná firma rozhodne, robí to s ohľadom na rozvoj vlastného biznisu a hlavne, do sebaprezentácie investuje svoje vlastné prostriedky, ktoré musela najprv zarobiť. Ak subjekty štátu či samosprávy preberajú niektoré modely správania sa zo súkromného sektora, vždy by mali mať na pamäti, že „neinvestujú“ peniaze, ktoré zarobili svojou prácou, ale míňajú peniaze, ktoré museli najprv zarobiť iní. Z pohľadu daňovníkov, ktorým tento štát a naše samosprávy v tomto krízovom čase znovu odkazujú, že bude opäť nevyhnutné zvyšovať dane, považujem mrhanie peniazmi na márnosti, ako v prípade mesta Žilina, za neuveriteľne cynické. Výrok hovorcu mesta, že nákup luxusných darčekových predmetov máme považovať za „výsledkom šetrenia,“ považujem za neuveriteľne drzý.

Protikorupčná schránka na košickom magistráte sa stretla so záujmom verejnosti

Zriadenie schránky, do ktorej môžu občania prispievať svojimi podnetmi, a to či už ide o fyzickú schránku na úrade alebo vo forme e-mailovej schránky, považujem za dobrý nápad. Nepovažujem však za vhodné, aby prijímateľom správ o potenciálnej korupcii v samospráve od občanov bola samospráva samotná. Prístup k schránke aj k e-mailovému kontu by nemal mať primátor, viceprimátori a riaditeľ magistrátu, ako je to podľa dostupných informácií v Košiciach. Čo urobia títo funkcionári s prípadnými podnetmi o korupčnom správaní týkajúcom sa najvyšších miest v samospráve – teda nich samotných? Nebodaj budú verejnosť o týchto podnetoch informovať? Aby také opatrenie malo zmysel, mal by byť každý jeden podnet zaregistrovaný a po čase zverejnený, vrátane informácie o jeho vyhodnotení. A aby bola zabezpečená nezávislosť, podnety by nemala preberať samospráva, ktorej samotnej sa predsa týkajú. Podnety tohto typu by mala skôr preberať nejaká od samosprávy nezávislá miestna autorita. Pojmy ako transparentnosť a boj proti korupcii sa za ostatné roky stali v tomto štáte i našich samosprávach doslova módnymi, no postupne sa pod nánosmi deklaratórneho balastu stráca ich skutočný obsah. Košická protikorupčná schránka sa mi javí ako príklad zdanlivého boja proti korupcii a módnej hry na transparentnosť.

Poslanci v Poltári odmietli odvolať kontrolórku, ktorá neobstála v dychovej skúške na alkohol

Ak by bežnému zamestnancovi bolo na pracovisku preukázané, že je pod vplyvom alkoholu, mohlo by to skončiť i okamžitou výpoveďou. To sa však nemôže stať hlavnému kontrolórovi, keďže toho volí a odvoláva mestské zastupiteľstvo a medzi dôvodmi, ktoré znamenajú automatický zánik funkcie, by ste v zákone o obecnom zriadení márne hľadali „vykonávanie práce pod vplyvom alkoholu“. Nehovoriac o tom, že človek, ktorý má v pracovnej náplni „kontrolu zákonnosti,“ by mal po takomto správaní odstúpiť zo svojej funkcie s hanbou okamžite sám. Nielen tento prípad poukazuje na to, že potrebujeme zmenu systému kontroly a posilnenie zodpovednosti ale tiež autonómie výkonu funkcie hlavných kontrolórov v samospráve. Hlavní kontrolóri nie sú v súčasnosti nezávislí – volí a odvoláva ich zastupiteľstvo, odmenu im schvaľuje zastupiteľstvo, v mnohých obciach chýbajú a výkon kontroly je formálny. Hlavných kontrolórov by bolo treba mestám a obciam vylosovať (malé obce združiť a vylosovať jedného kontrolóra pre viaceré obce), odmenu určovať za výkon podľa tabuliek a stanoviť v zákone jasné a tvrdé sankcie, vrátane zániku funkcie v prípadoch, kedy sa kontrolór spreneverí výkonu svojej funkcie či základným etickým pravidlám.

Rekonštrukcia sály prakticky vylúčila verejnosť z rokovaní Nitrianskeho samosprávneho kraja

Môžeme sa len pýtať, či ide „iba“ o prejav neúcty k občanom, alebo je zámerom znechutiť hŕstke aktívnych občanov a médiám ich záujem o dianie v krajskom zastupiteľstve, či nebodaj mieni župa i takto poukázať na to, ako je potrebné investovať peniaze daňovníkov do výstavby nového priestornejšieho sídla pre úrad i zastupiteľstvo. Ale možno si to činovníci v krajskej samospráve trúfnu i preto, že výkon ich funkcií nezaujíma takmer nikoho. Svedčí o tom i účasť voličov v ostatných voľbách do krajskej samosprávy v Nitrianskom kraji, ktorá neprekročila ani 22%. Je načase uvažovať o tom, že okrem komunálnej reformy potrebujeme i župnú reformu. Ak by sa približne 300 samosprávnych celkov na miestnej úrovni, ktoré by na Slovensku mohli vzniknúť po realizácii komunálnej reformy, rozdelilo na základe odborných kritérií do približne 16 žúp v rámci prirodzených regiónov (ako sú Šariš, Spiš, Zemplín a ďalšie), bolo by logické viac previazať obe úrovne samosprávy i zmenou spôsobu delegovania našich volených zástupcov na župnej úrovni. Župné voľby s mizernou účasťou občanov v nich by sme mohli pokojne zrušiť a našimi zástupcami v župných zastupiteľstvách by sa mohli stať starostovia a primátori budúcich municipalít (združených obcí) a miest.

Martinčania už hlasujú aj prostredníctvom elektronického referenda

Umožniť Martinčanom spolurozhodovať o tom, aké majú byť investičné priority mesta, je chvályhodné. Vťahovanie zväčša pasívnych občanov do diania a snahu o čiastočne participatívny rozpočet hodnotím pozitívne. Vidím však dve chybičky krásy. Prvou je, že Martinčania dostali možnosť rozhodovať o tom, ako sa minú peniaze z úveru. Možno by stálo za to spýtať sa ich i na to, či podporujú zadlžovanie sa mesta. Druhou chybičkou je, že mesto uskutočnilo prieskum v deň parlamentných volieb, v ktorých martinský primátor kandidoval, a ako sa ukázalo, úspešne, keďže sa stal poslancom Národnej rady SR. Ostáva teda otázka, či za spojením vykonania tohto prieskumu v deň parlamentných volieb bola len snaha ušetriť na „materiálovom a technickom zabezpečení“, alebo šlo i o zámer pritiahnuť Martinčanov k volebným urnám. Každopádne, úspech sa martinskému primátorovi uprieť nedá.

Malacky realizujú komplexný program transparentnosti mesta

Je zrejmé a chvályhodné, že komplexný program „transparentné mesto“, ktorý mesto Martin v spolupráci s Transparency International Slovensko spustilo v júli 2008, už má na Slovensku viacerých nasledovníkov. Na jednej strane treba veriť, že šírenie tohto programu do ďalších samospráv je výrazom úprimnej snahy vedenia miest a obcí o väčšiu otvorenosť voči svojim občanom. Na strane druhej, nestačí veriť, treba i na lokálnej úrovni kontinuálne preverovať, čo sa pod obalom transparentnosti v skutočnosti nachádza, či nebodaj i skrýva. To sa netýka len Malaciek.

Navigácia