Poslanci za ĽS-HZDS Tibor Cabaj a Pavol Džurina predložili návrh zákona, ktorý má zmeniť spôsob vymenovania správnej a Dozornej rady Slovenského pozemkového fondu (SPF). Táto činnosť bola doteraz v kompetencii vlády, avšak po schválení novely príslušného zákona má najvyššie orgány fondu vymenovať výhradne minister pôdohospodárstva, ktorým je v súčasnosti Miroslav Jureňa (taktiež za ĽS-HZDS). V čom je problém tohto návrhu?
SPF je inštitúcia, ktorá spravuje štátnu pôdu a nakladá s pôdou nezistených vlastníkov. V roku 2005 prenajímala štátnu pôdu na výmere tvoriacej takmer 7,5 percenta poľnohospodárskej pôdy, pôdu nezistených vlastníkov na rozlohe takmer štvrtiny z celej výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Príjem z tohto prenájmu v roku 2005 presiahol 300 miliónov korún, príjem z predaja štátnej pôdy bol takmer 125 miliónov korún. Ak by štátna pôda mohla byť obchodovateľná v širšej miere než je dnes (to je však viazané na politickú vôľu vlády prestať brániť predaju štátnej pôdy občanom), príjem z jej predaja by pri trhových cenách podľa našich prepočtov výrazne presiahol hranicu 10 mld. Sk. V hodnote aktív tak patrí SPF medzi najväčšie “podniky” na Slovensku.
SPF nie je súkromným vlastníkom pôdy a nedisponuje teda “vnútornou predispozíciou” stanovovať trhovú cenu, preto je transparentnosť jeho pôsobenia v trhovom priestore prenájmov a predajov pôdy mimoriadne ohrozená. Účinný spôsob, akým je možné aspoň výraznejšie eliminovať riziká korupcie v hospodárení s majetkom takej obrovskej hodnoty, spočíva v nájdení mechanizmu, ktorým by bolo vedenie SPF oddelené od vplyvu vysokých úradníkov verejnej správy a pridružené pod vplyv organizácií, ktoré budú mať lepšie predpoklady na to, aby hospodárenie fondu “strážili”.
Vzhľadom na to, že SPF nie je napojený na štátny rozpočet (financovaný je z vlastných zdrojov príjmu), nie je dokonca vôbec potrebné a ani žiaduce, aby vymenovanie jeho vedenia bolo v kompetencii ministra pôdohospodárstva alebo vlády. Túto úlohu by pokojne mohla prevziať komisia zástupcov zväčša mimovládnych odborných, profesijných a záujmových združení. To, že doteraz túto činnosť robila vláda, bolo podobne zlé riešenie. Aj v dôsledku toho sa po každej zmene politických síl menilo vedenie fondu a ešte nie tak dávno prenikali na verejnosť informácie napríklad o podivných výletoch zamestnancov fondu na Ďaleký východ. Zvýšenie koncentrácie moci nad fondom do rúk jediného ministra však riziká netransparentného hospodárenia fondu ešte zvýšia.
Návrh poslancov ĽS-HZDS na posilnenie kompetencií ministra pôdohospodárstva pripomína “opatrenia” rezortných ministrov Petra Baca (ĽS-HZDS) a Pavla Koncoša (SDĽ) pri vymenovaniach úradníkov, ktorí rozhodovali o udeľovaní dotácií poľnohospodárom v rokoch 1994 – 2002. I vtedy o nich rozhodoval minister pôdohospodárstva. Ich dôsledkom boli rozsiahle zistenia kontrolných orgánov o “šafárení” s dotáciami v rezorte. Bez ohľadu na výsledok návrhu poslancov za HZDS sa zdá, akoby v istých postupoch boli predstavitelia tejto strany nepoučiteľní. Dočkáme sa ďalších podnikových zájazdov do Číny?
Článok bol publikovaný v denníku Hospodárske noviny dňa 7. decembra 2006.
