V čínštine sa pre slovo kríza používajú dva znaky. Ten prvý znamená nebezpečenstvo a ten druhý príležitosť. Podľa profesora psychológie a antropológie Johna Powella je kríza bodom zlomu a len od rozhodnutia človeka závisí, či sa z krízy vyberie cestou nebezpečenstva, alebo sa otvorí novej príležitosti. Samotná kríza nám však dáva príležitosť, aby sme na ruinách starého vybudovali niečo nové…
V židovskej tradícií nachádzame jedinečný pohľad na svet, ktorý nám ponúka Jidiše kop. Toto tvorivé myslenie nám hovorí, že skúsenosť je neprenosná. To znamená, že hoci je dôležité, aby sme sa učili na chybách iných, ak chceme dosiahnuť skutočnú múdrosť, potrebujeme sa učiť predovšetkým na vlastných chybách. Pretože naša skúsenosť ovplyvňuje naše myslenie. A preto, ak sa poučíme na vlastnej chybe (zistíme, čo bolo jej príčinou), získame tak múdrosť, ktorú nenájdeme v žiadnej knihe (a odzrkadlí sa v našom živote). Vďaka chybám tak spoznávame svet, ktorý židovská kabala označuje ako tretiu a štvrtú vrstvu skutočnosti. Je to múdrosť, ktorá je skrytá a ktorú možno spoznať len vďaka intuícii, skúsenosti a múdrosti srdca. Je to múdrosť získaná životom.
Príčina krízy
Ak sa chceme z krízy poučiť, ak sa z nej chceme dostať a už ju nechceme v budúcnosti zopakovať, potom je dôležité spoznať, čo bolo jej príčinou. A jej príčinou je väčšinou konkrétna chyba, inokedy ide o sériu niekoľkých chybných krokov, no niekedy príčinu nepoznáme (alebo sme jej nemohli predísť). Podľa významného teológa Józefa Augustyna je príčinou krízy ilúzia – informácia, ktorá hoci nie je pravdivá, stala sa súčasťou nášho sveta a postavili sme na nej svoje očakávania a tie sa ukázali, ako falošné.
Jednou z príčin krízy je skutočnosť, že americká vláda pomocou stimulov podporovala ľudí v tom, aby míňali viac, než je rozumné.1 A mnohé vlády túto chybu opakujú, keď v snahe čeliť kríze schvaľujú také „balíčky“, ktoré podporujú ľudí v tom, aby opäť míňali viac, než si môžu dovoliť. Nielenže sme chybu neodstránili, ale my v nej pokračujeme a to môže mať len jeden účinok: kríza bude hlbšia, než by mohla byť a bude trvať dlhšie… A druhou hlavnou príčinou bola expanzívna monetárna politika FEDu, ktorá spolu s vládnymi stimulmi podporovala morálny hazard (nezodpovedné spoliehanie sa na to, že riziko bude kryť niekto iný)2.
Poučiť sa z chyby
Ak sme urobili chybu, potom sa z nej môžeme poučiť a už ju nezopakovať. Ak chybu urobil niekto iný, potom môžeme hľadať spôsob, ako sa v budúcnosti chrániť pred takýmto rizikom. Niekedy nám však kríza pripomína, že nemáme svet vo svojich rukách. A hoci sa ho snažíme racionálne uchopiť a predpokladať čo sa stane, poriadok sveta má svoje vlastné zákonitosti. V súvislosti s krízou sa hovorí o špekuláciách, o rizikových investíciách, o chybách veriteľov, o chybách v účtovníctve, ale aj o chybách agentúr, ktoré hodnotia stav firmy – nakoľko je zdravá a či je dobré investovať do jej akcií.3 Analytici často hovoria o Veľkej hospodárskej kríze. Ale nemusíme ísť tak ďaleko. Stačí sa vrátiť ku kauze spojenej s Enronom. Ak by sme sa vtedy poučili, mnohé z chýb sme nemuseli zopakovať. Iste, toto prirovnanie trochu pokrivkáva, pretože kým Enron sa spája predovšetkým s chybami jeho zamestnancov, tak súčasná kríza sa spája predovšetkým s chybami, ktoré boli spôsobené centrálnymi zásahmi, či už zo stany vlády, alebo centrálnej banky. Napriek tomu je tu isté prepojenie. Hoci chyby boli vyvolané zásahmi centrálnych inštitúcií, ich dopad bol prehĺbený chybami konkrétnych ľudí, ktorí nespoznali riziká tejto politiky, alebo neprimerane riskovali. Nakoniec, veď pred prepuknutím krízy bolo počuť hlasy, ktoré hovorili o finančnej bubline. Ale radšej sme uverili rozprávke o nepretržitom raste.
Hľadať rovnováhu
Naša civilizácia stratila kontakt s prírodou. A pritom múdrosť veľkých starovekých civilizácií, bola ňou často inšpirovaná. Keby sme mali úzky kontakt s prírodou a keby sme poznali jej cykly, lepšie by sme chápali aj svoj vlastný svet. V prírode často dochádza k pohromám (a to bez ohlásenia), k poklesu úrody (napr. pre počasie) a tiež k narušeniu rovnováhy (ekosystému). A čo to znamená pre náš život? Že aj keby sme nerobili chybné rozhodnutia, aj tak by sme sa nevyhli niektorým krízam. Kríza jednoducho patrí k životu. Náš život sa podľa Romana Guardiniho zakaždým skladá z protikladov a je dôležité ich spojiť do jednoty, čo vytvorí zdravé napätie, ktoré je znakom rovnováhy.
Súčasná kríza je výzvou k tomu, aby sa spoločnosť vrátila k peniazom krytým drahými kovmi, aby sa banky vrátili k politike, kedy budú požičiavať len taký obnos peňazí, ktorý je krytý skutočnými peniazmi a kedy si ľudia budú šetriť a rozumne zachádzať so svojimi peniazmi. Tieto princípy sú znakom rovnováhy a teda prejavom zdravej ekonomiky. Kladie sa pri tom dôraz na rovnováhu trhu a morálnych noriem a etiku reciprocity.4 Samotným princípom trhu je sloboda. Trh dáva všetkým rovnaký priestor. Rozhoduje tu konkurencia a kvalita.5 A práve to vytvára zdravé napätie, ktoré je znakom rovnováhy. Ak sa podarí dosiahnuť rovnováhu (nastaviť systém tak, aby garantoval rovnaké podmienky a slobodu), potom ekonomika bude stáť na zdravých pilieroch. Zo súčasnej generácie, ktorá chce mať všetko a hneď, by Adam Smith určite nemal radosť.6 Veď znakom šikovného manažéra je, že dokáže primerane riskovať a pri investovaní kladie dôraz na svoje finančné možnosti.
Opierať sa o hodnoty
Lenže my tie chyby robíme… A tak nám neostáva nič iné, než sa učiť na chybách a vďaka tomu znížiť riziko, že chybu zopakujeme. Ak sa učíme na chybách, potom dokážeme spoznať aj niečo z toho sveta, ktorý sa nedá racionálne uchopiť. A vďaka tomu cez intuíciu spoznáme prichádzajúcu krízu v čase, kedy tvrdenia založené na rozume hovoria, že je všetko v poriadku (a dokonca jej môžeme predísť). Ale aj keby sme používali rozum a intuíciu, aj tak sa nevyhneme niektorým krízam, ktoré sú dôsledkom toho, že tento svet nie je dokonalý a jeho poriadok je narušený.
V súvislosti s finančnou krízou sa hovorí o kríze kapitalizmu, niektorí dokonca hovoria o jeho konci. Kríza je skutočná, ale nie je krízou kapitalizmu, ale morálnych hodnôt. Zdravá ekonomika totiž stojí na morálke a dynamika rozvoja ekonomiky, závisí od energie vygenerovanej morálkou.
Kríza uzdravuje
Kríza jednoducho patrí k životu a je jeho súčasťou. Zohráva pritom podobnú úlohu ako bolesť. Bolesť má dva významy: na jednej strane je znakom toho, že niečo nie je v poriadku a na strane druhej vydáva svedectvo o tom, že sa spustil proces regenerácie a uzdravenia. A preto aj kríza keď vstúpi do života, na jednej strane vydáva svedectvo o tom, že niečo nie je zdravé a na strane druhej, nás vyzýva k tomu, aby sme uskutočnili konkrétne kroky, vďaka ktorým krízu prekonáme (čo môže bolieť, no je znakom uzdravenia). V medicíne sa kladie dôraz na rozlíšenie hranice medzi terapiou a zbytočnou liečbou. Ak je možné pacienta vyliečiť (terapia), potom je dôležité urobiť všetko pre jeho záchranu. No ak pacient zomiera, vtedy by jeho liečba nemala zmysel (zbytočná liečba). Tento princíp platí aj v ekonomike. Ak sa spoločnosť ocitla vo finančných ťažkostiach a má nejaké aktíva (hotovosť, cenné papiere, majetok, patenty…), ktorých hodnota je vyššia než finančná strata, potom stojí za to spoločnosť reštrukturalizovať (ozdraviť) a ponechať na trhu. Ak však nie sú také aktíva k dispozícií, potom je dôležité poslať ju do bankrotu.
Byť predvídavý
A tu nám opäť môže byť inšpiráciou múdrosť starovekých civilizácií, ktoré v pokore dokázali spoznať a prijať vlastné hranice a preto sa snažili pripraviť na krízu, ktorá príde bez ohlásenia. V egyptských prameňoch tak nachádzame zmienku o budovaní sýpok na obilie, do ktorých sa počas rokov blahobytu umiestnila časť obilia, aby sa tak vytvorila rezerva pre neúrodné roky (vďaka čomu ľudia netrpeli hladom). A tak znakom múdreho človeka je, že sa nielen učí na vlastných chybách, ale zároveň na chybách druhých, aby predchádzal svojim vlastným (ak je to možné). Tá najväčšia múdrosť je však v pokore, v ochote prijať svoje hranice a v snahe pripraviť sa na obdobie, ktoré nebude jednoduché, kedy budeme musieť siahnuť na dno svojich síl. K takýmto krokom patrí napríklad odkladanie si istej finančnej čiastky (keď nám to okolnosti umožňujú) a tým vytvorenie finančnej rezervy na horšie časy. Znakom prezieravého manažmentu je, že v čase blahobytu tvorí finančnú rezervu, ktorá môže pomôcť firme prežiť krízu, alebo odolať konkurencií, ktorá dotuje ceny a snaží sa narušiť hospodársku súťaž.
Byť pokorný
Ale aj keď sa snažíme pripraviť na krízu (ktorá príde bez ohlásenia), aj tak nás môže prekvapiť a zasiahnuť na mieste, kde sme to nečakali. A vtedy nám kríza pripomína, že si sami nevystačíme – potrebujeme istotu, ale tú nám nedokáže poskytnúť tento svet.
Žijeme v dobe, ktorá si myslí, že všetko je možné racionálne uchopiť a predpokladať. Snažíme sa o racionálne výpočty a odhady a zabúdame na to, že život sa nedá spútať do racionálnych sietí. Koľko úžasných projektov vzniklo vďaka tomu, že ľudia a spoločnosti objavili miesto na trhu a koľko prevratných vynálezov a výrobkov sa objavilo vďaka intuícii? Snažíme sa racionálne predpokladať správanie obrovského davu ľudí a pritom často nedokážeme pochopiť človeka, ktorý je v našej blízkosti.7 Kríza nám pripomína, že svet sa skladá z viacerých skutočností.
Byť silný
Musíme prijať to, že naše plány stroskotali. A ak máme na tom podiel, potom musíme prijať aj svoj diel zodpovednosti. Aby sme dokázali prijať skutočnosť, potrebujeme veľkú dávku pokory. No len vďaka pokore, dokážeme medzi ruinami našich plánov nájsť dobré základy, na ktorých môžeme postaviť novú víziu. Ak sme k sebe úprimní, potom poznáme svoje silné stránky, teda to, čo je dobré a zdravé a na čom môžeme postaviť svoj život. A keďže vieme, kde sme urobili chybu, poznáme aj svoje slabé stránky. Kríza nám dáva nádej. Ak bola príčinou krízy chyba a my sme ju dokázali spoznať a pomenovať, potom ju môžeme odstrániť a je veľká šanca, že dosiahneme úspech (hoci treba byť ostražití, možno sa objaví iná chyba, alebo príde kríza bez ohlásenia). Prijať neúspech je bolestivé, ale nevyhnutné, ak si chceme v budúcnosti vychutnať svoj úspech.
Jednou z príčin krízy je presvedčenie niektorých finančných kruhov, že ak je spoločnosť dostatočne veľká, tak ju štát nenechá zbankrotovať. Akoby platilo pravidlo, ktoré hovorí, že čím väčšia je finančná strata, tým väčšia je istota, že štát zasiahne.8 A mnohé vlády utvrdzujú finančné kruhy v tomto presvedčení, keď zachraňujú spoločnosti, ktoré by mali dávno zbankrotovať. V ríši zvierat platí také pravidlo, že slabý a chorý jedinec, sa stane ľahkou korisťou nejakého predátora. Niečo podobné platí aj v ekonomickej rovine. A preto niektoré spoločnosti bankrotujú a ich zánik je výstrahou pre ostatné firmy, aby zodpovedne zachádzali s finančnými prostriedkami, aby investovali do technológie a do ľudí a aby podporovali výskum. Len vtedy sa udržia na trhu.
Kríza prečisťuje trh
Môžeme žiť v ilúzií, ale kríza nám vždy odhalí skutočnú pravdu o nás, ako na tom naozaj sme. Ak sme na ňu boli dobre pripravení, odmenou nám bude pocit istoty (vieme, že sa nemáme čoho báť), no ak nás zastihla nepripravených, potom nás vyzve k tomu, aby sme zmenili niečo konkrétne vo svojom živote. V obidvoch prípadoch je jej cieľom nás posilniť a pomôcť nám, aby sme vnútorne rástli (napredovali).
Kríza má prečistiť trh. Kríza nastavuje každej firme zrkadlo, ako na tom naozaj je. Pre firmy ktoré sú zdravé, je odmenou – môžu zvýšiť svoj podiel na trhu. Pre firmy, ktoré sú choré, je nádejou – môžu prejsť reštrukturalizáciou a začať odznova, hoci niektoré z nich pohltia silnejší hráči na trhu. A pre firmy, ktoré mali už pred krízou problém prežiť – je cieľovou rovinkou, ukázali sa ako neschopné udržať sa na trhu a tak sú odsúdené na zánik. Ak má mať kríza zmysel a prečistiť trh, potom je dôležité, aby v ňom platili isté pravidlá. Morálny hazard, ale aj nesystémové kroky vlád (obsiahnuté v balíčkoch), len deformujú trh a bránia jeho ozdraveniu.9
Ponechať to zdravé
V parku často môžeme pozorovať záhradníka, ako strihá strom a odstráni staré konáre, aby na ich mieste vyrástli nové ratolesti, no korene stromu ostanú nedotknuté, pretože sú dôležité, aby mal silu ďalej rásť. V našom živote je to podobné. Potrebujeme si ponechať svoje korene (identitu) a odstrániť len to, čo sa ukázalo ako slabé a choré (v našom živote).
V ekonomike sa hovorí o recesii ako o odpadávaní suchých konárov.10Ak chce vláda znovu naštartovať ekonomiku, potom sa musí správať podobne, ako ten záhradník. Musí dokonale poznať problematiku a zákony trhu, musí poznať príčinu krízy a tak urobiť len také zásahy, ktoré sú nevyhnutné (a potrebné) a musí tak umožniť, aby suché konáre odpadli.
Biológia nám hovorí, že v okamihu kedy vznikne človek, sa spustí proces neustálych zmien, ktorý sa zastaví až v okamihu smrti. Aj náš život je takýmto procesom a preto sa musíme neustále premieňať (rásť) a prijímať nové výzvy. Len tak dokážeme udržať ruku na pulze života. Kríza je príležitosťou pre rast a dáva nádej. Na ruinách starého, môže totiž vyrásť niečo nové. No môžeme sa vybrať aj opačnou cestou a inšpirovať sa niektorými baktériami, ktoré len parazitujú na živote iných. Mnohé vládne opatrenia, majú práve takýto charakter. Niektoré kruhy sa vysmievajú z krízy, ktorá je spojená predovšetkým s USA, hoci jej dôsledky pocítila každá ekonomika (výnimkou sú uzavreté ekonomiky niektorých krajín, kde je pri moci zločinecký režim). Mali by sme však byť viac pokorní, pretože sme si cez mnohé smernice a predpisy, ktoré ovplyvňujú hospodárstvo a sú stanovené centrálne z Bruselu, zamiesili na vlastnú európsku hospodársku krízu a mali by sme byť viac prezieraví, pretože keď prepukne, bude pre nás nesmierne dôležité, či aktíva a cenné papiere bude skupovať Čína alebo USA.
Autor je kresťanský filozof a publicista.
Poznámky:
[1] Viď: GREGG, Samuel: Finančná kríza: vládne zásahy a zlyhanie morálky
[2] Viď: GONDA, Peter: Finančná kríza: dôsledok viditeľnej ruky štátu
[3] Viď: GREGG, Samuel: Bez morálky niet trhu
[4] Viď: GONDA, Peter: Ekonomické a etické základy slobodnej spoločnosti: východiská manažérskej etiky
[5] Viď: SOKOL, Jan a PINC, Zdeněk: Antropologie a etika, s. 138
[6] Viď: GREGG, Samuel: Bez morálky niet trhu
[7] Viď: ZÁLEŠÁK, Tomáš: Sloboda v čase krízy
[8] Viď: GREGG, Samuel: Keynes, morálny hazard a hospodárska kríza
[9] Viď: GONDA, Peter: Balíčky, za ktoré draho zaplatíme
[10] Viď: GONDA, Peter: Finančná kríza: dôsledok viditeľnej ruky štátu
Zoznam použitej literatúry:
SOKOL, Jan – PINC, Zdeněk: Antropologie a etika. Praha: Triton, 2003, 167 s., ISBN 80-7254-372-5
GREGG, Samuel: Finančná kríza: vládne zásahy a zlyhanie morálky
GREGG, Samuel: Bez morálky niet trhu
ZÁLEŠÁK, Tomáš: Sloboda v čase krízy
GREGG, Samuel: Keynes, morálny hazard a hospodárska kríza
GONDA, Peter: Balíčky, za ktoré draho zaplatíme
GONDA, Peter: Finančná kríza: dôsledok viditeľnej ruky štátu
GONDA, Peter: Ekonomické a etické základy slobodnej spoločnosti: východiská manažérskej etiky
