Jedna diskusia smeruje dnes vo svete k tomu, ako poraziť Islamský štát. Vlažný postoj sa mení. Migrácia sa vymkla spod kontroly.
Dnes sa nachádzajú pri prijímaní utečencov na hranici únosnosti aj také otvorené štáty ako Nemecko, Švédsko, Rakúsko. V Nemecku sa vedie diskusia, ako identifikovať imigrantov, patriacich pod azylové právo, obmedziť počty na zvládnuteľnú mieru, zabezpečiť od prvej chvíle ich jazykovú vybavenosť a integráciu do nemeckého právneho, sociálneho, ekonomického a vzdelanostného systému. Celú diskusiu urýchlili teroristické akty v Paríži a obava, že podobné samovražedné útoky sa môžu stať v ktorejkoľvek významnej európskej metropole. To isté platí stále aj o Spojených štátoch. Ak k tomu pripočítame ambivalentnú politiku Ruska v Sýrii a na Ukrajine, máme pred sebou celú paletu problémov a konfliktov, ktoré vedú k apokalyptickej predstave konca sveta.
No aj keď ostaneme triezvo pri zemi a nedáme sa ohlúpnuť čoraz divokejšími konšpiratívnymi teóriami ani manipuláciami ruskej mediálnej mašinérie a jej európskych a stredoeurópskych ozvien, je zrejmé, že dnešný konflikt prebieha ako rad navzájom súvisiacich problémov – ako poraziť Islamský štát, zlepšiť podmienky v záchytných utečeneckých táboroch, vytvoriť skutočnú schengenskú hranicu a zabezpečiť na nej kontrolu migrantov, umožňujúcu ich riadnu identifikáciu, prijať v jednotlivých krajinách taký počet imigrantov, aby sa nenarušil vnútorný právny poriadok a demokratický charakter štátu. Rovnako ako po newyorských Dvojičkách sa hľadá rovnováha medzi slobodou a bezpečnosťou. Tak napokon stála otázka od začiatku, len ju prehlušili obrazy žiletkových plotov, huk okolo kvót a horných čísel imigrantov. Dokonca aj v intelektuálnom diskurze (ten sa v strednej Európe čoraz väčšmi ponáša na periférny diškurz) sa stotožnil islamizmus s islamom a problém s odmietaním.
Najneskôr po voľbe nového amerického prezidenta sa zmení uvažovanie Spojených štátov. Zvažovať svoje postoje však bude musieť aj Rusko. Platí to vzhľadom na ruské dopravné lietadlo zostrelené islamistickými teroristami, ale aj s ohľadom na ruský stíhací bombardér Suchoj 24 zostrelený tureckou armádou. Rusko stratilo v priebehu niekoľkých týždňov exkluzívne postavenie, ktoré si samo prisúdilo v Sýrii a stalo sa len jedným z viacerých účastníkov tohto multivojnového konfliktu. Bez ohľadu na trvalú hybridnú ruskú podporu separatistickým militantom na východe Ukrajiny a podzemné akcie v tyle Krymu narúšajúce jeho energetiku sa pomaly, ale iste presadzuje kartagínsky názor, že Islamistický štát musí byť zničený.
V tomto celosvetovom prostredí však prebieha aj druhý proces – deeuropeizácia strednej Európy. Vyznačuje ju masívne šírenie strachu a nenávisti. Vedome nepíšem, že strachu o európske hodnoty, veď čo má spoločné s európskymi hodnotami naša stredoeurópska korupcia, vyvolávanie nenávisti voči všetkému, čo sa na nás nepodobá a uznávanie európskych hodnôt akurát tak pri eurofondoch, z ktorých tečú peniaze do našich (štátnych, vládnych, straníckych) vreciek.
Robert Fico opakuje dokola dve veci. Že Slovensko neprijme nijaké kvóty a nijakých imigrantov. A viní imigrantov z terorizmu. Teraz však ide o rozhodujúci krok ďalej. Hovorí o teroristoch, a myslí tým nás všetkých. Jeho vláda chce prijať zákony, ktoré budú pod rúškom boja proti terorizmu obmedzovať základné práva a slobody. Je to hlboký zásah do života každého z nás. Lebo čo iné možno očakávať od ústavného rozšírenia väzby voči „podozrivým z trestného činu terorizmu“ (veď každý môže byť podozrivý!) z dvoch na štyri dni, zvýšenia policajných právomocí pri prehliadke vozidiel či kontrole v hromadnej doprave (ktoré bude platiť pre každého šoféra a cestujúceho vo vlaku), monitorovania telefonátov (čiže po slovensky rozsiahle odpočúvanie) a rozhodovania súdov o väzbe bez udania dôvodov (!!!).
Za posledných sedem rokov bol pritom u nás za terorizmus trestne stíhaný len jeden Košičan, ktorý nastražil v roku 2011 bombu pred košický McDonald. Odteraz budeme môcť byť ako teroristi stíhaní všetci. Lebo tak vyzerá Ficov boj proti terorizmu.
Autor je literárny vedec a prezident KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 49/2015 dňa 30. novembra 2015.
