Vyhodnotiť bohatstvo obce či mesta nie je ľahké. Mohlo by sa zdať, že bohaté sú pre podielové dane najmä veľké mestá. Lenže čísla, ktoré získal TREND, hovoria niečo iné. Podľa výšky čistého majetku či bežného príjmu na obyvateľa sú bohaté hlavne obce, ktoré sa nachádzajú pri priemyselnom parku, elektrárni alebo v centre turizmu. Ako bohaté sa však javia aj malé dediny na severe východného Slovenska.
Analytik KI Dušan Sloboda pre TREND k téme rebríčkov bohatstva našich obcí:
V porovnávaní našich obcí podľa bežného príjmu na obyvateľa nevidím veľký význam. Hlavným bežným príjmom našich obcí totiž nie sú miestne dane, o ktorých majú dnes obce možnosť pomerne autonómne rozhodovať. Hlavným bežným príjmom našich obcí sú tzv. podielové dane, ktoré do rozpočtov obcí neplynú priamo od daňovníkov, ale sprostredkovane cez štát. Centrálna vláda v rámci fiškálnej decentralizácie určuje, aký podiel na výnose dane z príjmu fyzických osôb putuje do jednotlivých obcí.
Rozhodujúcim kritériom je celkový počet obyvateľov a súvisiace koeficienty, ako i špecifické počty obyvateľov, ako sú školopovinné deti navštevujúce školské zariadenia zriadené obcou či počty seniorov. Podielové dane sú u nás síce distribuované medzi obce aj podľa príslušnosti k veľkostnej kategórii, avšak koeficienty sú nastavené tak, že medzi najmenšími obcami a okresnými mestami nie je žiadny významný rozdiel. Z toho následne vyplýva aj to, že nie je významný rozdiel ani v tom, koľko v prepočte na hlavu z podielových daní získava malá obec v porovnaní s okresným či krajským mestom. A to napriek tomu, že mestá zväčša poskytujú verejné služby nielen svojim obyvateľom, ale aj obyvateľom obcí z ich zázemia. So samotným denným dochádzaním ľudí do práce a do škôl zo zázemia do miest sú pritom späté ďalšie súvisiace náklady. Aké-také rozdiely v bežných príjmoch na obyvateľa medzi jednotlivými obcami potom vznikajú napríklad na základe toho, či obec prevádzkuje školské zariadenia (napr. v rebríčkoch zmieňovaná obec Krajná Poľana).
Rozdiely v bežných príjmoch na obyvateľa medzi obcami tiež súvisia s tým, aké sú výnosy obcí z ich miestnych daní – najmä z dane z nehnuteľností či dane za ubytovanie. Ak je na území obce väčší priemyselný areál či priemyselný park, znamená to pre obec vyšší výnos dane z nehnuteľností. Ak je obec v blízkosti turisticky zaujímavej lokality, môže sa na jej území nachádzať viacero objektov súvisiacich s poskytovaním služieb v cestovnom ruchu, čo znamená nielen vyšší výnos z dane z nehnuteľností, ale i vyšší výnos z dane za ubytovanie. A špecifický príjem podľa zákona v podobe dane za jadrové zariadenie majú obce v okolí jadrových elektrární, to sa týka tak vyraďovaných Jaslovských Bohuníc ako i rozširujúcich sa Mochoviec. Vyššie príjmy obcí z miestnych daní znamenajú viac “voľných” zdrojov pre obec, ktoré obec môže následne investovať do rozvoja obce.
To, že kľúčové v príjmoch našich samospráv sú podielové dane, a to ako sa prerozdeľujú, spoločne s tým, či sa na území danej obce nachádzajú areály, vďaka ktorým majú obce špecificky vyššie výnosy z miestnych daní (priemysel, turizmus), ako i tým, či je obec zadlžená, vplýva významne aj na to, ako sa obce umiestňujú v rebríčkoch podľa čistého majetku v prepočte na obyvateľa. Špecificky potom ako chudobné „vyskakujú“ napríklad niektoré mestské časti Košíc, na území ktorých sa nachádzajú najmä „panelákové“ sídliská a niet tam priestoru pre areály, z ktorých by samospráva mohla získať vyšší výnos dane z nehnuteľností. Takéto „obce“ sú v podstate „veľkými spálňami“ – ľudia na ich území spia, ale počas dňa veľká časť z nich dochádza za prácou do iných obcí či častí mesta.
Naše samosprávy čakajú na pokračovanie reformy a decentralizácie verejnej správy, to sa týka tak kompetencií, ako i ich financovania a budúcej podoby územného členenia a formy municipalizácie.
Celý článok bol publikovaný na stránkach týždenníka TREND dňa 16. septembra 2019 a nájdete ho tu.
