Je to zvláštny príbeh, lebo sa v ňom ako v kvapke vody zračí dnešné Slovensko. Keď „napadli holohlaví mladú ženu a na tričko jej napísali Maďari za Dunaj“, asi málokto tušil, akými peripetiami prejde príbeh Hedvigy Malinovej.
Za ten rok sa toho udialo priveľa. Policajní vyšetrovatelia v rekordnom čase skončili vyšetrovanie s tým, že k násiliu nedošlo, čomu sa dostalo najvyššieho pomazania z úst ministra vnútra a za osobnej prítomnosti predsedu vlády a policajného prezidenta, ktorý z nej spravil klamárku tak sugestívne a nespochybniteľne, že mu uverilo takmer celé Slovensko. To, že pritom zničil jej meno, mu zrejme neprekážalo.
Medzitým sa ujal prípadu advokát Roman Kvasnica, začalo sa trestné stíhanie Hedvigy Malinovej za krivé svedectvo, na základe reportáží Eugena Kordu v STV sa mohla verejnosť dozvedieť, že nespochybniteľné označenie Hedvigy Malinovej za klamárku je len pochybné, Kordu vyhodili z verejnoprávnej televízie, zmizla z nej relácia Pod lampou, o pol roka po Štefanovi Hríbovi z nej odišli aj ďalší redaktori, ktorí tak len potvrdili správnosť jeho rozhodnutia.
Lenže medzitým už povedal podpredseda vlády pre ľudské práva, že bitka sa stala, aj keď nie kvôli národnosti Hedvigy Malinovej (ale v tom prípade zabudol na to, že je jeho pracovnou povinnosťou obhajovať jej ľudské práva, tak ako na to zabudli aj ženské organizácie, ktoré ináč vehementne bojujú proti násiliu na ženách a na deťoch), medzitým už aj policajný riaditeľ pripustil, že k násiliu došlo, aj keď ináč, ako to opísala Hedviga Malinová, akoby zbitá niesla zodpovednosť za detailný opis bitky.
Z toho všetkého je dnes už zrejmé, že Hedvigu Malinovú zbili a že neklamala a rovnako je zrejmé, že vyšetrovatelia mali už dávno podať trestné oznámenie za ublíženie na zdraví.
Celá kauza má, pravdaže, aj politické pozadie. Televízne inscenované „klamstvo“ Hedvigy Malinovej prišlo predsedovi Smeru práve vhod: mohol tak dokazovať Socialistickej internacionále, že na Slovensku nie je problémom slotovský nacionalizmus, ale maďarské klamstvo.
Zrejme sa mu to nepodarilo, lebo Smer má členstvo ešte stále pozastavené, ale ten prípad ho posilnil v klasickej pracovnej metóde boľševikov, že najlepšou obranou je útok, ako to dosvedčuje prípad ministerky Tomanovej, kde chce útokom na novinársku etiku, ktorú si musia riešiť samotní novinári, zastrieť problém svojej ministerky; veď za prešľapy ako je ten jej, ešte len nedávno sľuboval nemilosrdný odchod z vlády.
To sú právne, mediálne a politické okolnosti príbehu. Jeho ľudské jadro však tvorí veta Hedvigy Malinovej z rozhovoru pre časopis .týždeň, že si chce očistiť pošpinené meno, lebo je to veľká hodnota. Meno pre ňu znamená ľudskú totožnosť, slušnosť, povesť. Som presvedčený, že ona ho má, na rozdiel od tých politikov, ktorí ho strácajú.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 7. augusta 2007.
