.aké bude podľa vás raz miesto Georgea W. Busha v dejinách amerických prezidentov?
Vo svojom druhom inauguračnom prejave si prezident Bush zabezpečil, že jeho meno sa bude spájať s každým hnutím za slobodu a demokraciu na celom svete až do konca tohto storočia. Povedal, že momentálne je súčasťou „politiky Spojených štátov“ stáť po boku tých, ktorí kdekoľvek na svete po slobode túžia, hľadajú ju a obetujú sa pre ňu. Konkrétne povedal, že to platí o „každej kultúre“, o každom regióne. Ak je tým „ohňom vmysliach ľudí“ sloboda, a ak sa tento oheň rozšíri aj v Iráne a Egypte – i keby to šlo veľmi pomaly – tak o päťdesiat rokov budú ľudia hovoriť, že muž, ktorý ako prvý inšpiroval tento zvrat v dejinách, bol George W. Bush. Jeho prejav bol do značnej miery v zhode s novou knihou Nathana Sharanskeho o demokracii ako jedinej skutočnej obrane proti terorizmu. Je to ušľachtilá vízia pre národ – pre všetky národy.
.je teda Bushovo volebné víťazstvo pre svet pozitívnou správou?
Rozhodne áno. Počas inaugurácie som uvažoval, že by to bol značný rozdiel, keby sme ako nového prezidenta počúvali Johna Kerryho. Ale Bush predniesol prejav, ktorý pripomína víziu Abrahama Lincolna: je to od čias Lincolna najlepšia prezidentská úvaha o tom, čo sloboda pre Spojené štáty americké znamená. Bolo by zlé, keby sa Spojené štáty pod vládou nového prezidenta stiahli do izolácie a odovzdali by pozíciu svetového lídra OSN a EÚ. Myslím, že svet by mal do činenia s omnoho menej povzbudzujúcim, hlbokým a nádejným posolstvom, ako je to, ktoré sme počuli od Busha. A navyše je dobré, že Bush chce priviesť USA aj k reformám niektorých vlastných inštitúcií: napríklad dôchodkového a zdravotného zabezpečenia, ktorých nová tvár bude závisieť od slobody, zodpovednosti a charakteru človeka.
.súčasnú Bushovu agendu mnohí komentátori označujú za novú konzervatívnu revolúciu, porovnateľnú s tou Reaganovou. Je to realistický pohľad?
Nemyslí si to každý, ale ja áno. Bush má v sebe reaganovskú veľkosť a jeho odvaha, pokiaľ ide o víziu, je azda ešte väčšia. Okrem toho môže stavať na tom, čo Američania dosiahli práve vďaka Reaganovi. Napríklad naša ekonomika vzrástla, v porovnaní s dňom, keď sa úradu ujal Reagan, takmer o tretinu. Vyrástli nielen nové firmy, ale aj celkom nové odvetvia založené na nových technológiách, ako sú biotechnológia, mobilné telefóny, počítače, internet, optické vlákna atď. Vzhľadom na stabilné volebné víťazstvá republikánov v Kongrese môže Bush vykonať aj to, čo Reagan chcel, ale nemal na to možnosti: napríklad reformovať systém dôchodkového a zdravotného zabezpečenia. A môže americkej domácej politike poskytnúť celkom novú víziu, nový prístup ametódy. „Liberálna“ vízia demokratov je totiž v skutočnosti len miernejšou podobou sociálnej demokracie, v ktorej sa občania voľky-nevoľky stanú závislými od štátu a jeho pomoci. Kritici tejto vízie hovoria o „liberálnej plantáži “. Bush, naopak, vidí každého občana ako potenciálneho vlastníka, ako človeka s charakterom, ktorý je pánom svojho osudu a zodpovedá nielen za svoje potreby, ale aj za starostlivosť o svojho blížneho. Bush nepovažuje jednotlivca za osamoteného sebca, ale za súčasť spoločenstiev (rodina, cirkev, odbory, spolky atď.). Považuje ho za človeka schopného súcitu voči tým, ktorí sú v núdzi, za človeka citlivého na potreby spoločnosti. Abraham Lincoln kedysi ohlasoval „zrod novej slobody“, čím mal na mysli koniec otroctva v južných štátoch a nový začiatok. Bush ohlasuje „nový zrod slobody“ a má na mysli slobodu ako alternatívu voči tyranii pre celý svet – a v rámci Ameriky koniec kultúry závislosti od štátu.
Rozhovor bol uverejnený v týždenníku .týždeň 04/2005 dňa 24. januára 2005.
