Prípad Hedvigy Malinovej je aktuálnym príbehom s otvoreným koncom. Jej aktérom nie je osobnosť, ktorá sa v dobrom či zlom vpísala do dejín Slovenska.
Hedviga Malinová je obyčajné dievča. Jej meno si môže hocikto pomýliť a nazvať ju trebárs Malinou Hedvigovou. Drvivá väčšina ľudí na Slovensku nevníma jej príbeh ako kauzu.
Pokladá za samozrejmé, že Hedviga „klamala“ a dráždi ich len to, že Maďari celú vec politizujú. A predsa sa môže stať jej príbeh jednou z absolútnych ponovembrových káuz, v ktorej sa bude rozhodovať o takých základných veciach, akými sú pravda a lož. Kulisou príbehu je mediálna manipulácia. Celé ponovembrové dejiny sa napokon začali mediálnym zápasom na javiskách slovenských námestí. Pravda ľudí vtedy na chvíľu zvíťazila nad lžou komunizmu. Bola to výnimočná chvíľa a nemala dlhé trvanie. V roku 1991 dostala mediálna manipulácia názov lož ako pracovná metóda. Medzitým už ľudia tej lži prestali veriť, ale zároveň prestali veriť pravde. Zľahostajneli voči nej, nemyslia si, že sa jej môžu domôcť, nezaujíma ich. Alebo znovu veria, že pravdou je lož.
Prípad Hedvigy Malinovej je mediálnou kauzou. Definitívne sa ňou stala vtedy, keď predseda vlády, minister vnútra a policajný prezident povedali pred celou verejnosťou, že ju vlastne nezbili a že nad akúkoľvek pochybnosť klame. Nacionalizmus tým previedli na maďarský problém.
Celú kauzu nevdojak osvetlil minister vnútra Robert Kaliňák. Verejne povedal, že najvyšší politickí činitelia sa pri svojom vystúpení stotožnili so závermi vyšetrovateľov. Bol to hrubý politický zásah do nezávislosti súdnictva – v tom totiž o vine a nevine nerozhodujú vyšetrovatelia, ale súdy. Povedal však ešte viac: „Reagovali sme vtedy na politickú kauzu, kde sa aj Európsky parlament zaoberal tým, čo sa skutočne stalo.“ Toto teda bol skutočný účel vtedajšieho televízneho vystúpenia. Vyšetrovatelia neskutočne rýchlo prekvalifikovali zbitie na klamstvo.
Tvrdenia, ktoré nám poskytli v ich mene vysokopostavení politici, sú postavené na piesku pochybných konštrukcií. A netýkajú sa len procesných postupov, ale aj „faktov samotného skutku“. V demokratickom súdnictve platí v takých prípadoch prezumpcia neviny, u nás po obžalovaní Hedvigy Malinovej prezumpcia viny. Kto však bude súdiť politikov?
Celá kauza má horkú pachuť. Z obete sa má stať vinník. To jej však dáva v dnešných ironických kulisách rozmer klasickej tragédie. Nejde v nej primárne o to, či má Hedviga Malinová pravdu preto, že je Maďarka, alebo napriek tomu, že je Maďarka. Ide tu o to, či môže mať pravdu obyčajné dievča proti politickej moci. Prípad sa tak stáva ďalším testom našej slovenskej schopnosti pozrieť sa pravde do očí.
Autor je profesor Humboldtovej univerzity v Berlíne a prezident KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 21/2007 dňa 21. mája 2007.
