V júli boli v médiách prezentované výsledky ďalšieho z radu prieskumov verejnej mienky Eurobarometer, ktorý Európska komisia realizuje v členských aj kandidátskych krajinách EÚ. Výsledky prieskumu na Slovensku na prvý pohľad vyznievajú europozitívne až eurooptimisticky. Väčšina slovenských respondentov (52%) vníma rozšírenie EÚ v máji 2004 pozitívne, pre 58% má EÚ prevažne pozitívny imidž, 59% podporuje ďalšie rozširovanie EÚ, 64% je za prijatie európskej ústavy, 66% dôveruje EÚ, 75% vníma budúcnosť európskej integrácie optimisticky a ako čerešnička na torte, 76% respondentov je presvedčených, že Slovensko profitovalo z členstva v EÚ. Skrátka, na prvý pohľad sú Slováci „dobrí“ Európania.
Skutočnosť však nie je zďaleka taká jednoduchá a jednoznačná. A to vôbec nemusíme spochybňovať výsledky prieskumu Eurobarometer, ktorý je uskutočňovaný renomovanou agentúrou podľa štandardnej metodológie.
Eurooptimisti?
Pre spochybnenie europozitivizmu a eurooptimizmu občanov SR sa stačí pozrieť na niektoré ďalšie odpovede na iné otázky, ktoré sa v tomto prieskume objavili. Respondenti mali napríklad odpovedať, o ktorých oblastiach politického, spoločenského a ekonomického života by mali národné (rozumej štátne) inštitúcie – teda vláda a parlament – rozhodovať v spolupráci s EÚ a o ktorých oblastiach by slovenské orgány zákonodarnej a výkonnej moci mali rozhodovať úplne samostatne. A čuduj sa svete – europozitívni a eurooptimistickí Slováci chcú, aby o veľkom balíku kompetencií naďalej rozhodovali ich národné inštitúcie, voči ktorým však majú podľa toho istého prieskumu oveľa nižšiu dôveru ako voči európskym inštitúciám.
Dane si nedáme
Až 75% respondentov chce, aby o daniach naďalej rozhodovali národné inštitúcie samostatne a až 72% chce, aby sa u nás doma rozhodovalo o dôchodkoch. Dalšími oblasťami, ktoré by podľa slovenských respondentov mali ostať vo výlučnej kompetencii národných štátov, sú zdravotná a sociálna starostlivosť (68%), vzdelávací systém (67%), poľnohospodárska a rybárska politika (58%), boj proti nezamestnanosti (53%) a hospodárstvo (53%).
Slovenskí respondenti sa na druhej strane vyjadrili za spoločné rozhodovanie ich vlády s EÚ v oblastiach boja proti terorizmu (92%), obrany a zahraničnej politiky (81%), boja proti zločinu (76%), prisťahovalectva (69%), podpory regiónov trpiacich ekonomickými problémami (67%), ochrany životného prostredia (64%), politiky v oblasti konkurencie (57%), energetickej politiky (55%) a ochrany spotrebiteľa (52%).
Rozpory a paradoxy
A ešte pár čísiel. Až 66% respondentov súhlasí s názorom, že pri každom európskom rozhodnutí sa berú do úvahy názory národných vlád všetkých členských štátov. Tento názor je však do značnej miery v rozpore s názorom, ktorý väčšina respondentov vyjadrila na dve súvisiace otázky. Iba 35% respondentov si totiž myslí, že záujmy našej krajiny sa v EÚ dostatočne berú do úvahy a iba 48% slovenských respondentov si myslí, že hlas Slovenska v EÚ niečo znamená.
Paradoxné je, že i keď si dve tretiny slovenských respondentov myslia, že pri každom európskom rozhodnutí sa berú do úvahy názory národných vlád všetkých členských štátov, nadpolovičná väčšina Slovákov chce veľkú časť kompetencií „pre istotu“ ponechať vo výlučnej kompetencii národného štátu. Prečo asi „eurooptimistickí“ a „europozitívni“ Slováci nie sú ochotní prenechať rozhodovanie o daniach a dôchodkoch dôveryhodnej EÚ? Našinec nevie, hoci tuší. Vzdanie sa pozitív vyplývajúcich z daňovej reformy by bola privysoká cena za eurofondy. Tie totiž zahraničných investorov vytvárajúcich nové pracovné miesta a ekonomický rast na Slovensko neprilákali.
Úplným „europrepadákom“ je však názor Slovákov na Spoločnú poľnohospodársku politiku. To, že Slováci sú proti presunu kompetencií, ktoré sú dlhodobo doménou „národného“ štátu (dane a dôchodky), môžeme pripísať určitému prirodzenému konzervatívnemu, teda opatrnému postoju ľudí k zmenám. Ako však europozitívne a eurooptimisticky zdôvodniť skutočnosť, že väčšina Slovákov chce, aby táto oblasť bola vo výlučnej kompetencii národného štátu? Pritom Spoločná poľnohospodárska politika je 45 rokov jednou z kľúčových oblastí európskeho integračného procesu (v súčasnosti sa na ňu vynakladá okolo 40% eurorozpočtu) a mala by byť výstavnou skriňou úspechov európskej integrácie. Pre Slovákov evidentne nie je.
Európska politická únia
Otázka teda je, čo si vlastne Slováci pod ďalšou európskou integráciou predstavujú? V predchádzajúcom prieskume Eurobarometer sa totiž 77% slovenských respondentov vyjadrilo za vývoj smerom k „európskej politickej únii“ čím sa spolu so Slovincami stali „naj-pro-euro-integratívnejšou“ krajinou EÚ. Ponechajme bokom teoretické úvahy o vágnosti pojmu „európska politická únia“ a pozrime sa na to, aké kompetencie sú jej Slováci ochotní zveriť. Dane ani dôchodky to nie sú. Taktiež to nie zdravotná a sociálna starostlivosť, vzdelávací systém, poľnohospodárska a rybárska politika, boj proti nezamestnanosti a hospodárstvo.
Slováci sú najochotnejší vzdať sa kompetencií v oblasti boja proti terorizmu, obrany a zahraničnej politiky. Dôvody však možno hľadať predovšetkým v málo aktívnej a viditeľnej slovenskej zahraničnej politike a tiež v antiamerikanizme a s ním spojenom negatívnom postoji voči NATO. Dalej sú Slováci ochotní zveriť „európske politickej únii“ kompetencie v oblasti boja proti zločinu (zrejme pre permanentné zlyhávanie slovenskej polície v tejto oblasti prerastajúce do zapájania sa celých skupín policajtov do organizovanej trestnej činnosti) a prisťahovalectva (ktoré za jeden z najzávažnejších problémov našej krajiny považujú iba 3% slovenských respondentov v porovnaní s 15% respondentov v EÚ). Slováci radi prenechajú EÚ alebo „európskej politickej únii“ kompetencie v oblasti podpory regiónov trpiacich ekonomickými problémami (eurofondy sa predsa neodmietajú, však?), ochrany životného prostredia (aspoň zatiaľ, uvidíme ako sa zmení názor Slovákov keď slovenská vláda neuspeje na Európskom súdnom dvore so žalobou na Európsku komisiu kvôli kvótam na emisie), politiky v oblasti konkurencie, energetickej politiky a ochrany spotrebiteľa.
Eurooptimizmus vyprcháva
Kým sa Slováci pohybujú vo všeobecnej rovine (členstvo v únii – dobrá alebo zlá vec) alebo v rovine pocitov (imidž EÚ) hodnotenia sú pozitívne a pohľad do budúcnosti optimistický. Akonáhle však dôjde na konkrétnosti (kompetencie v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo daní), europozitivizmus a eurooptimizmus vyprcháva. Otvorená otázka do budúcnosti (a možno už veľmi blízkej) zostáva, ako sa tieto „postoje“ Slovákov prejavia, keď sa otvorí debata o reforme EÚ po krachu euroústavy alebo zosilnia tlaky v oblasti daňovej harmonizácie v rámci celej EÚ.
A to všetko v situácii, keď iba 37% slovenských respondentov tvrdí, že rozumie, ako únia pracuje. Nehovoriac o takej „drobnosti“, akou je skutočnosť, že v krajine, ktorej občania patria k najväčším podporovateľom európskej integrácie, sa iba 16% dospelej populácie cíti byť veľmi zaangažovaných do európskych záležitostí.
Autor je analytikom KI a autorom národnej správy o výsledkoch prieskumu Eurobarometer za Slovenskú republiku.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 8/2007.
