Potreba modernizácie systému odborného vzdelávania a prípravy na povolanie (OVP) je v súčasnosti vysoko aktuálna, keďže si ju vynucujú vážne systémové problémy slovenskej ekonomiky. Čo robia krajiny s nízkou mierou nezamestnanosti inak ako my?
Zamestnávatelia na Slovensku dlhodobo avizujú, že absolventi stredných odborných škôl nie sú na prácu vo firmách dostatočne pripravení. Niektoré pracovné pozície dokonca nevedia vôbec obsadiť, pretože na pracovnom trhu nie je dostatok absolventov s nižšou kvalifikáciou. Na iné pracovné pozície sa hlási až príliš vysoký počet absolventov, najmä tých s maturitou alebo vysokoškolákov. Príprava budúcej pracovnej sily na Slovensku neladí s požiadavkami trhu práce.
Tvrdú realitu slabého výkonu systému OVP dokazujú rastúce čísla nezamestnanosti, najmä v kategórii dvadsiatnikov, kde sa Slovensko umiestnilo po Grécku a Španielsku najhoršie v Európe. V marci 2013 tvorila skupina mladých vo veku 15 až 24 rokov tretinu z celkového počtu nezamestnaných, pričom veková skupina 20 až 29 ročných je zároveň najpočetnejšia v štruktúre uchádzačov o zamestnanie.
Čo robia krajiny s nízkou mierou nezamestnanosti inak ako my? Ako fungujú ich vzdelávacie systémy, ktoré produkujú absolventov, o ktorých je na pracovnom trhu záujem? Ako súvisí kvalita prípravy budúcej pracovnej sily s hospodárskym úspechom týchto krajín? V diskusiách o potrebných zmenách v systéme OVP, ktoré v rámci pripravovaných národných projektov za milióny eur rozprúdil rezort školstva, si treba klásť aj tieto otázky.
Švajčiarsko ako inšpirácia
Základným princípom švajčiarskeho duálneho systému odborného vzdelávania je reálny predpoklad, že drvivá väčšina dobre zaškolených absolventov dostane prácu tam, kde ich na ňu pripravovali, teda vo firmách, kde pracovali už ako učni. Náš systém OVP funguje na predpoklade, že (ne)dostatočne pripravení absolventi škôl bez potrebnej praxe si sami nájdu zamestnanie na trhu práce a v drsnom konkurenčnom prostredí uspejú v boji o pracovné miesto s tými najlepšími, často skúsenejšími a prekvalifikovanými uchádzačmi. Prax ukazuje, nakoľko je tento predpoklad nereálny.
Vo Švajčiarsku sa v príprave budúcich pracovníkov angažujú samotní zamestnávatelia. Robia to najmä vo vlastnom záujme, pretože platí, že najlepšia pracovná sila je taká, ktorú si firma sama vychová. Platí to nielen o murároch alebo automechanikoch, ale aj o účtovníkoch, manažéroch prevádzok cestovného ruchu, dokonca o vývojároch informačných technológií, či o predajcoch mobilných telefónov. Odborné vzdelávanie má vo Švajčiarsku mnoho podôb a úrovní a vďaka flexibilite a priepustnosti celého systému ide o model, ktorý sleduje nielen benefity zamestnávateľov, ale podporuje aj individuálnu kariéru, dráhu samostatného podnikania nevynímajúc.
Investície do vzdelávania sa vyplatia
Švajčiarski zamestnávatelia znášajú 60% nákladov na vzdelávanie, zvyšných 40% je hradených z verejných zdrojov. Investície, ktoré firmy na vzdelávanie vynaložia, sa im vrátia v produktívnej práci, ktorú učni počas prípravy na povolanie v prevádzkach vykonajú, dokonca im prinesú čistý zisk.
Zatiaľ čo u nás derie „učeň“ najmä školské lavice a do skutočnej firemnej prevádzky neraz ani nenakukne, vo Švajčiarsku je od prvého dňa nástupu na vzdelávanie zamestnancom firmy, ktorá ho hneď ako je to možné nasadzuje do produktívnej prevádzky. Švajčiarsky učeň chodí do školy len 1 až 2 dni v týždni. Prevažná časť jeho prípravy na povolanie prebieha vo firme a je spojená s praktickými činnosťami, za ktoré učeň dostáva vo všetkých ročníkoch pravidelný mesačný plat.
Napriek tomu, že švajčiarske firmy majú so vzdelávaním budúcej pracovnej sily výdavky, do ktorých treba zahrnúť aj platy učňov, zamestnávatelia vedia vyčísliť celkový zisk, ktorý im duálny model OVP prináša. Švajčiarski učni dokázali v roku 2009 vyprodukovať ekonomické hodnoty vo výške 5 824 mil. CHF, firmy do duálneho systému investovali 5 350 mil. CHF, čo znamená, že celkový „čistý zisk“ firiem z duálneho systému dosiahol v roku 2009 výšku 474 mil. CHF.
Peniaze nie sú jediným motívom zamestnávateľov, pre ktorý dobrovoľne vstupujú do vzdelávania budúcej pracovnej sily. Ďalším je silný inovačný potenciál. V procese vzdelávania prúdia inovácie do firiem všetkými smermi – aj prostredníctvom inovatívnych vzdelávacích programov, ktoré musia firmy pre učňov pripraviť, aj od samotných učňov, ktorých v kreativite nikto nebrzdí, keďže sa očakáva, že väčšinu z nich si firma ponechá aj po skončení vzdelávania.
Duálny model musí byť „market driven“
Na Slovensku rezort školstva a niektorí zamestnávatelia sýtia verejnú diskusiu o potrebných zmenách v OVP vlastnými predstavami o duálnom systéme. Vďaka tomu trpí verejná diskusia o duálnom systéme na Slovensku falošnou sentimentalitou – zvykne sa v nej „argumentovať,“ že duálny systém sme tu predsa kedysi mali a odkazuje sa na systém odborného školstva pred rokom 1989. Ide o hrubý omyl.
Základným znakom duálneho systému je, že je „ťahaný trhom“ a keďže socialistická ekonomika trhová nebola, ani odborné vzdelávanie v nej nemohlo byť „duálne” v takom zmysle, v akom dlhé roky funguje napríklad v Nemecku alebo vo Švajčiarsku. Centrálne plánované mechanické prepájanie teórie a praxe funguje na celkom iných princípoch ako duálny systém a preto nie je ani zdrojom hospodárskeho úspechu, o čom svedčí dostatočne robustná historická evidencia spojená s krachom centrálne riadeného hospodárstva koncom 80. rokov minulého storočia.
Podobne podozrivo znejú aj plány rezortu na „kvalifikované“ odhady potrieb pracovného trhu v horizonte piatich rokov. V podmienkach trhového hospodárstva je principiálne nemožné podobnú ambíciu naplniť. Slovensko je šiesta najviac otvorená ekonomika sveta, o úspechu slovenských firiem sa teda rozhoduje na celkom iných miestach ako sú predstavy ktoréhokoľvek ministerstva.
Treba na to ísť komplexne
Ak by sme na Slovensku chceli mať vážnu ambíciu zaviesť duálny systém a nie len jeho bližšie nešpecifikované prvky, ako nás informuje Správa o stave školstva, ktorú zverejnil rezort školstva v apríli, bude potrebné venovať sa nielen praktickým otázkam o „aplikácii“ duálneho systému. Z diskusií počas dvoch doterajších stretnutí iniciatívy Verejnej komisie pre reformu vzdelávacej politiky organizovanej v spolupráci TREND Holding a OZ Nové školstvo, ktoré boli venované fínskemu modelu financovania školstva a švajčiarskemu modelu odborného vzdelávania, vyplynuli tri prierezové odporúčania všeobecného charakteru.
Po prvé, v kontexte diskusií o reforme školstva sa nemožno vyhnúť otázkam o novom funkčnom modeli decentralizácie krajiny a o novom usporiadaní kompetencií v dnešnom regionálnom školstve. Fínsko aj Švajčiarsko sú v tejto súvislosti ideálnymi príkladmi. S prihliadnutím na slovenské špecifiká stojí za úvahu vytvorenie špecializovanej školskej správy na úrovni budúcich municipalít. Po druhé, na Slovensku je potrebná „mentálna zmena paradigmy“ pri pohľade na funkcie a ciele vzdelávacieho systému. V centre pozornosti má stáť žiak a servis, ktorý sa mu pri vzdelávaní poskytuje, nie škola alebo sieť škôl. Školy majú byť v prvom rade nie zamestnávateľmi učiteľov, a teda nástrojom na budovanie sociálnych istôt učiteľského zboru, ale prostredím, ktoré sa dokáže sústrediť na rozličné potreby detí a tínedžerov.
Po tretie, obzvlášť k odbornému školstvu je potrebné pristupovať s oveľa vyššou mierou pragmatizmu, a to nie v úzkom zmysle nekonečných debát o financovaní škôl a výške normatívov, ale vo všeobecnom zmysle významu odborného vzdelávania pri realizácii hospodárskej politiky a tiež politiky zamestnanosti v krajine. Školy treba prestať vnímať ako špeciálny, do seba uzavretý svet, ale naopak ako priestor so silným integračným potenciálom rôznych záujmov, ktoré spája spoločný vektor: budúci úspech krajiny.
Autorka je analytička a editorka Portálu o reforme vzdelávania | noveskolstvo.sk. Spolu s Fedorom Blaščákom zastupujúcim TREND Holding organizuje iniciatívu Verejná komisia pre vzdelávaciu politiku, ktorá bola odštartovaná v januári 2013.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 04/2013.
