Podpredseda Občianskej konzervatívnej strany a riaditeľ Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Ondrej Dostáltvrdí, že nie je proti európskej integrácii, ale súčasné smerovanie Európskej únie ho napĺňa obavami.
Prednedávnom ste uviedli, že podáte sťažnosť na Ústavný súd v prípade, že Lisabonská zmluva nebude schválená v referende. Platí to aj dnes?
Na Ústavný súd sa obrátime v prípade, ak dovtedy nebude známe rozhodnutie Ústavného súdu vo veci nášho podania voči euroústave. Rozhodnutie Ústavného súdu ohľadom ratifikácie euroústavy s najväčšou pravdepodobnosťou vyjasní aj to, či je potrebné referendum pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy.
Obsah euroústavy a Lisabonskej zmluvy je totiž takmer zhodný. Preto ak by Ústavný súd dospel k záveru, že o ratifikácii euroústavy sa malo rozhodovať referendom, rovnaký postup by sa mal použiť aj vo vzťahu k ratifikácii Lisabonskej zmluvy.
Budete hľadať podporu pre svoj prípadný návrh aj medzi politickými stranami?
Bolo by to zbytočné. Parlamentné strany dostatočne jasne vyjadrili svoj názor na Lisabonskú zmluvu a spôsob jej ratifikácie. Okrem KDH majú všetky parlamentné strany nasadené silno eurooptimistické ružové okuliare.
Ak to bude potrebné, obrátime sa na Ústavný súd s ústavnou sťažnosťou ako občania.
Podporili by ste návrh Daniela Lipšica na zníženie kvóra potrebného na platnosť referenda?
Nepovažujem za rozumné meniť kvórum pre platnosť referenda. A najmä vo vzťahu k referendu, ktorým sa má rozhodnúť o vstupe Slovenskej republiky do štátneho zväzku. To je taká zásadná otázka, že tam by stálo za úvahu skôr kvórum zvýšiť – teda, že by bola potrebná nie iba nadpolovičná väčšina z nadpolovičnej väčšiny, ale súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých voličov.
Akékoľvek zmeny kvóra by však v tejto chvíli zaváňali účelovosťou – či už z jednej alebo druhej strany.
Predseda ĽS-HZDS uviedol, že v prípade neschválenia Lisabonskej zmluvy vo štvrtok v parlamente podá návrh na vyhlásenia referenda o tejto otázke.
K politickým hrám Vladimíra Mečiara sa nemá veľký zmysel vyjadrovať. HZDS aj tak poslušne spraví, čo mu Fico prikáže.
Ak by mala EÚ po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy charakter štátneho zväzku, je potrebné uskutočniť referendum, ktoré by potvrdzovalo ústavný zákon o vstupe Slovenskej republiky do tohto štátneho zväzku. Nestačí iba referendum na základe uznesenia parlamentu. A na ústavný zákon je potrebných aspoň 90 hlasov, ktoré koalícia nemá.
Aké konzekvencie vyplývajú pre Slovensko v prípade, že Lisabonská zmluva bude ratifikovaná?
Lisabonská zmluva posúva EÚ bližšie k európskemu superštátu. Presúva ďalšie právomoci do Bruselu, centralizuje rozhodovanie, oslabuje národné štáty, posilňuje socialistické tendencie v Únii.
Až na pár drobností budú dôsledky Lisabonskej zmluvy takmer identické s tým, čo by priniesla euroústava.
Tvrdiť, že ide o také rozdielne dokumenty, že je namieste pri ich ratifikácii postupovať odlišným spôsobom, je očividným podvodom. Podvodom vyplývajúcim z obavy, žeby Lisabonská zmluva mohla v referendách dopadnúť rovnako ako euroústava.
Na Ústavnom súde je ešte stále vaše podanie vo veci ratifikácie pôvodnej euroústavy. V akom stave je toto podanie?
Pojednávanie by sa malo uskutočniť koncom februára. Je na Ústavnom súde, aby v tejto veci zaujal stanovisko, ktoré bude pre všetkých záväzné.
Mnohí Vás považujú za euroskeptikov, resp. tvrdia, že ste proti európskej integrácii. Ako vnímate takéto tvrdenia?
Sme proti tejto konkrétnej forme integrácie. Sme za to, aby v Európe fungoval spoločný trh, ale chceme, aby to bol slobodný trh, nie socializmus s tisíckami regulácií.
Sme za to, aby Európa bola priestorom otvorenej spolupráce, ale chceme, aby to bola dobrovoľná spolupráca občanov, ekonomických subjektov a suverénnych národných štátov, nie bruselskými eurobyrokratmi riadená “spolupráca” v rámci utvárajúceho sa európskeho superštátu.
Rozhovor bol uverejnený na spravodajskom portáli aktuálne.sk dňa 5. februára 2008.
