Francúzsky filozof a politický ekonóm Bertrand de Jouvenel si v knihe Friedricha Hayeka z roku 1954 Capitalism and the Historians (Kapitalizmus a historici) všimol nepochopiteľný historický trend a napísal: “Je dosť divné, že neobľúbenosť človeka vytvárajúceho peniaze je priamo úmerná s jeho spoločenskou užitočnosťou.”
Pri skúmaní dejín kapitalizmu od jeho počiatku koncom 18. storočia do polovice 20. storočia, kedy de Jouvenel písal, ho zaskočil tento paradoxný jav, ktorý je v rozpore s intuíciou. Pod “človekom vytvárajúcim peniaze” mal na mysli kapitalistických podnikateľov, ktorí zbohatli masovou ponukou čoraz väčšieho množstva tovarov a služieb pre spotrebiteľov. Podnikatelia generovali hospodársky rast, ktorý dvíhal životnú úroveň, a v tom bola ich “spoločenská užitočnosť.”
De Jouvenel výstižne napísal “dosť divné,” keď charakterizoval fakt, že tak, ako kapitalisti zvyšovali životnú úroveň každej ďalšej generácie, nenávisť voči nim rástla namiesto toho, aby klesala. Je to paradoxné, ale pravdivé. Čím viac naša spoločnosť prosperuje, tým viac sú tvorcovia tejto prosperity a systém, ktorý ju umožňuje, hanobení. Ako sa opovažujú títo hnusní kapitalisti nás vytŕhať z tej ponižujúcej chudoby, ktorou trpeli masy ľudí po celé tisícročia!
Graf svetového bohatstva prepočítaného podľa HDP na obyvateľa za uplynulých 2000 rokov nám rozpráva úžasný príbeh (graf amerického rastu HDP na obyvateľa má podobný priebeh za posledných 230 rokov).
HDP sveta na obyvateľa (v dolároch podľa roku 1990)
ZDROJ: Statistics on World Population, GDP, and Per Capita GDP 1-2008 AD, Angus Maddison, IMF
Masová chudoba bola po stáročia štandardom. To sa konečne začalo meniť koncom 18. storočia, keď sa objavil kapitalizmus. V 19. storočí reagovali socialisti na kapitalizmus tak, že ho odsúdili za to, že nie každý človek prosperuje rovnako a v rovnakom čase. To je pravda: niektorí začali prosperovať skôr ako iní. Ako som vysvetlil už skôr v texte In Praise of Capitalist Exploitation, dôvodom toho, že rýchlejší hospodársky pokrok v 19. storočí sa netýkal viac ľudí, nebolo vykorisťovanie robotníkov zlými kapitalistami, ale jednoducho preto, že tu nebolo dosť kapitalistov, ktorí by “vykorisťovali” (zamestnávali) viac robotníkov a masovo vyrábali viac tovarov a služieb.
Pri pohľade na graf je možné vidieť, že hospodársky rast v 20. storočí búrlivo akceleroval (všimnite si, že bol oveľa rýchlejší po zániku otrokárstva, čo vyvracia mylné tvrdenie, že obrovské bohatstvo Ameriky záviselo od otrokov). V USA vzrástol príjem v dolároch z roku 1990 z 5301 v roku 1913 na 31 178 dolárov v roku 2008 a predpokladaný vek dožitia z 53 na 78 rokov. Skrátka, viac Američanov žije dlhšie a na vyššej úrovni ako kedykoľvek predtým vďaka nášmu kapitalistickému systému. Stalo sa tak napriek značným prekážkam vo forme byrokratických regulácií, rozhadzovačnej politike uplácania voličov a prerozdeľovaniu bohatstva štátom. Aj mimo USA je viac prosperity ako kedykoľvek predtým (pozri vyššie uvedený graf a môj článok Ready for Some Good News?).
Napriek neuveriteľnému úspechu systému slobodného podnikania pri vytváraní nebývalej prosperity narastá nevraživosť voči kapitalizmu a obľúbení politici si osvojujú východiská, ktoré sú v podstate socialistické. Naozaj, paradox prosperity, ktorý si de Jouvenel všimol takmer pred 70-timi rokmi, ostáva nedotknutý, lebo kapitalizmus nebol nikdy plodnejší a viac nenávidený svojimi užívateľmi ako dnes.
Súčasná fascinácia socializmom a nenávisť voči kapitalizmu sú odrazom kombinácie tvrdohlavej dejinnej slepoty, nedostatku zdravého rozumu a neospravedlniteľného ekonomického ignorantstva:
- Každý, kto čo i len trochu pozná dejiny 20. storočia, by mal vedieť, že socializmus katastrofálne zlyhal a spôsobil ekonomickú zaostalosť a zbedačenie všade tam, kde sa oň pokúšali.
- Zdravý rozum by mal uznať, že keďže kapitalizmus je systém, v ktorom si podnikatelia navzájom konkurujú výrobou toho, čo chcú ľudia, a socializmus je systém, v ktorom výrobcovia vyrábajú to, čo chce štát, tak je samozrejmé, že ľudia viac prosperujú za kapitalizmu.
- Najdesivejšie a trpko ironické na tom, že toľko Američanov nadšene, dokonca fanaticky obhajuje socializmus v roku 2020, je, že tento rok uplynie sto rokov od najvýznamnejšieho objavu 20. storočia v ekonómii: v tomto roku rakúsky ekonóm Ludwig von Mises vysvetlil s nevyvrátiteľnou logikou, že socializmus musí nevyhnutne zmiasť a zredukovať ekonomicky racionálnu produkciu, lebo likviduje cenový systém založený na trhu potrebný pre jej koordináciu. Je hanbou stavu ekonómov, že mlčia o tejto základnej pravde a dovoľujú, aby pretrvávala nebezpečná ekonomická negramotnosť.
Fakty na záver. Je to kapitalizmus slobodného trhu, ktorý nám umožnil zbohatnúť viac, ako o tom snívali v svojich najdivokejších snoch naši praprastarí rodičia. Socialistická alternatíva jednoducho nefunguje. Preto každý, kto je za náhradu najlepšieho systému tvorby bohatstva preukázateľne bohatstvo ničiacim systémom, chce zavrhnúť prosperitu, opustiť racionalitu a usiluje sa o deštrukciu. Taká je pochmúrna realita paradoxu prosperity.
Mark W. Hendrickson je mimoriadny profesor v Institute for Faith and Freedom na Grove City College.
Pôvodne publikované okrem iných na mises.org.
Preložil Svetozár Gavora, spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
