Návrh ministra školstva Jurzycu zaviesť do školopovinného vzdelávania povinnú angličtinu som v predchádzajúcom blogu označila za drobnú korekciu, avšak s vážnymi dôsledkami pre školskú prax. Obavy vzbudzuje najmä nepripravenosť, resp. „predpripravenosť“ školského prostredia na takýto krok. Návrh je totiž vystrelený do priestoru, v ktorom sa už dva roky pripravujú učitelia – jazykári na vyučovanie jazykov v súlade s Koncepciou vyučovania cudzích jazykov v základných a stredných školách. Vládou schválený koncept sa pomaly napĺňa a v jazykových rýchlokurzoch, hradených z eurofondov, sa i naďalej pokračuje.
Návrh ministra školstva Jurzycu zatiaľ nijako nevybočil z dráhy Mikolajovej „reformy“, ktorá na školách prebieha, ani nenaznačil zmeny v príprave jazykovo zdatných pedagógov. To, že do kresla zasadol iný, oveľa rozhľadenejší človek ako bol bývalý minister Mikolaj, neznamená, že automaticky prestávajú platiť návrhy, schválené minulou vládou, ako napr. nešťastný nápad vytvoriť jednotné národné učebnice v cudzích jazykoch. Na to je kolos školského systému príliš rozbehnutý a pri dráhe z kopca, na ktorej sa podľa všetkého nachádza, sa ho iba silou myšlienky zastaviť nepodarí. Ak chce minister Jurzyca obrátiť reformné kormidlo rozumnejším smerom, mal by to jasne povedať. Jeho mlčanie je totiž nejednoznačným signálom. V niekom síce môže vzbudzovať nádej, že nezmysly, ktoré sa pokúšal presadiť bývalý minister Mikolaj, „idú do stratena,“ reálnejší je však predpoklad, že rezort školstva iba naďalej v tichosti plní úlohy, uložené príslušným vládnym uznesením. Vládne uznesenia nie sú trhací kalendár. Úlohy v nich uložené prestávajú platiť až vtedy, keď sú riadne zrušené, čo sa v tomto prípade dosiaľ nestalo.
Čo teda školopovinné deti vlastne čaká? Najpravdepodobnejšiu budúcnosť výučby povinnej angličtiny ilustruje rezortný materiál z 20. septembra 2010, dostupný na stránke Štátneho pedagogického ústavu po názvom Perspektívy zavedenia povinného anglického jazyka v základných a stredných školách. Konštatuje sa v ňom, že úroveň našich učiteľov – jazykárov je slabá, a to najmä v angličtine, kde má kvalita vyučujúcich dokonca klesajúcu tendenciu. Spôsobilosť učiteľov anglického jazyka sa od roku 2001 znížila zo 47,1% na 42,2%, a to pri celkovom zvýšení počtu jazykárov z 1726 na 3511 v roku 2009 o 1785. Za zmienku stojí i prekvapujúca skutočnosť, že najmladšia veková skupina učiteľov (do 30 rokov) je najmenej odborne a pedagogicky spôsobilá vo všetkých cudzích jazykoch, avšak najkritickejšie je to práve v anglickom jazyku, ktorý len 1/3 učiteľov z tejto skupiny učí kvalifikovane.
Autori upozorňujú, že kritická situácia sa nedá napraviť zo dňa na deň. Naopak, v prípade zavedenia povinného anglického jazyka do vyučovania sa ešte viac skomplikuje. Ak by sa povinná angličtina zaviedla od 1. ročníka, bude v školách reálne chýbať 6 366 učiteľov – jazykárov, v prípade zavedenia povinnej angličtiny od 3. ročníka to bude približne polovica, teda 3183 učiteľov. Napriek tomuto konštatovaniu, ktoré je evidentne odpoveďou na konkrétne otázky ministerstva, je minister Jurzyca pripravený túto povinnosť do škôl zaviesť už od septembra 2011. Akými konkrétnymi krokmi chce tieto problémy vyriešiť zatiaľ nevedno.
Čítajme však ďalej. Za problémy vo výučbe cudzích jazykov môžu podľa autorov dokumentu nasledujúce skutočnosti:
-
- nedostatok učiteľov cudzích jazykov,
- nedostatok pomôcok a
- neexistencia národných učebníc.
Preto treba urýchlene pristúpiť ku konkrétnym nápravným opatreniam. Podmienka vytvoriť národné učebnice je pre autorov dokumentu zásadná, ak sa má vo výučbe jazykov dosiahnuť istý jazykový štandard. V dokumente doslovne uvádzajú: „Vzdelávací štandard požaduje slovnú zásobu v rozsahu ANJ (anglický jazyk) – 1100 slov, NEJ (nemecký jazyk) a FRJ (francúzsky jazyk) – 900 slov a RUJ (ruský jazyk) – 1000 slov. Problémom zrejme zostáva, o ktoré slová ide. Prebraná slovná zásoba sa zrejme bude líšiť pri rôznych učebniciach či metódach učenia sa cudzieho jazyka, v súčasnosti sa vyučuje najčastejšie podľa zahraničných učebníc. Žiaci môžu mať inú slovnú zásobu, ako žiadajú examinátormi vypracované a použité testy (ide o testy na zistenie zvládnutia určeného štandardu, pozn. autorky). Smeruje to k požiadavke explicitne vymenovanej slovnej zásoby, a teda k nutnosti národných učebníc“.
Stanovenie pevného štandardu, zabezpečenie kontinuity vo výučbe jazykov, teda toho, aby všetci žiaci napredovali rovnakým spôsobom a rovnakým tempom, vytvorenie národných učebníc a zabezpečenie celoplošného testovania zvládnutia daného štandardu, je jediná cesta, ktorú Štátny pedagogický ústav ponúka. Iný spôsob jeho odborníci radikálne odmietajú, najmä ak sa to týka návrhov otvoriť školské prostredie externým lektorom jazykového vzdelávania, pôsobiacim v súkromnej sfére: „Je zásadný predpoklad, že pokiaľ sa v čo najskoršom období nezrušia všetky vyhlášky, ktoré nahrádzajú aprobovanosť učiteľov cudzích jazykov rôznymi náhradami, bude úroveň jazykového vzdelávania naďalej dramaticky klesať. Túto situáciu nemožno riešiť ani prílivom učiteľov zo súkromnej sféry, vzhľadom na fakt, že kvalifikačné predpoklady (zrejme najmä v pedagogickej oblasti – pozn. autorky) nie sú splnené ani v tomto prípade. Ak by Slovenská republika k takémuto kroku pristúpila, znížila by opätovne status učiteľa cudzích jazykov za predpokladu odlivu už aj tak nedostatočných finančných prostriedkov smerom k súkromnému sektoru“. Tak veru, hlavne nezaviesť žiadnu konkurenciu do školského prostredia, to by bola vážne katastrofa!
Toľko k obavám, ktoré vyvolávajú príliš hmlisto načrtnuté predstavy ministra školstva Jurzycu o zavedení povinnej angličtiny do škôl. Zdá sa, že Štátny pedagogický ústav v tom má viac jasno ako samotný minister. Ostáva len dúfať, že minister Jurzyca čo najskôr skonkretizuje vlastné predstavy. Až potom si budeme môcť vydýchnuť, že zavedením ďalšej centrálnej povinnosti nedostane pestrosť vo vzdelávaní ďalšieho „zaracha“, ako to bolo doteraz vždy.
Autorka je analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a garant kapitoly Vzdelávací systém v rámci Programového vyhlásenia reformnej vlády, ktoré nájdete na www.reformnavlada.sk.
Článok bol uverejnený dňa 28. októbra 2010 na blogu KIosk a nájdete ho tu.
