Tri správy tohto leta zvýraznili problém, ktorému sme sa doteraz nevenovali. Podľa prvej štátne vojenské lesy sa rozhodli postaviť okolo svojho pozemku na Záhorí plot. Podľa druhej zamestnáva veľká a prosperujúca súkromná firma na východnom Slovensku Rómov zberom húb z okolitých lesov. Treťou správou je rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa ktorého je prevod vlastníctva pozemkov neznámych vlastníkov na štát v rozpore s ústavou.
Čo majú tieto správy spoločné? Je ním zásadný konflikt o podstatu vlastníckeho práva k pôde na Slovensku. Rozhodnutie ÚS patrí totiž v oblasti zásahov vlád do vlastníckych práv k pôde skôr k výnimočným prípadom, ktoré sa stali objektom jeho skúmania. Zdá sa, že nemalú úlohu v tom zohráva i fakt, že ústava neposkytuje dostatočnú ochranu pred zlým uplatnením „verejného záujmu“, teda vládnymi obmedzeniami vlastníctva pozemkov. Podľa ústavy je totiž vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Jednoznačnú definíciu toho, čo je „nevyhnutná miera“ a čo „verejný záujem“, však neobsahuje nielen ústava, ale ani žiadna iná právna norma.
Medzi spoločenské a ekologické „funkcie“ lesa patrí i voľný vstup a užívanie niektorých produktov lesa verejnosťou. Voľný vstup do lesa je možno „historickou“, ale stále len nežiaducou reguláciou vlády, ktorá zvýhodňuje jednu skupinu občanov – tých, ktorí les nevlastnia – oproti druhej, ktorá les vlastní. Navyše tento stav zhoršuje i environmentálnu kvalitu lesov.
Istotne nie je ľahké akceptovať skutočnosť, že k prirodzeným právam vlastníka patrí i možnosť ohradiť si svoj pozemok plotom, aj spoplatňovať zber húb, či dokonca samotný vstup do lesa. Ešte bolestivejšie musí byť prijatie faktu, že vláda svojimi neefektívnymi obmedzeniami prirodzených práv vlastníkov neprispieva k zachovaniu mimoprodukčných funkcií lesa, ale práve naopak, ich rozvoj spomaľuje. Túto diskusiu však už treba začať a problém riešiť. Voľný vstup verejnosti do lesa je totiž ukážkovým príkladom zlyhania vlád, ktoré sa rozhodli odobrať časť práv majiteľov pozemkov bez racionálneho dôvodu, ba čo viac, neplatiť im za túto svoju „avantúru“ ani korunu.
Juraj Vanko je predsedom Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov. Radovan Kazda je anayltikom KI.
Publikované v denníku Hospodárske noviny dňa 20. septembra 2006.
