Tak tu máme ďalšiu škandalóznu reštitúciu na Slovenskom pozemkovom fonde. Tí, ktorí očakávali príbeh o dobrých a zlých politikoch, zrejme budú sklamaní. Tento kladných hrdinov postráda.
Fond od jeho založenia v roku 1991 síce ovládali najmä HZDS, SDĽ a SMK, ale miliardy korún, ktoré za tie roky mohli byť príjmom štátneho rozpočtu a nestali sa, už snáď mohli podnietiť k činu aj tých, ktorí si ich do koalície vybrali. Tie peniaze sa rozkotúľali všelikde a priebeh rôznych káuz nasvedčuje tomu, že aj do vreciek priaznivcov tých troch strán, ktoré fond v tom čase ovládali. Politické strany si totiž ponechávali a ponechávajú túto truhlicu na legálne okrádanie občanov vo svojej moci, bez najmenšej snahy čokoľvek podstatné zmeniť.
Princíp legálneho obohacovania sa je v prípade fondu celkom jednoduchý. Ak si občan-reštituent nemôže uplatniť svoj nárok na pôvodný pozemok (napríklad preto, lebo už má iného majiteľa, alebo je zastavaný), Slovenský pozemkový fond mu určí náhradný pozemok z vlastného portfólia. Pravidlá pre určenie náhradného pozemku však len minimálne zohľadňujú trhové rozdiely v cene pozemku, o ktorý reštituent prišiel, a pozemku, ktorý získa. Rozhodujúcim kritériom pre určenie ceny je totiž tzv. bonita pôdy, ktorá zohľadňuje (zjednodušene povedané) iba jeho predpoklady na využitie pre poľnohospodárske účely.
Výsledok? Úradník na fonde môže rozhodnúť, že reštituentovi pridelí náhradný pozemok, ktorého trhová cena – v prípade, že bude vyňatý z poľnohospodárskeho užívania – môže vzrásť i stonásobne oproti tomu, čo mohol získať z „pôvodného“ pozemku. Ak by sa fond rozhodol nevydávať takéto vzácne pozemky reštituentovi, ale ich predať podľa trhových pravidiel, mohol štát za tie roky zarobiť niekoľko desiatok až stoviek miliónov eur. V prípade reštitúcií sú dnes známe zmluvy, v ktorých sa rozdiel medzi úradnou a trhovou cenou pozemku odhaduje až niekoľko stonásobný.
Podobné neefektívne transakcie a v podobných objemoch sa však na fonde dejú aj v prípade predaja pôd a prenajímania pôd, ktoré zostávajú v závetrí záujmu. V prípade prenajímania pôd, ktoré patrí k hlavným činnostiam fondu, je rozdiel medzi úradne stanovenou cenou, ktorá platí pri uzatváraní zmlúv, a cenou, ktorú by uzatvárali medzi sebou súkromné subjekty, podľa našich prepočtov v priemere dvoj až trojnásobný, čo by pri minuloročnom objeme tržieb z nájomného činilo únik na úrovni 20-25 mil. EUR (t.j. do 750 mil. Sk). Úľavy fondu na nájomnom predstavujú skrytú dotáciu pre poľnohospodárov na úkor ostatných občanov.
V prípade fondu nestačí skončiť konštatovaním, že k zmene podmienok na fonde dôjde vtedy, keď súčasnú vládnu garnitúru vymenia slušnejší politici. Isteže sa dá ľahko preukázať, že najmä ľudia okolo Mečiara a Slotu sa vyskytujú v kauzách, ktoré svedčia o ich bezmedznej chuti ukradnúť všetko, čo sa dá. Legálne obohacovanie sa na úkor občanov sa na fonde sa však zrejme nepodarí zastaviť nikdy – bez ohľadu na to, kto je pri moci – práve preto, že je legálne. Nenájde sa politická vôľa. Riešenie pritom existuje: treba výrazne znížiť úniky, ktoré pri predajoch, prenájmoch a reštitúciách nastávajú. Je potrebné stanoviť nové pravidlá určovania cien pozemkov, v ktorých sa cena pozemkov (a od nej odvinutých sadzieb nájomného) bude približovať k reálnym trhovým predpokladom, prinajmenšom na úroveň cien, ktoré sa v súčasnosti používajú pre výpočet sadzieb dane z pozemkov. V prípade predaja pozemkov je potrebné uplatňovať transparentné metódy trhovej súťaže.
Nazdávam sa, že väčšina pôd vo vlastníctve a nakladaní štátu (cca. 6%, resp. 18% poľnohospodárskeho pôdneho fondu) by mala byť čo najrýchlejšie predaná do súkromného vlastníctva, avšak pod striktne trhovými pravidlami. K tomu však tiež chýba politická vôľa.
Dovetok
V komunistickom režime si pohlavári vytvorili sieť predajní, v ktorých bolo možné lacno nakúpiť luxusný tovar. V demokratickom režime majú politici iné trafiky: štátno-neštátne fondy (napríklad Slovenský pozemkový fond a Recyklačný fond), v ktorých si môžu nakúpiť lukratívny tovar za bazárové ceny, celkom legálnou a počestnou cestou. Nebol by som prekvapený, ak by bol Slovenský pozemkový fond zostal ešte mnoho desaťročí zaradený do programu politických hier (teda opozícia naháňa koalíciu, po zmene moci si vystriedajú úlohy, výsledkom bude len častá výmena riaditeľov fondu), s tichou dohodou všetkých zúčastnených. Môže tak fungovať až do čias, kým nestratí svoje imanie. Napokon, v čom je problém? Zlodeji budú opäť bohatší a deficit rozpočtu verejnej správy u nás vykrývame zadlžovaním občanov.
Článok bol uverejnený dňa 2. decembra 2009 na blogu Radovana Kazdu a nájdete ho na stránkach eTREND tu.
Súvisiace výstupy: 7. december 2006
Hospodárske noviny: Korupcia pozemkového fondu
10. apríl 2008
SME.sk/SITA: Konzervatívny inštitút navrhuje prehodnotiť oceňovanie pôdy
15. apríl 2008
25. apríl 2008
kazda.blog.sme.sk: Kapitoly z reforiem: Slovenský pozemkový fond
Konzervatívne listy: Dá sa zabrániť korupcii na pozemkovom fonde?
