Na ostatnom zasadnutí vláda prerušila rokovanie o národnom zozname navrhovaných území európskeho významu, ktoré majú byť súčasťou ekologickej siete chránených území NATURA 2000. Návrh, ktorý má byť predložený Európskej komisii na schválenie, predpokladá obmedzenie vlastníckych práv na takmer 12 percentách územia Slovenska. Návrh zvyšuje aj podiel chránených území o približne 80 tisíc hektárov, čo spolu s existujúcou sústavou chránených území a s už schválenými chránenými vtáčími územiami povedie k reštrikcii vlastníctva pôdy a lesov na viac ako tretine územia štátu.
Prvotné koncepcie chránených území vychádzali z predpokladu preukázateľného ohrozenia životného prostredia, napríklad zjavného poklesu početnosti populácie ekologicky významného druhu v miere, ktorá spôsobovala hrozbu vyhynutia druhu v globálnom meradle. Európsky koncept NATURA 2000 však ide iným smerom: nariaďuje striktne vedecké kritériá ohrozenia, reálne ich však nepožaduje a namiesto toho menuje ohrozené druhy a charakteristiky území (s veľmi nejasnou definíciou biotopu), ktoré majú byť povinne chránené – a to bez ohľadu na ich reálnu lokálnu potrebu. Dôsledkom je, že ochrana „ojedinelých“ a „ohrozených“ prvkov v krajine zaberá tak rozsiahle územie Slovenska, že sa stáva logickým popretím seba samej.
Z praktického hľadiska je najvážnejším dôsledkom NATURA 2000 výrazné obmedzovanie vlastníckych práv, ktoré spočíva v zákazoch bežného užívania (od vjazdov vozidiel až po prísne obmedzenia v pohybe a činnosti človeka na území) a vo vynucovaní povolení od orgánov ochrany (napríklad na používanie hnojív či výstavbu lesných ciest). V konflikte štátu so súkromnými vlastníkmi by sa o presadení „spoločenskej potreby“ malo uvažovať vo výnimočných prípadoch, akými sú napríklad výstavba diaľníc či protipovodňová ochrana, aj to len pri dodržaní úplnej finančnej kompenzácie poškodenej strany. NATURA 2000 v znení platného zákona o ochrane prírody a krajiny však neobsahuje nijaké racionálne dôvody na upieranie práv vlastníkom dotknutých území, keďže neexistuje dôkaz, že by k zlepšovaniu stavu životného prostredia dochádzalo vďaka vládnym reštrikciám vlastníctva. Okrem toho, štát nestanovil vlastníkom kompenzácie za všetky obmedzenia z bežného hospodárenia a zo stanovenej sumy doposiaľ nevyplatil ani korunu. Vlastníci si tento fakt uvedomujú a ich protesty voči ochranárskej „mašinérii“ ministerstva životného prostredia silnejú vo forme mediálnych výstupov, otvorených listov i protestných zhromaždení.
Desiatky pripomienok od ostatných ministerstiev viedli práve voči nejednoznačnosti európskych kritérií, ktoré umožnili MŽP pripraviť návrh s prehnanou výmerou ochrany, a voči konfliktu s vlastníckymi právami. Výsledná úprava je však nedostatočná – návrh treba prepracovať do riešenia, založeného na opodstatnených vedeckých kritériách a súhlase vlastníkov území.
Radovan Kazda
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 2/2004 dňa 14.1.2004.
