Dokáže nová vláda včas zastaviť predchádzajúcou garnitúrou prehĺbené či priamo vyvolané ekonomické a morálne negatívne trendy? A bude schopná ich dlhodobo účinne presmerovať k podmienkam motivujúcich k zodpovednosti? Od politických strán rodiacej sa vládnej koalície sa minimálne očakáva, že sa relatívne rýchlo dohodnú na programovom vyhlásení. Podstatná ale bude jeho podoba a realizácia.
Prichádzajúca vláda má na rozdiel od minulých príležitosť inšpirovať sa pri tvorbe programu i modelovým dokumentom s názvom Programové vyhlásenie reformnej vlády: sprievodca pre zodpovedných politikov na ceste k slobodnejšej spoločnosti a štíhlejšiemu štátu. Je spoločným dielom viac ako 30 autorov z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, Nadácie F. A. Hayeka, INESS, M.E.S.A. 10, Health Policy Institute, Transparency International Slovensko a ďalších expertov.
Ambíciou autorov je priniesť odborné, vzájomne prepojené a technicky a finančne zrealizovateľné (hoci nie nutne politicky priechodné) návrhy koncepčných zmien a praktických riešení problémov v 14-tich oblastiach: právo, korupcia, verejná správa, verejné financie, finančný sektor, podnikateľské prostredie, infraštruktúra, vzdelávanie, kultúra a médiá, sociálny systém, zdravotníctvo, životné prostredie, vnútorná bezpečnosť a zahraničná a obranná politika. Spoločným cieľom návrhov programového vyhlásenia hypotetickej reformnej vlády je posunúť Slovensko čo najviac k slobodnej, prosperujúcej spoločnosti, právnemu a štíhlemu štátu, kde sa dodržiavajú morálne pravidlá a zabezpečujú pravidlá pre udržateľné verejné financie.
Dokument reaguje na akútne a tiež dlhodobé problémy, ako napríklad rozvrátené verejné financie s časovanými bombami (napríklad z PPP projektov a 1. piliera dôchodkového systému), prílišná úloha štátu odoberajúca ľuďom značnú časť osobnej zodpovednosti, časté a neprimerané zasahovanie vlády a nadnárodných inštitúcií do slobodných rozhodnutí (deformujúcich napríklad konkurenciu), nedostatočná ochrana vlastníctva, nízka vymáhateľnosť práva, zdevastované súdnictvo s nedostatkom nestrannosti a nezávislosti sudcov, podmienky na korupčné správanie, neefektívne a nedostatočne funkčné systémy v sociálnej oblasti, zdravotníctve, školstve a kultúre, či politizácia policajného aparátu.
Riešením podstaty problémov na Slovensku je podľa autorov potreba zavedenia pravidiel, ktoré zabezpečia konsolidáciu a hospodárne spravovanie verejných financií, podstatné znižovanie vládnych zásahov a zásadný ústup vlády z ekonomiky a spoločnosti, dereguláciu a liberalizáciu trhov (napríklad liberalizáciou Zákonníka práce, či zrušením zákonného inštitútu minimálnej mzdy) a zvýšenie ochrany vlastníckeho práva, vymáhateľnosti práva, posilnenia právnej istoty v zmluvných vzťahoch a znižovanie korupcie, napríklad vo verejnom obstarávaní povinnými elektronickými aukciami.
Nová vláda by mala promptne reagovať na „zvoniaci rozpočtový budíček“ a rýchlo prijať kroky na zastavenie raketovo rastúceho vládneho zadlžovania a vytvoriť podmienky dlhodobo udržateľných financií zmenšujúcej sa, ale funkčnejšej verejnej správy. Navrhujú sa vzájomne prepojené opatrenia na znižovanie deficitu verejných financií smerom k vyrovnanému alebo prebytkovému rozpočtu od posledného roku volebného obdobia bez zvyšovania daňového a spolu so znižovaním odvodového zaťaženia a kroky na zastavenie rastu verejného dlhu a jeho znižovanie. Na rozdiel od volebných programov politických strán predkladáme i predstavu razantnej redukcie verejných výdavkov a zásadného zníženia objemu aktív štátu (privatizáciu).
Príkladom redukovania verejných výdavkov je podstatne „osekať“ vládnu spotrebu napríklad znížením výdavkov ústrednej správy na mzdy a nákup tovarov a služieb o viac ako 30% a významne znížiť výdavky na administratívu zrušením a zredukovaním kompetencií šiestich ministerstiev a iných v trhovej ekonomike zbytočných inštitúcií (napríklad FNM, Environmentálny fond, Recyklačný fond a mnohé ďalšie). Ďalšími príkladmi výdavkových úspor je odbúranie transferov podnikateľským subjektom (okrem záväzkov vyplývajúcich zo vzťahu s EÚ), zadresnenie sociálnych výdavkov a neposkytovanie vianočného príspevku, dotácií cirkvám a iných „podpôr“. Spomeňme tiež privatizáciu Cargo, ŽSR, ŽSSK, SAD, elektrární, teplární, letísk, verejných prístavov, Slovenskej pošty, STV, SRo a TASR.
Zámery vo verejných financiách by mali byť podložené prijatím ústavných „rozpočtových bŕzd“, znamenajúcich povinnosť verejnej správy hospodáriť vyrovnane alebo prebytkovo, limitovanie rozpočtovaných výdavkov odhadovanými príjmami, zavedenie ústavnej podmienky prijímania opatrení zvyšujúcich daňové a odvodové zaťaženie a povinnosť použitia prebytku hospodárenia a výnosov z predaja štátnych aktív iba na krytie verejného dlhu a dôchodkovej reformy. Nevyhnutné sú aj razantné zmeny v dôchodkoch, napríklad postupný pokles zásluhovosti v 1. pilieri, valorizácia dôchodkov len o infláciu, postupné zvyšovanie veku odchodu do starobného dôchodku na 65 rokov a následne vytvorenie podmienok na prenesenie zodpovednosti za dôchodkové zabezpečenie v starobe na ľudí.
Dokument predstavuje alternatívu k dnešnému modelu zaopatrovateľského štátu, ktorý nadmerne zasahuje do životov a aktivít ľudí. Má iniciovať argumentmi podloženú diskusiu o smerovaní Slovenska. Môže však byť aj sprievodcom pre zodpovedných politikov na ceste k slobodnej a prosperujúcej spoločnosti. Ak by sa tak v prípade prichádzajúcej vlády stalo, tak by sme mohli zrejme na úvodné otázky odpovedať kladne. Či sa tak stane, závisí aj od jej odvahy.
Autor je ekonóm KI, editor a koordinátor projektu Programové vyhlásenie reformnej vlády, ktorého výstupy nájdete na www.reformnavlada.sk.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 06/2010.
