Najprv som sa dočítal, že Gustáv Husák položil základy, na ktorých stojí dnešné Slovensko. O dva dni neskôr prehovorila ruská novinárka Ľudmila Savčuková, ako pracovala v ruskej továrni na trolov, z ktorej ju vyhodili práve preto, že o tom hovorila. Ďalší deň nám oznámilo dvesto donských kozákov, že sa vydávajú na koňoch po stopách Nočných vlkov, aby oslávili v auguste sedemdesiate výročie dobytia Berlína a že nás pri tej príležitosti poctia svojou návštevou. A že druhá, menšia skupina bude demonštrovať dvesté výročie ruského víťazstva nad Napoleonom pochodom na Paríž.
O deň na to ruská štátna televízia odvysielala film oslavujúci inváziu do Československa v auguste 1968. Robert Fico vzápätí zabojoval v Moskve proti sankciám Európskej únie a pozorovatelia OBSE potvrdili, že proruskí separatisti začali útočiť na mesto Marjinka tankami T-64 aj T-72 a raketovými systémami Grad.
Správy trolov sa valia jedna za druhou, prehlušujú sa, strácajú v prepadlisku dejín a miznú v útrobách našich myslí. Ale presne o to ide – aby uviazli kdesi v hlbinách našej pamäti. Tí trolovia z nás robia truľov. Na to sú. Šesťdesiatosemročného majdanovca s kontúziou hlavy a zlomeninou nohy privíta v nemocnici v Michalovciach slovenský lekár otázkou, prečo ho neliečia Američania. Ten ťažko zranený človek, slobodný v roku 1968 a slobodný aj dnes, odpovedá: „Vy všade vidíte Američanov, aj v roku 1968 v Prahe, aj v roku 2014 na Majdane. Vy sa nebojíte Rusov, ale Američanov!“ Karel Hirman spomína rozhovor z polovice deväťdesiatych rokov s ruským podnikateľom, majiteľom mäsového závodu: „A ako u vás, vojna ešte ide?“ – „Aká vojna? My nie sme Balkán, u nás posledný raz strieľali v roku 1968 sovietske tanky.“ – „Aha, áno! Aj môj strýko tam vtedy bol… Hej, zachránili sme vás!“ – „Pred kým?“ – „no predsa pred Amerikáncami a fašistami“.
To nie sú ojedinelé rozhovory ani výnimočné názory. Vymývanie mozgov sa deje každodenne, nadprahovo, prahovo aj podprahovo. Len sa ten dnešný brainwashing odohráva vo fabrike na trolov, kde sa za necelých osemsto dolárov v hotovosti „produkujú na webových stránkach a sociálnych sieťach pod rôznymi identitami komentáre obhajujúce ruskú politiku alebo útočiace na ruských nepriateľov“. Záujem o anglicky hovoriacich trolov rastie.
Gustáv Husák, generálny tajomník ÚV KSČ a prezident normalizačných čias, ktoré udusili celú radostnú atmosféru, vynaliezavosť a nápaditosť roka 1968, plnil do poslednej chvíle príkazy sovietskeho politbyra a postavil sa len proti príkazu svedomia, perestrojky a glasnosti, lebo mu pripomínala Dubčeka. Hovoriť o ňom, že jeho zásluhou sa skončil november 1989 nekrvavo, je dosť nehorázne. No v príbehu trolov sa zmenil na zakladateľa dnešného Slovenska a hrdinu sedemdesiatych rokov ako zlatej etapy slovenského dvadsiateho storočia. Je to zriedkavo absurdná veta. Keď si však spomeniem na tú správu o donských kozákoch, cvendžiacich podkovami po európskych diaľniciach a predstavím si, ako sa šplhajú na Slavín a oslobodzujú po desaťročiach na koňoch Berlín a po stáročiach Paríž, nie som si už taký istý. Alebo keď sa pozerám na tú takmer hodinovú propagandu ruskej štátnej televízie, ako velebí okupáciu Československa v auguste 1968 rovnako patetickým tónom, aký nám ešte dnes znie v ušiach zo škôlok, škôl a megafónov čias, o ktorých sme si mysleli, že sú už definitívne za nami. Teraz sa nám vracajú späť ako echo, z ktorého má vzniknúť staronový svet. Mám intenzívny pocit déjà vu, návratu niečoho, čo som už raz videl, počul a zažil. Pocit návratu staronových čias. Neveríme tomu, necítime to tak, je nám to jedno, alebo to potichu a dnes už aj hlučne vítame, ale to na veci nič nemení.
Akú úlohu hrá v tom príbehu Robert Fico? Šíri ako neplatený zamestnanec továrne na trolov agendu o neúčinných a nezmyselných sankciách Európskej únie. Iný význam jeho návšteva u Putina nemala. Tento však stál jemu aj Putinovi za to. Nejde len o to, že nám robí hanbu a vymýva mozgy našim ľuďom. Fico fakticky zadarmo a z nášho štátneho rozpočtu dlhodobo a trvalo poškodzuje životné záujmy Slovenskej republiky.
Autor je literárny vedec a prezident KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 24/2015 dňa 7. júna 2015.
