Takmer všetko, čo SNS a HZDS nasľubovali svojim voličom pred štyrmi rokmi, môžu dnes sľubovať zasa.

Ministerstvo práce vyhlásilo súťaž na výber externých hodnotiteľov eurofondových projektov. Trvala necelé tri dni a tí, čo mali záujem, sa o nej dozvedeli neskoro.

V rebríčku krajín Európskej únie, ktoré využívajú eurofondy sme tretí najhorší. Horšie než my sú už iba Gréci a Rumuni.

Pýchou tejto vlády malo byť využitie eurofondov. Vďaka nim chcela znížiť rozdiely v regiónoch, podporiť zamestnanosť či pomôcť k začleneniu Rómov.

Vláda už vie, ako využije 138 miliónov eur z Bruselu za vyšší ekonomický rast.

V bratislavskom mestskom zastupiteľstve bude po komunálnych voľbách, ktoré sa budú konať koncom roka 2010, takmer o polovicu menej poslancov.

Košice majú skoro polovicu obyvateľov Bratislavy, ale poslancov budú mať viac.

Trnavský región sa dostal do prvej desiatky ekonomicky najatraktívnejších regiónov v EÚ.

Ešte pred desiatimi rokmi sa písalo, že decentralizácia Slovenska zmení charakter štátu.

Pravica či ľavica – keď je reč o podozreniach z klientelizmu pri čerpaní eurofondov, je to jedno.

Očakávania ministerstva financií, ktoré zahrnulo do návrhu rozpočtu na rok 2010 predpokladané príjmy z fondov EÚ vo výške približne 3 miliardy eur, treba hodnotiť ako nerealistické, nadhodnotené s výraznou dávkou optimizmu.

Slovensko je výnimočné aj tým, že 86 percent z 2 928 obcí má menej ako dvetisíc obyvateľov.

Mestám a obciam chýbajú peniaze. Niektorí mestskí poslanci v Martine navrhujú v rámci šetrenia zredukovať či zrušiť mestskú políciu. Odborníci však takéto riešenie považujú za nešťastné.

Predstavitelia miest a obcí budú žiadať od vlády v tomto roku na dofinancovanie výpadku na daniach z príjmov fyzických osôb v dôsledku krízy takmer 130 mil. eur zo štátneho rozpočtu.

Analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda mestám a obciam odporúča, aby rezervy hľadali u seba.