Od roku 1990 majú slovenskí voliči možnosť slobodne si vyberať politické strany, ktoré ich budú zastupovať v parlamentnej aréne. Taktiež môžu ovplyvniť to, ktoré osoby konkrétne zasadnú do poslaneckých kresiel. Zdanlivo tak ich postavenie vyznieva ako pomerne silné, avšak prax je iná.
Nesúlad formálneho zakotvenia a skutočného stavu veci sa prelína v preferenčnom hlasovaní. To je dlhodobo skôr nefunkčným prvkom, čo spôsobilo najmä zavedenie celoštátneho obvodu tzv. Mečiarovou novelou pred voľbami v roku 1998. Odvtedy sa síce systém mierne upravil, no naďalej vytvára občanom príliš veľké prekážky na to, aby boli schopní narušiť poradie osôb na listinách určené politickými stranami a ich centrálami.
V knihe sa zameriavam práve na tento aspekt parlamentných volieb na Slovensku. Vo viacerých momentoch narušujem postupne sa rozširujúcu verejnú predstavu o vzrastajúcom význame preferenčných hlasov, snažím sa tak brzdiť existujúci optimizmus. Na konkrétnych situáciách ukazujem, že postupne sa zvyšujúci počet kandidátov, ktorým sa do parlamentu podarilo dostať vďaka „krúžkom,“ môže byť iba klamlivým trendom, ktorý v budúcnosti vôbec nemusí pokračovať.
Podobne sa dá hovoriť i o legitimite poslancov. Zdá sa byť logické domnievať sa, že ak používame celoštátny obvod, tak i poslanci ako kandidáti získavajú podporu zo všetkých kútov Slovenska. V knihe naopak odhaľujem, že ide o ďalšiu fámu, ktorá sa mimo straníckych elít týka iba minima politikov. Väčšina kandidátov má svojich sympatizantov v okolí svojej domovskej obce či okresu a ich celoštátna legitimita daná veľkosťou volebného obvodu je prostá dymová clona zakrývajúca skutočnosť.
I preto je finálna časť publikácie venovaná diskusii o jednotlivých alternatívach voči súčasnému volebnému systému. Rozoberám v nej niekoľko variantov, ktoré boli predstavené v posledných rokoch, kam sa okrem iných radí koncept Martina Klusa či volanie po systéme jedného prenosného hlasu z dôb občianskych protestov po vypuknutí kauzy Gorila. Ako vyplýva zo záverov, možnosti občanov zasahovať do personálnej skladby slovenského parlamentu samotné plynutie času pravdepodobne neposilní, no rovnako tak im na prospech nebude ani akákoľvek zmena oproti súčasnosti.
Kniha ako taká ponúka čitateľovi odpovede na rôzne otázky. Ako pristupujú slovenskí občania k prednostnému hlasovaniu? Akú šancu na zvolenie majú kandidáti na dne listiny a prečo sa tento krok opakovane podaril Igorovi Matovičovi? Získavajú slovenskí poslanci podporu na celom území štátu? A môže sa vplyv slovenských voličov v otázke výberu členov parlamentu posilniť pomocou zmeny aktuálneho volebného zákona? Všetko toto je vtesnané do vyše dvoch stoviek stránok textu. A ako istý bonus kniha ponúka menší návod pre kandidátov s horším poradím, ako sa vzoprieť svojej situácii a zvýšiť si u občanov šancu na vlastné zvolenie.
Autor pôsobí ako odborný asistent na Katedre politológie na Masarykovej univerzite v Brne.
Peter Spáč: Tichý hlas voličov
Preferenčné hlasovanie v slovenských parlamentných voľbách
Vydavateľ: Centrum pro studium demokracie a kultury
Rok vydania: 2013
ISBN: 978-80-7325-317-2
Viac o autorovi: www.muni.cz
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 12/2013.
