Tri otázky pre ústavný súd

Priaznivci euroústavy sa zatiaľ príliš nenamáhali polemizovať s tvrdením, že o jej schválení by sa malo na Slovensku rozhodnúť referendom, pretože to vyplýva z platného znenia Ústavy SR. Žiadne pádne argumenty, ktoré by to spochybnili, z ich strany nezazneli. Dôvodom ich pokoja bolo najmä to, že záväzné stanovisko v tejto veci môže vyriecť iba ústavný súd a až dosiaľ sa vec nemala na ústavný súd ako dostať. Vláda, prezident i väčšina parlamentu totiž podporovali parlamentnú ratifikáciu euroústavy a nemali záujem pýtať sa ústavného súdu, či je takýto postup v súlade s Ústavou SR. Predstava, žeby sa kvôli takémuto podnetu mali kresťanskodemokratickí poslanci spájať s komunistami, bola zasa príliš bizarná.

Existuje však ešte jedna cesta, ako sa ústavného súdu spýtať, či je parlamentný spôsob ratifikácie euroústavy v poriadku. Tou cestou je ústavná sťažnosť občanov, ktorí by podľa článku 127 Ústavy SR namietali, že ratifikáciou euroústavy v parlamente došlo k porušeniu ich základných práv. V takom prípade by sa ústavný súd mal ich podnetom zaoberať a ak zistí, že rozhodnutím NR SR o súhlase s ratifikáciou euroústavy boli porušené základné práva občanov, napadnuté rozhodnutie zruší. Stane sa to v prípade, že ústavný súd kladne odpovie na tri nasledovné otázky:

1. Bola by EÚ v prípade platnosti euroústavy štátnym zväzkom?
2. Ak áno, mala sa euroústava na Slovensku schvaľovať referendom?
3. Ak áno, bolo jeho nekonanie porušením základných práv občanov SR?

Je evidentné, že v prípade platnosti euroústavy bude EÚ útvarom, vykazujúcim znaky a plniacim funkcie štátneho zväzku. Ak EÚ bude takýmto útvarom, bude veľmi ťažké preukázať, že je to útvar, ktorý síce vykazuje znaky a plní funkcie štátneho zväzku, ale zároveň štátnym zväzkom nie je. Odpoveď na prvú otázku sa teda zdá byť pomerne jednoduchá a jasná.

Nie veľmi zložitejšie je to s odpoveďou na druhú otázku. Ak by EÚ v prípade platnosti euroústavy bola štátnym zväzkom, bolo potrebné, aby sa o tom na Slovensku konalo referendum, pretože podľa čl. 7 ods. 1 Ústavy SR “o vstupe do štátneho zväzku alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom”. A keďže žiadne takéto referendum sa na Slovensku dosiaľ nekonalo (referendum o vstupe do EÚ v roku 2003 nebolo referendom, ktorým by sa potvrdzoval ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku), je úplne logické, žeby sa malo uskutočniť práve teraz.

Kladná odpoveď na prvé dve otázky by znamenala, že bola porušená Ústava SR. Nie každé porušenie Ústavy SR však znamená, že boli porušené základné práva občanov. Aké základné právo bolo teda súhlasom parlamentu s ratifikáciou euroústavy porušené?

Jedným zo základných práv je právo občanov “zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov” (čl. 30 ods. 1 Ústavy SR). Priamou účasťou občanov na správe verejných vecí je referendum. Ak by sme na toto právo pozerali izolovane, jeho porušením by bolo, keby oprávnenému voličovi bolo zabránené zúčastniť sa referenda alebo keby niekto právoplatne vyhlásené referendum zmaril. Keď však toto právo budeme posudzovať v spojení s čl. 7 ods. 1 Ústavy SR, dospejeme k logickému záveru, že porušením práva občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo bolo aj také rozhodnutie štátneho orgánu (v tomto prípade NR SR), ktorým bolo občanom upreté právo rozhodnúť priamo (referendom) o veci, v ktorej Ústava SR priame rozhodnutie občanmi (v referende) explicitne predpokladá.

A keďže referendum o vstupe SR do štátneho zväzku Ústava SR explicitne predpokladá a v prípade platnosti euroústavy bude EÚ štátnym zväzkom, kruh sa uzatvára: Porušená bola nielen slovenská ústava, ale aj jedno zo základných práv slovenských občanov. Ústavný súd by sa mal vecou zaoberať, súhlas NR SR s ratifikáciou euroústavy zrušiť a nariadiť konanie referenda.

Autor je riaditeľ Konzervatívneho inštitútu a koordinátor Iniciatívy proti európskej ústave

Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 06/2005.

Navigácia