Z nedávno schváleného textu euroústavy sa dozvedáme, že jedným z cieľov EÚ je aj „podpora ekonomickej, sociálnej a územnej súdržnosti a solidarity medzi členskými krajinami“, čo v preklade z eurospeaku znamená podporu rozvoja regiónov. Nóvum vo formulovaní súdržnosti predstavuje prívlastok „územná“. Čo si však máme pod onou „územnou súdržnosťou“ predstavovať?
Na prvý pohľad by sa zdalo, že ekonomická a sociálna súdržnosť získala „územný“, teda priestorový rozmer. Ten však mala nepochybne i predtým. Avšak zdanlivo nevinné doplnenie „územného“ aspektu po rokoch snáh najmä francúzskych technokratov nepriamo vytvára pre EÚ úlohu regulátora územného usporiadania a plánovania. Cieľom nie je ovplyvňovať spôsob využitia územia (land use) v regiónoch, teda územné plánovanie v našom ponímaní. EÚ má vyššie méty. Podľa euroústavy má totiž „Únia právomoc presadzovať a koordinovať politiku členských štátov v hospodárskej oblasti a v oblasti zamestnanosti.“ Hlavnou ideou konceptu územnej súdržnosti je v tejto línii „koordinovať“ regionálnu politiku najmä v zaostávajúcich regiónoch EÚ. Diať by sa tak malo prostredníctvom stratégií odsúhlasených Európskou komisiou (EK), členskou krajinou a danými regiónmi. EK totiž prijíma množstvo rozhodnutí a odporúčaní pre sektorové politiky, či už v oblasti dopravnej, energetickej alebo environmentálnej politiky, ale ich realizácia v území sa často pre zložitosť a neadresnosť centrálne definovaných cieľov stráca. Treba dodať – našťastie.
Koncept územnej súdržnosti je okrem iného postavený na myšlienke, že štátna podpora takzvaných „služieb všeobecného ekonomického záujmu“ musí byť povolená a prevádzkovaná. Nebezpečenstvo tkvie v tom, že tieto „služby“ nie sú explicitne definované a pod ich dáždnik tak spadá všeličo – od podpory zlepšovania dostupnosti regiónov (pokiaľ ide o cestnú a železničnú infraštruktúru), cez distribúciu elektriny a plynu až po agendu „trvalo udržateľného rozvoja“. Liberalizácia trhov v oblasti dopravy, telekomunikácií a energie viedla k zvýšenej účinnosti a nižším cenám. Pre určité sociálne skupiny alebo regióny však podľa EÚ liberalizácia znamená aj „hrozbu zrušenia prístupu k základným službám“. EÚ a členské krajiny sa preto podľa euroústavy musia postarať, aby mal každý prístup k týmto službám v „rozumnej kvalite“ a za „dostupné ceny“, teda i v prípade nerentabilnosti prevádzkovaných služieb. V tomto rámci sa črtá napríklad návrat dotovaných lokálnych železníc.
EK vidí opäť svoje miesto v zásahoch do trhu – rada by podporovala rozvoj regiónov tak, že vybraných poskytovateľov služieb bude jednoducho dotovať. Aby mala situáciu takpovediac pod palcom, poslúži jej koncept územnej súdržnosti. V rámci neho bude vplývať na koordináciu odvetvových politík, a teda i správu územia ako takého. Zabudnite na subsidiaritu. A pozor na „nevinné“ slovíčka!
Dušan Sloboda
Autor je regionálny geograf.
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 27/2004 dňa 7.7.2004.
