Zákon umožňujúci výstavbu diaľnic na cudzích pozemkoch je najväčší legislatívny zásah do základných práva slobôd za 18 rokov.
Národná rada prijala zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic. Podstatou zákona je možnosť vydať stavebné povolenie a povoliť predčasné užívanie diaľnice bez toho, aby už v tom čase došlo k výkupu alebo vyvlastneniu pozemku.
Zákon považujeme za najväčší legislatívny zásah do jedného zo základných práv a slobôd za ostatných 18 rokov a argumenty na jeho obranu za zjavné porušenie princípov ústavného i občianskeho práva. Ide o tvrdenie o nadradenosti verejného záujmu a o tvrdenie, že naznačeným postupom nedochádza k odňatiu vlastníckeho práva, ale iba k jeho nútenému obmedzeniu.
Diaľnica sa nepochybne stavia vo verejnom záujme. Lenže to, čo platí vo všeobecnosti, nemusí platiť v každom konkrétnom prípade, napr. keď jestvuje iná alternatíva riešenia. Vlastník má podľa ústavy neodňateľné a nezrušiteľné právo na poskytnutie súdnej ochrany a na preskúmanie ústavnosti a zákonnosti rozhodnutí i postupu, ktorý rozhodnutiam predchádzal, vrátane preskúmania spôsobu, ktorým bola určená vyvlastňovacia náhrada. Ale ak na mieste bývalej role bola odvezená ornica, resp. humus a už je vybudovaná diaľnica, reálna ochrana nejestvuje. Diaľnicu nikto nezbúra a ornicu neobnoví.
Nie bez ohľadu na ústavu
Nadradenosť verejného záujmu vôbec neznamená, že cieľ možno dosahovať bez ohľadu na ústavu a na ňou chránené práva a slobody. Naopak, prvoradým verejným záujmom je dodržiavanie ústavnosti a zákonnosti, na poprednom mieste rešpektovanie a ochrana základných ľudských práv a slobôd všetkými štátnymi a verejnými orgánmi. Verejný záujem môže byť nadradený individuálnemu záujmu iba vtedy, ak sa uskutočňuje a dosahuje za podmienok, ustanovených ústavou, a v tomto rámci prostredníctvom zákona, ktorý ústavu napĺňa, a nie takého, ktorý ju nerešpektuje.
Druhým chybným „argumentom“, ukazujúcim na neznalosť alebo vedomé opustenie základov občianskeho práva, je tvrdenie, že nejde o odňatie vlastníctva, ale iba o jeho obmedzenie. Predovšetkým, ak by to tak bolo, treba vlastníkovi poskytnúť náhradu dvakrát. Prvý raz za obmedzenie vlastníctva, trvajúce až do vyvlastnenia, druhý raz náhradu za vyvlastnenie. Ale náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zákon neposkytuje a porušuje tak čl. 20 ústavy.
Lenže vôbec nejde iba o obmedzenie vlastníckeho práva. Podľa Občianskeho zákonníka (a nielen slovenského a nielen zákonníka) obsahom vlastníckeho práva je právo vec držať, užívať, požívať jej plody a úžitky a s vecou nakladať. Ak bol vlastník uvedených čiastkových oprávnení alebo ich podstaty pozbavený, bol pozbavený samotného vlastníctva. Pôvodný vlastník však nemôže roľu či záhradu držať, t. j. nakladať s ňou ako s vlastnou, lebo takto s ňou naložila diaľničná spoločnosť tým, že na roli postavila diaľnicu. Pôvodný vlastník pravdaže nemôže „svoju“ roľu či záhradu užívať, veď namiesto nej je tu plocha pokrytá betónom. Ba dokonca, ak by pôvodný vlastník išiel po diaľnici autom, bol by povinný za užívanie „svojho“ pozemku zaplatiť diaľničný poplatok.
Plody a úžitky (t. j. úrodu, nájomné a pod.) nemôže pôvodný vlastník poberať, veď na betóne úroda nevzíde a prípadný predošlý nájomný pomer sa ukončil. Ani právo nakladať s pozemkom (predať ho, založiť a pod.) nezostalo nedotknuté, pretože sa nenájde kupec, ktorý by kúpil pozemok bez možností uplatniť k nemu uvedené vlastnícke oprávnenia. Výnimkou by mohla byť iba špekulačná kúpa, ale jedným z hlavných cieľov zákona bolo, alebo malo byť, zamedzenie špekulačných prevodov. Oprávnenie nakladať s pozemkom sa takto v podstate zmenilo iba na nárok na prevzatie vyvlastňovacej náhrady.
Zlikvidovaná ústavnosť
Ak však vlastník nemá tri zo štyroch čiastkových vlastníckych oprávnení a štvrté oprávnenie stratilo svoju podstatu, nemožno hovoriť o existencii vlastníctva pôvodného vlastníka. Vlastníctvo mu bolo odňaté a to v uvedenom čase bez výkupu, bez vyvlastňovacieho rozhodnutia a premenilo sa iba na nárok na neskoršiu náhradu. Porušenie ústavy, ktorá vyžaduje riadne a skončené vyvlastňovacie konanie vrátane poskytnutia náhrady najneskoršie spolu s odňatím vlastníctva, je očividné a mimoriadne hrubé.
Preveďme tieto úvahy do praxe. Odstránením stromov, sadeníc a iných porastov sa tieto stávajú samostatnými vecami. Možno s vážnou tvárou hovoriť, že ich vlastníctvo nebolo pôvodnému vlastníkovi odňaté, ale iba obmedzené, ak boli dreviny odvezené, iné porasty spálené a nedozretá úroda zlikvidovaná? Spolu s nimi bola zlikvidovaná aj ústavnosť a právny štát, medzi základné piliere ktorého patrí plná ochrana základných práv a slobôd.
To bol právny pohľad na problematiku. Nemôžeme však opomenúť ďalšiu poznámku. Súčasná koalícia dosiaľ siahala na vlastnícke práva alebo z vlastníctva vyplývajúce čiastkové oprávnenia dôchodkových správcovských spoločností, obchodných reťazcov, zdravotných poisťovní atď., t.j. podľa slovníka predstaviteľov koalície na veľký kapitál. (Tým, pravdaže, nechceme povedať, že viaceré také zásahy boli či sú ústavné a že nemajú sekundárny vplyv na občanov.) Posudzovaný zákon však primárne zasahuje „bežných“ občanov, výkonných roľníkov, vlastníkov lesov a majiteľov záhrad. Aj v tom je iná kvalita uplatňovania moci.
Autori sú právnici.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 20. decembra 2007.
