Na pozemkoch, na ktorých má stáť továreň firmy KIA, sa už začal archeologický prieskum. Pre tento účel bola z predmetných parciel stiahnutá ornica. A to napriek tomu, že vláda sa definitívne nedohodla s vlastníkmi pozemkov na podmienkach ich vykúpenia. Dané pozemky sú preto stále súkromným majetkom, teda nepatria štátu. Zodpovední úradníci sa síce môžu tváriť, že všetko prebieha v súlade s legislatívou, ale to problém nerieši. Práve naopak.
Ak totiž dané konanie nemožno hodnotiť ako porušenie slovenských zákonov, tak v tom momente tu máme iný problém – naše právne normy v nedostatočnej miere chránia súkromný majetok. Neskrývané vyhrážky zo strany štátu, že ak sa nedohodneme podobrom, tak si od vás „kúpime“ pozemky násilím, len potvrdzujú tento stav. Takéto flagrantné nerešpektovanie súkromného vlastníctva však má zásadne negatívny vplyv na zdravé fungovanie spoločnosti. Základné rozdiely medzi socialistickou a trhovou ekonomikou spočívajú v existencii a garancii práva a v ochrane súkromného vlastníctva v tej druhej na rozdiel od tej prvej. Bez súkromného vlastníctva niet trhu a ani cien s hodnovernou informáciou. A bez nich nie je možné racionálne ekonomické rozhodovanie subjektov.
Celkovo však platí, že každý štátny zásah do vlastníckych práv znamená presun kontroly nad časťou výrobných prostriedkov zo súkromnej sféry do štátnej. A keďže na trh sa nemožno hrať, aj keby úradníci a politici mali len tie najlepšie úmysly, výsledkom bude použitie statkov na nesprávne účely. Fakt, že časť vzácnych zdrojov bola z reálneho trhu vylúčená, vyvolá vynútenú zmenu v dopyte, ponuke, a tým aj v cene a alokácii zvyšných súkromných statkov smerom k menej optimálnym úrovniam. Čím viac vzácnych zdrojov štát svojimi intervenciami presunie spod súkromnej kontroly do verejnej, tým viac sa cena a alokácia zvyšných súkromných statkov odlíši od optimálnej a najefektívnejšej.
Ak je teda nadobudnutie predmetných súkromných parciel potrebných pre výstavbu automobilky vo verejnom záujme, tak musí existovať cena, ktorá je výhodná pre každého vlastníka pozemkov a aj pre investora. Ak nie, potom z toho vyplýva, že danú fabriku sa stavať neoplatí, lebo jej násilné vybudovanie povedie k zníženiu blahobytu Slovákov.
Nakoniec si ešte predstavme situáciu, že Paľo núti Ivana k predaju auta za cenu, ktorá sa Pavlovi zdá ako maximálne prijateľná, ale pre Ivana je neakceptovateľná. Nik z nás by sa nečudoval, ak by Ivan nazýval Paľa výpalníkom a zlodejom (za predpokladu, že Ivan má toľko odvahy). Keď to isté robí štát, hovoríme tomu vyvlastnenie vo verejnom záujme.
Martin Štefunko
Inštitút pre slobodnú spoločnosť a visiting fellow CNE, Brusel.
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 28/2004 dňa 14.7.2004.
