![<strong>Známy ruský realistický maliar Iľja Jefimovič Repin namaľoval v roku 1880 obraz Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi. Ako vzor socialistického realizmu si ho pamätám ešte zo školských čias. Ide o skupinový portrét v plenéri, jeden z kozákov sedí za stolom a husím brkom píše list, ostatní sa prizerajú, ich gestá a tváre vyžarujú rozjarenosť.</strong> Emocionálny výraz kozákov je zrejmý, z obrazu však nie je jasné, z čoho ich rozjarenosť vyplýva. Jadro obrazu tvorí totiž intermediálny vzťah obrazu a textu. Obsah textu je na obraze neprítomný, ale tvorí jeho podstatnú súčasť. Obraz opisuje v zamlčanej podobe reálnu historickú situáciu z roku 1676. Záporožskí kozáci vtedy porazili v bitke turecké vojsko a napriek tomu od nich turecký sultán žiadal, aby sa mu podrobili. Kozáci urobili niečo, čo bolo pre nich neobvyklé – napísali list. Jeho nediplomatický obsah sa zachoval: „Ty, sultán, turecký diabol a brat prekliateho diabla a Luciferov spolustolovník! Čo diabol naserie, to tvoje vojsko zožerie. Ty diablov jazdec, čo nevieš ani len nahým zadkom zabiť ježa. Ty sukin syn, nikdy nedostaneš pod seba Kristových synov, nemáme pred tvojím vojskom žiadny strach a budeme s tebou zvádzať boje všade, na súši, aj na vode...“ Nejaký čas trvalo, kým sa Záporožci tureckého sultána zbavili, ale výraz ich tvárí na obraze vypovedá veľa. Od napísania listu ubehli stáročia a od Repinovho obrazu tiež kusisko času, medzitým sa svet zmenil a dnes sa píšu kultivované listy. Ale aj dnešný Repin by mal svoju príležitosť. Mohol by, napríklad, namaľovať obraz Výzva ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi. Pravdaže, dnešný list má celkom iný, diplomatický tón: „Vážený pán minister, sme aktívni občania a občianky, ktorí sú presvedčení, že bez účinného prístupu verejnosti k informáciám nie je existencia skutočného demokratického zriadenia možná, a ktorí často pri svojej práci využívajú zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Obraciame sa na Vás v súvislosti s novelou tohto zákona, ktorú ste pred pár dňami predložili do medzirezortného pripomienkového konania. Účelom Vašej novely, pripravenej v súlade s Národným programom rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života, má byť zlepšenie prístupu k informáciám pre osoby so zmyslovým postihnutím. Súhlasíme s Vami, že práva ľudí s postihnutím sa u nás dlhodobo nerešpektujú a vítame Vašu iniciatívu zlepšovať napĺňanie týchto práv. Domnievame sa však, že Vaša novela deklarovaný cieľ nemôže naplniť. V predloženom znení totiž neumožňuje skutočnú vynútiteľnosť prístupu k informáciám vo forme prístupnej pre ľudí so zrakovým postihnutím [...] Okrem vyššie uvedeného sa na základe verejných vyjadrení zástupcov niektorých koaličných strán tiež obávame, že práva ľudí s postihnutím sa pre mnohých poslancov parlamentu môžu stať len zámienkou, aby sa pri prerokúvaní tohto zákona v NR SR pokúsili narušiť kľúčové občianske princípy dobrého zákona o slobodnom prístupe k informáciám [...] Ide napr. o jasné vymedzenie nezverejňovaných informácií, čiže zjednodušene o zásadný princíp, čo nie je tajné je verejné, ale aj o aktívne zverejňovanie informácií, o čo najširšie vymedzenie povinných osôb, o princíp prevažujúceho verejného záujmu, keď má právo na informácie napríklad o používaní verejných prostriedkov prednosť pred snahou tieto informácie utajiť, o primeranosť lehôt na sprístupnenie informácií, o vylúčenie ustanovení umožňujúcich subjektívny výklad zo strany povinných osôb, o rýchlosť a efektívnosť opravných prostriedkov či účinnosť a zosobnenie sankcií pri porušovaní zákona a podobne.“ Dnešná kultúra listov, výziev, žiadostí a prosbopisov je v civilizačnom procese ďalej ako za čias záporožských kozákov. Ale aj tak si pamätáme, ako sa pokúsila vlomiť do zákona jedna mladá exposlankyňa, aj to, ako si napriek platnému zákonu odmieta splniť zákonnú informačnú povinnosť Úrad vlády a poznáme aj slová Rafaela Rafajoviča, ako sa už na otvorenie zákona teší. My Slováci sme slušní a píšeme diplomatické výzvy. Záporožskí kozáci by tureckému sultánovi napísali: „Nemysli si, sultán, že sme ťa neprekukli. Nikdy nedostaneš pod seba Kristových synov, nemáme pred tvojím vojskom žiadny strach a keď tvoje diabolské vojská napriek tvojim pekným rečičkám zákon otvoria, budeme s tebou zvádzať boje všade, na súši, aj na vode...“ <i>Autor je literárny vedec a prezident KI. Článok bol publikovaný v týždenníku <a href=](/wp-content/upload/images/peter_zajac.jpg)
Známy ruský realistický maliar Iľja Jefimovič Repin namaľoval v roku 1880 obraz Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi. Ako vzor socialistického realizmu si ho pamätám ešte zo školských čias. Ide o skupinový portrét v plenéri, jeden z kozákov sedí za stolom a husím brkom píše list, ostatní sa prizerajú, ich gestá a tváre vyžarujú rozjarenosť.
Emocionálny výraz kozákov je zrejmý, z obrazu však nie je jasné, z čoho ich rozjarenosť vyplýva. Jadro obrazu tvorí totiž intermediálny vzťah obrazu a textu. Obsah textu je na obraze neprítomný, ale tvorí jeho podstatnú súčasť. Obraz opisuje v zamlčanej podobe reálnu historickú situáciu z roku 1676. Záporožskí kozáci vtedy porazili v bitke turecké vojsko a napriek tomu od nich turecký sultán žiadal, aby sa mu podrobili. Kozáci urobili niečo, čo bolo pre nich neobvyklé – napísali list. Jeho nediplomatický obsah sa zachoval: „Ty, sultán, turecký diabol a brat prekliateho diabla a Luciferov spolustolovník! Čo diabol naserie, to tvoje vojsko zožerie. Ty diablov jazdec, čo nevieš ani len nahým zadkom zabiť ježa. Ty sukin syn, nikdy nedostaneš pod seba Kristových synov, nemáme pred tvojím vojskom žiadny strach a budeme s tebou zvádzať boje všade, na súši, aj na vode…“
Nejaký čas trvalo, kým sa Záporožci tureckého sultána zbavili, ale výraz ich tvárí na obraze vypovedá veľa. Od napísania listu ubehli stáročia a od Repinovho obrazu tiež kusisko času, medzitým sa svet zmenil a dnes sa píšu kultivované listy.
Ale aj dnešný Repin by mal svoju príležitosť. Mohol by, napríklad, namaľovať obraz Výzva ministrovi spravodlivosti Štefanovi Harabinovi. Pravdaže, dnešný list má celkom iný, diplomatický tón: „Vážený pán minister, sme aktívni občania a občianky, ktorí sú presvedčení, že bez účinného prístupu verejnosti k informáciám nie je existencia skutočného demokratického zriadenia možná, a ktorí často pri svojej práci využívajú zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Obraciame sa na Vás v súvislosti s novelou tohto zákona, ktorú ste pred pár dňami predložili do medzirezortného pripomienkového konania. Účelom Vašej novely, pripravenej v súlade s Národným programom rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života, má byť zlepšenie prístupu k informáciám pre osoby so zmyslovým postihnutím. Súhlasíme s Vami, že práva ľudí s postihnutím sa u nás dlhodobo nerešpektujú a vítame Vašu iniciatívu zlepšovať napĺňanie týchto práv. Domnievame sa však, že Vaša novela deklarovaný cieľ nemôže naplniť. V predloženom znení totiž neumožňuje skutočnú vynútiteľnosť prístupu k informáciám vo forme prístupnej pre ľudí so zrakovým postihnutím […] Okrem vyššie uvedeného sa na základe verejných vyjadrení zástupcov niektorých koaličných strán tiež obávame, že práva ľudí s postihnutím sa pre mnohých poslancov parlamentu môžu stať len zámienkou, aby sa pri prerokúvaní tohto zákona v NR SR pokúsili narušiť kľúčové občianske princípy dobrého zákona o slobodnom prístupe k informáciám […] Ide napr. o jasné vymedzenie nezverejňovaných informácií, čiže zjednodušene o zásadný princíp, čo nie je tajné je verejné, ale aj o aktívne zverejňovanie informácií, o čo najširšie vymedzenie povinných osôb, o princíp prevažujúceho verejného záujmu, keď má právo na informácie napríklad o používaní verejných prostriedkov prednosť pred snahou tieto informácie utajiť, o primeranosť lehôt na sprístupnenie informácií, o vylúčenie ustanovení umožňujúcich subjektívny výklad zo strany povinných osôb, o rýchlosť a efektívnosť opravných prostriedkov či účinnosť a zosobnenie sankcií pri porušovaní zákona a podobne.“
Dnešná kultúra listov, výziev, žiadostí a prosbopisov je v civilizačnom procese ďalej ako za čias záporožských kozákov. Ale aj tak si pamätáme, ako sa pokúsila vlomiť do zákona jedna mladá exposlankyňa, aj to, ako si napriek platnému zákonu odmieta splniť zákonnú informačnú povinnosť Úrad vlády a poznáme aj slová Rafaela Rafajoviča, ako sa už na otvorenie zákona teší.
My Slováci sme slušní a píšeme diplomatické výzvy. Záporožskí kozáci by tureckému sultánovi napísali: „Nemysli si, sultán, že sme ťa neprekukli. Nikdy nedostaneš pod seba Kristových synov, nemáme pred tvojím vojskom žiadny strach a keď tvoje diabolské vojská napriek tvojim pekným rečičkám zákon otvoria, budeme s tebou zvádzať boje všade, na súši, aj na vode…“
Autor je literárny vedec a prezident KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 38/2007 dňa 17. septembra 2007.
