Dňa 4. júla 2006 bola menovaná nová vláda, ktorá vďačí za svoju existenciu volebnému víťazstvu strany SMER – Sociálna demokracia. V kampani sa najviac neuveriteľných sľubov ušlo zdravotníctvu. Po voľbách sa ficova vláda správa iba tak, ako to prostredníctvom prieskumov verejnej mienky očakávajú jej voliči. Krátkodobo je tento pôsob úspešný, ale z dlhodobého hľadiska aj táto vláda nepochybne vie, že to stačiť nebude.
Vláda neurobila, okrem nezmysleného odstránenia dvadsaťkorunáčok a dodania vianočných príspevkov pre dôchodcov, v oblasti zdravotníctva naozaj nič. To by samo osebe nebolo až také zlé. Ekonomike ničnerobenie zatiaľ veľmi neškodí. Reformné zákony schválené počas pôsobenia predchádzajúcej vlády nastavili základné pravidlá pre účastníkov zdravotníckeho trhu. Štát podľa týchto zákonov vytvoril podmienky na spravodlivé delenie zdrojov v prospech občana. Druhou úlohou bolo definovať pojem poistenca štátu. Štát sa zaviazal, že bude tak ako každý „obyčajný“ platiteľ za svojich poistencov platiť zdravotným poisťovniam. Samozrejme, štát platí z daní vybraných od všetkých. Treťou úlohou štátu bolo definovať najmenšie potrebné množstvo poskytovateľov, ktorí zabezpečia efektívnu, dostupnú a bezpečnú zdravotnú starostlivosť. Poslednou úlohou štátu bolo určiť rozsah spoluúčasti pacientov pri hradení liekov a zdravotnej starostlivosti. Žiadnu ďalšiu úlohu štát nedostal, pretože podľa zákona vznikol nezávislý Úrad pre dohľad. Má tri hlavne ciele: Sledovanie solventnosti zdravotných poisťovní; kontrola, či poisťovňa nakúpila tú zdravotnú starostlivosť, ktorú podľa zákona mala; a strážiť, či zdravotná starostlivosť bola správne a v plnom rozsahu poskytnutá. Druhú funkciu Úrad pre dohľad nikdy nezačal riadne plniť. No štát neriešil prečo, naopak, zrušil nezávislosť Úradu.
.nejde o verejné financie
Robert Fico rád hovorí o nemorálnosti tvorby zisku zdravotnými poisťovňami. Vynecháme marxistické hodnotenie morálnosti či nemorálnosti zisku, iba pripomíname, že autorovi takýchto nekvalifikovaných výrokov (našťastie) neprekáža zisk farmaceutických firiem, distributérov, lekárnikov, súkromných lekárov, ale aj súkromných nemocníc (takisto mu ešte neprekáža zisk dodávateľov zdravotníckej techniky alebo pekárov, ktorí predávajú do nemocníc rožky – zatiaľ). Fico a Valentovič svorne tvrdia, že peniaze pacientov patria pacientom. Predpokladáme, že tento nezmysel je iba rétorickým trikom určeným masám, pretože hlavne tí, čo zo systému poberajú zdravotnú starostlivosť, juniori i seniori, väčšinou doň neprispievajú. Omnoho zaujímavejšie je riešenie otázky, či vybrané poistné na zdravotnú starostlivosť spadá do kategórie verejných financií. A tu hovoríme, že nie (okrem parciálnej výnimky v oblasti rozpočtových pravidiel verejnej správy a iba na jej účely). Všeobecná povaha vybraného poistného v žiadnom prípade nemôže byť kompatibilná s kategóriou verejných financií. Prečo? Pravidlá zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004. Postavenie zdravotných poisťovní, ako aj podmienky na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, upravuje zákon č. 581/2004. Ani jeden z týchto zákonov neupravuje otázky vlastníctva odvodov (poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré sa platí v preddavkoch) po ich úhrade príslušnej zdravotnej poisťovni. Citované právne predpisy zároveň nedefinujú preddavky, respektíve samo poistné (v čase po zúčtovaní zdravotného poistenia) uhradené zdravotnej poisťovni ako verejné prostriedky. V tomto smere možno poukázať na odlišnú úpravu sociálneho poistenia (zákon č. 461/2003) a starobného dôchodkového sporenia (zákon č. 43/2004), z ktorej vyplýva, že finančné prostriedky fondov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, respektíve majetok v dôchodkovom fonde, nie sú majetkom Sociálnej poisťovne (pozri § 157 ods. 3 zákona č. 461/2003), respektíve dôchodkovej správcovskej spoločnosti (pozri § 74 ods. 1 zákona č. 43/2004). Túto úpravu možno považovať za výnimku zo všeobecných princípov poistenia upravených v Občianskom zákonníku (pozri §§ 788 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Keďže v prípade zdravotného poistenia neexistuje osobitná úprava vlastníckeho práva na zaplatené preddavky poistného na verejné zdravotné poistenie (v konečnom dôsledku na zaplatené poistné určené po príslušnom ročnom zúčtovaní), možno konštatovať, že tieto platby sa stávajú vlastníctvom príslušnej zdravotnej poisťovne po tom, čo sa dostanú do dispozície zdravotnej poisťovne. V prvom rade možno podotknúť, že zákon č. 581/2004 predpokladá možnosť vykazovania zisku či straty príslušnou zdravotnou poisťovňou. Takýto hospodársky výsledok možno zistiť iba porovnaním príjmov s výdavkami zdravotnej poisťovne ku koncu kalendárneho roka. A z povahy veci vyplýva, že zisk možno vykazovať iba z takých príjmov, ktoré patria dotknutému subjektu. Zákon č. 581/2004 v žiadnom svojom ustanovení nerozdeľuje príjmy na také, ktoré možno započítavať za účelom zistenia zisku zdravotnej poisťovne a na príjmy, ktoré takto započítať nemožno. Znamená to teda, že všetky príjmy zdravotnej poisťovne (vrátane vybraných preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie) patria príslušnej zdravotnej poisťovni a sú jej majetkom. Poukázať možno ďalej aj na § 6a zákona č. 581/2004, podľa ktorého: „Zdravotná poisťovňa môže v príslušnom kalendárnom roku vynaložiť na prevádzkové činnosti zdravotnej poisťovne výdavky najviac do výšky 4 % z úhrnu poistného pred prerozdelením poistného za príslušný kalendárny rok.“ Zákon 581/2004 pritom neurčuje, že tieto prostriedky sú vo vlastníctve príslušnej zdravotnej poisťovne na rozdiel od ostatných prostriedkov získaných z verejného zdravotného poistenia. Tieto prostriedky nie sú teda podľa zákona súčasťou takzvaného správneho fondu (ktorý by bol vo vlastníctve zdravotnej poisťovne) oddeleného od iných fondov, ku ktorým by zdravotnej poisťovni neprislúchalo vlastnícke právo. To len potvrdzuje záver, že na finančné prostriedky získané zo zdravotného poistenia prislúcha zdravotnej poisťovni vlastnícke právo.
.nejde o právnický ani ideologický spor
V nadväznosti na otázku týkajúcu sa charakteru zaplateného poistného na zdravotné poistenie je pre korektnosť potrebné poukázať na zákon č. 523/2004. Podľa tohto zákona sú verejnými prostriedkami na účely tohto zákona finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy. Právnickými osobami verejnej správy sú pritom podľa zákona č. 523/2004 aj Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne. Tento zákon pritom nerozlišuje či ide o zdravotné poisťovne ovládané štátom, alebo o súkromné subjekty. Z toho možno usúdiť, že verejnými prostriedkami sú na účely zákona č. 523/2004 zaplatené odvody v prospech Sociálnej poisťovne, ako aj uhradené poistné do zdravotných poisťovní. Keďže tento zákon upravuje definíciu verejných prostriedkov na svoje účely, táto definícia neplatí pre ostatné právne odvetvia. Je preto zrejmé, že v oblasti verejného zdravotného poistenia nemožno považovať zaplatené poistné za verejné prostriedky. V uvedených súvislostiach je podstatným aj fakt, že aj keď zákon č. 523/2004 stanovuje na svoje účely definíciu verejných prostriedkov, nestanovuje žiadny právny následok tejto skutočnosti vo vzťahu k vlastníckym právam dotknutých subjektov. Úprava vlastníckych práv tak ostáva na osobitných právnych predpisoch. Zákon č. 523/2004 iba výslovne určuje, že verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi. Vo vzťahu k zdravotným poisťovniam to predstavuje iba duplicitné stanovenie povinnosti nakladať so získaným poistným súladne so zákonmi. Na prvý pohľad je to spor v právnickej rovine. Pri podrobnejšom skúmaní by sa mohlo zdať, že ide o ideologický spor medzi pravicou a niečím, čo chce vyzerať ako ľavica. Pri hlbokom zamyslení však ide o oveľa viac – o to, či je Slovensko schopné dodržiavať elementárne pravidlá demokratického štátu. Či teda reči o zoštátnení nie sú iba testovaním toho, pokiaľ možno zájsť. Ak zdravotné poistenie nespadá do kategórie verejných financií, potom akýkoľvek postup proti zdravotným poisťovniam bude iba obyčajná lúpež. Premiér tejto vlády povedal, že Slovensko nie je právny štát, pretože inak by možno polovica opozície sedela vo väzení. Opozícia akoby nerozumela, že je považovaná za kriminálne živly. To však neznamená, že vláda je všemocná. Ani v prípade zdravotného poistenia – znárodňovať súkromné vlastníctvo nemožno.
Autori spolupracujú s KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 29/2007 dňa 16. júla 2007.
