Jedzte slovenské potraviny, počúvajte slovenskú hudbu a hlavne, píšte už konečne všetci modrým červeným perom.
Jedzte slovenské potraviny, počúvajte slovenskú hudbu a hlavne, píšte už konečne všetci modrým červeným perom.
Neberiem slová Jána Čarnogurského na ľahkú váhu. Je to vážny človek, ktorý ide dôsledne za svojou vecou. Ale čo je dnes jeho vecou, keď sa obrátil spolu s Ficom, Kotlebom, Chmelárom, Hrdličkom a mnohými inými proti základniam NATO na Slovensku, ktoré tu nie sú, nikto ich od nás nežiada, ale možno nadíde čas, keď ich bude treba, aby sme ostali slobodní a mohli žiť v mieri?
Zdvojenosť nášho historického správania do nás vložil Ľudovít Štúr.
Existuje niekoľko vážnych dôvodov, prečo by poslanci mali odmietnuť schváliť návrh nového zákona o odpadoch.
Weizsäckerovou hviezdnou chvíľou bola reč, ktorú predniesol ako nemecký prezident pri príležitosti štyridsiateho výročia konca druhej svetovej vojny.
Žijeme vo svete, kde si musíme klásť zase raz celkom elementárne otázky. Platí suverenita štátov? Ak platí, potom sa Ukrajinci musia brániť, lebo čo iné majú brániť, ak nie suverenitu štátu?
Pre mňa má životný príbeh otca ešte jeden jasnozrivý význam: hovorí, že nech je slobodný, demokratický svet akokoľvek škaredý, je neporovnateľne lepší ako hoci aj najkrajší svet neslobody.
Od knižného publikovania Slovenska na ceste do neznáma, prognózy vývoja Slovenska do roku 2015 (editori Fedor Gál, Peter Gonda, Miroslav Kollár, Grigorij Mesežnikov, Marián Timoracký, Peter Zajac), uplynulo čosi vyše desaťročia.
Žijeme v čudnej dobe paradoxov. Prekročenie tabu vždy znamenalo v dejinách ľudstva krok do neistoty, do púšte, priepasti a smrti.
Zákony pokladám za najlepší spôsob, ako v človeku obmedzovať zlo. Chcem len povedať, že všetko sa zákonmi vyriešiť nedá.
Dnes máme dcéry a synov, vnučky a vnukov, tešíme sa z nich a vieme, že budú inakší ako my, ináč bystrí a šikovní.
Václav Havel chcel ukázať, že aj my môžeme dať niečo Európe a svetu a politika môže byť výrazom morálky.
Energia opäť zdražie. Európska rada rozhodla 23. októbra 2014 o rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, v nadväznosti na ktorý má Európska komisia sprísniť ciele pre zavádzanie tzv. bezuhlíkových technológií.
V súčasnosti považujem za potrebné pokračovať v nedokončenej spoločenskej zmene, pod čím si treba predstaviť odbrzdenie decentralizačných procesov nielen v školstve, ale aj v mnohých ďalších oblastiach.
Dnes už nie som fascinovaný samosprávnymi mechanizmami vo vede. Hľadím na ne triezvymi očami, lebo vidím, ako zle fungujú a ako sa aj inteligentní vedci dajú ľahko oblafnúť vedeckými kondotiérmi.