Na Slovensku sa hrá politická hra s falošnými kartami.
Nanacionalistická SNS, ktorá bola po roku 1989 vo vláde iba dva razy, s Mečiarom a Ficom, sa zázračne stala „štandardnou pravicovou stranou“. Zmenila sa jej etatistická, centralistická, protieurópska a protinatovská podstata? Nezmenila. Len vybledla v porovnaní s kotlebovským extrémizmom. Štandardnú politickú stranu z nej však nevyrobil Fico, ale zostavovatelia virtuálnej vlády „reformnej pravice“, ktorá premaľovala pre svoje potreby vývesný štít SNS. Lenže SNS má svojou povahou a históriou neporovnateľne bližšie k Robertovi Ficovi, to len hrala s Richardom Sulíkom hru s poznačenými kartami a myšou v tejto hre nebol Danko, ale Sulík. Aj povolebná protioligarchická rétorika je pekná, ale vytvoriť bojovníka proti oligarchom z Borisa Kollára, označeného milovníkom meniacich sa právd Igorom Matovičom za „priateľa mafiánov, lepšieho ako mafiáni“, je naozaj veľké sústo.
Falošné karty Lucie Žitňanskej sú onakvejšie. Najprv nám hovorila, že do koalície s Ficom nepôjde, teraz nám navráva, že dôležité sú „systémové zmeny“. Akoby najväčšou systémovou zmenou po týchto voľbách nebolo práve to, že jej „občianska“ strana (aj to je dnes už len poznačená karta) ide spolu s mentálne labilným Radoslavom Procházkom do koalície s doteraz tabuizovanou SNS a so Smerom Roberta Fica, ktorý sa otvorene hlási k straníckej, štátom posvätenej korupcii, seje na Slovensku nenávisť a derie sa na čelo „rakúsko-uhorskej koalície“ zatvorených hraníc (ku ktorej sa ináč hlási nielen Smer a SNS, ale aj Richard Sulík a tutti quanti).
Žijeme v úplne inom štáte
Zdroj: .týždeň | www.tyzden.sk
To všetko sa deje v mene „stability“ a „štandardnosti“ novej vlády. O štandardnosti škoda reči a pri pohľade na politické loopingy Radoslava Procházku možno oprávnene pochybovať o jej stabilite. Naša politika poznačených karát je totiž založená na tom, že v ktoromkoľvek okamihu možno ľubovoľne vymeniť jednu politickú identitu za druhú (hovorí sa tomu meniť kabáty), stačí len nahradiť nálepky na čelách a cenovky na gatiach. Naši politici sú ako obchodníci presvedčení, že do politiky patria len dohody, akoby ich plnenie nezáviselo od vzájomnej dôvery a lojality.
Žijeme v úplne inom štáte 2
Zdroj: .týždeň | www.tyzden.sk
Po štyroch rokoch si opoziční politici mysleli, že vzájomné podrazy sa rozplynú deň po voľbách. Stal sa však presný opak. Porážka opozície bola výsledkom dlhodobej neférovosti voči partnerom a voličom. Platí to v prvom rade o nových koaličných stranách. Tie ďalej cizelujú falošnú hru. Skutočnú alternatívu však môžu vytvoriť iba politické strany, ktoré prestanú hrať s poznačenými kartami. Len také budú podľa mňa schopné zúčastňovať sa na tvorbe spravodlivej, vzdelanej a kultúrnej spoločnosti, pevne ukotvenej vo svete európskych, západných hodnôt. Som liberálnym konzervatívcom, lebo verím v konzervatívnu férovosť, poctivosť a lojalitu, v liberálnu demokraciu a slobodnú ekonomiku. To je pre mňa skutočná alternatíva k dnešnej vláde. Takú môžem podporovať a voliť. Čím skôr vznikne, tým lepšie.
Autor je literárny vedec a prezident KI.
Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň 12/2016 dňa 21. marca 2016.
