HSO: január – marec 2011

V rámci projektu Hodnotenie samosprávnych opatrení (HSO), ktorý od roku 2009 realizuje Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) v nadväznosti na projekt INEKO HESO-Regióny, sa štvrťročne vyjadrujú analytici (medzi nimi i analytik KI Dušan Sloboda), zástupcovia akademickej obce, samosprávy a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov.

Poradie hodnotených opatrení za obdobie január – marec 2011, vrátane komentárov hodnotiteľov, nájdete vo formáte PDF tu.


Komentáre analytika KI Dušana Slobodu k vybraným hodnoteným opatreniam:

Nový primátor Banskej Bystrice vymenoval za prednostu MÚ svojho volebného sponzora

Som presvedčený, že štátnu správu a samosprávu treba čo najviac otvoriť ľuďom, ktorí majú skúsenosti z „reálneho sveta“ a vidia svet i inak než len od úradníckeho stola, treba dosiahnuť flexibilnú a otvorenú štátnu a „verejnú“ službu, v ktorej si zvolení zástupcovia štátu a samosprávy budú mať možnosť slobodne vybrať ľudí, ktorí budú spolu s nimi plniť ich program a niesť aj plnú zodpovednosť, pričom „pobyt“ vo funkciách by mal byť vopred jasne ohraničený na dané volebné obdobie a nie na doživotné úradníčenie. Preto v spôsobe menovania prednostu úradu banskobystrickým primátorom nevidím problém. Rovnako nevidím problém v osobe menovaného prednostu, ktorý bol už počas volebnej kampane verejne známym neanonymným finančným i nefinančným podporovateľom primátora, ktorý ho do funkcie vymenoval. Je to transparentné, a dá sa preto predpokladať, že každý krok prednostu a primátora bude oponentmi od začiatku ostro sledovaný a každý prípadný „prešľap“ hlasno vykričaný, čo je v poriadku. Považoval by som za vhodné, aby sa uvažovalo o takej zákonnej úprave, aby kandidáti na primátorov otvorene kandidovali do funkcií spolu so svojimi kandidátmi na prednostov úradov. Prednostovia úradov by zároveň mohli plniť úlohu zástupcu primátora. Dnešný stav, keď zástupcom primátora je jeden poslanec (či vo väčších mestách dokonca dvaja poslanci), pokladám za nevhodný. Zrejme by málokto pokladal za normálne, ak by na úrovni centrálnej vlády existoval analogický model, teda že by poslanec Národnej rady SR mohol plniť zároveň funkciu podpredsedu vlády SR. Nie je to našťastie ani možné, keďže nezlučiteľnosť súčasného uplatňovania si oboch týchto funkcií je stanovená v Ústave SR.

Platy niektorých starostov a primátorov sú vyššie ako má premiérka vlády SR

Základné platy a odmeny našich volených zástupcov v samospráve by sa nemali odvíjať od počtu obyvateľov, ale od objemu rozpočtovaných zdrojov, s ktorými daná samospráva hospodári. Ďalšia možnosť odmeňovania nad takto stanovený základ by malo by byť naviazané na výsledky hospodárenia samosprávy a na dodržiavanie zákonov. Činovníci v samosprávach v deficite a činovníci v samosprávach ignorujúcich zákonnosť by nemali mať právo na akékoľvek odmeny. Doterajšia prax v mnohých našich samosprávach ukazuje, že zastupiteľstvá platy primátorov a starostov slobodne navyšujú až do obludných súm. Kde je však princíp zodpovednosti? Ten je mnohým samosprávam akosi neznámy, a ich slobodne navršované deficity pri slobodne navyšovaných platoch a odmenách zaplatíme nakoniec i tak len my všetci. A to nielen z našich daní cez fiškálnu decentralizáciu, ale i cez „doplatky“, ktoré tak Ficova ako i Radičovej vláda na účet „krízou zúbožených“ samospráv opakovane nakoniec z našich daní zaslala. Pri debate o platoch a odmenách starostov a primátorov sa akosi zabúda, že v samospráve je vyše 21 tisíc komunálnych poslancov, ktorí, s výnimkou košických mestských a miestnych poslancov, ostávajú jedinými funkcionármi pôsobiacimi vo verejnej správe, ktorí nemajú zákonom upravené platové náležitosti a odmeňovanie. Prezident, členovia vlády, šéfovia ústredných orgánov štátnej správy, poslanci Národnej rady SR, poslanci žúp, predsedovia samosprávnych krajov, primátori a starostovia, hlavní kontrolóri, úradníci v štátnej (i tzv. verejnej) službe, sudcovia, prokurátori – všetci tí majú zákonom upravené platové náležitosti. Až na komunálnych poslancov.

Nové vedenie Liptovského Mikuláša zorganizovalo anketu o šetrení

Bola to len otázka času, kedy sa zvrhlá kultúra života na dlh, tak rozšírená na úrovni centrálnych vlád členských krajín EÚ, Ficovu vládu na Slovensku nevynímajúc, rozšíri i na nižšie úrovne verejnej správy do našich miest a obcí. Anketa, ktorou vedenie Liptovského Mikuláša zapojilo obyvateľov do rozhodovania o tom, kde ušetriť výdavky a kde zdražiť služby poskytované mestom jeho obyvateľom, je sympatickou snahou prizvať občanov k záujmu ale i k prevzatiu spoluzodpovednosti za nezodpovedné správanie sa predchádzajúceho vedenia mesta. Ako však bola anketa samosprávou vyhodnotená? Sú dostupné i výsledky tejto ankety? Ak sledujeme správanie občanov Grécka a Portugalska, ktorí prejavujú nevôľu spolupodieľať sa na splácaní dlhov, ktorých tvorbu dlhé obdobie tolerovali, legitímnou otázkou je, či budeme čakať, kým sa také správanie stane normou i u nás, alebo či sa zákonnou cestou včas stanovia prísnejšie podmienky pre umožnenie zadlžovania sa tak štátu ako i samospráv resp. uzákoní sa povinnosť prebytkového rozpočtovania vo verejnej správe.

Považská Bystrica obmedzila prístup verejnosti na zasadnutiach komisií

Poslanci akosi rýchlo zabudli, že do funkcií boli občanmi zvolení ako ich zástupcovia. Ak akýkoľvek zastupiteľský orgán či jeho poradný orgán rokuje o záležitostiach, ktoré nie sú priamo zákonom klasifikované ako utajované skutočnosti, neexistuje žiadny dôvod, aby bol prístup verejnosti k tomuto rozhodovaniu obmedzovaný. Ak má verejnosť prístup na zasadnutia výborov Národnej rady SR, prečo by nemala mať prístup na zasadnutia komisií mestského zastupiteľstva?

V Košiciach už o prijatí do zariadení sociálnych služieb nerozhodujú ich riaditelia

Klientelizmus a korupcia súvisiace s uprednostňovaním prijímania klientov do verejných sociálnych zariadení ukazujú, ako málo mentálnych a systémových zmien sa v niektorých oblastiach udialo od pádu komunizmu. Opatrenie, ktorým sa odobrala riaditeľom zariadení sociálnych služieb kompetencia rozhodnúť o prijatí občana mimo poradia, je podľa mňa síce správnou, ale len drobnou zmenou. V systéme poskytovania sociálnych služieb pre občanov stále chýba dostatočná konkurencia, ktorá bola navyše v ostatných rokoch ešte viac „udupaná“ novelou zákona o sociálnych službách, ktorou Ficova vláda de facto znemožnila ľuďom slobodný výber poskytovateľa služieb, keďže nútene preferovaný bol verejný sektor. Hoci ústavný súd sa minulý rok neskoro ale predsa vyjadril o „poštátnení“ poskytovania sociálnych služieb Ficovou vládou ako o protiústavnom, ani návrat do stavu pred Fica nemožno považovať za výhru pre občana. Kým bude systém zákonne nastavený tak, že obec či vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a na základe výberu poskytovateľa sociálnej služby touto fyzickou osobou, poskytne sociálnu službu alebo zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u poskytovateľa sociálnej služby, bude dochádzať ku konfliktom záujmov (samospráva je sprostredkovateľom služby a zároveň jedným z poskytovateľov služby) a preferovaniu verejných poskytovateľov, nedostatočnej a nie dostatočne voľnej konkurencie a z toho vyplývajúceho priestoru pre uprednostňovanie vybraných klientov prostredníctvom používania korupcie a klientelizmu.

Prešov zverejnil na internete digitálnu mapu mesta

Geografické informačné systémy (GIS) majú široké využitie a v samosprávach by sa mohli stať nielen nástrojom pre lepšie rozhodovanie a manažment aj s ohľadom na priestorový aspekt v území zo strany samosprávy, ale v prípade odvahy samosprávy otvoriť sa viac voči svojim občanom, i podporným nástrojom pre občanov na sledovanie práce a konkrétnych realizovaných krokov samosprávy či nahlasovaní problémov a návrhov na riešenie s ich presnou a jasnou lokalizáciou v území. Prešovský GIS je dobrým základom, na ktorom môže samospráva ďalej stavať a doterajšiu aplikáciu ďalej dopĺňať.

Rokovania trnavského zastupiteľstva sa vysielajú naživo na internetovej stránke mesta

V dnešnej e-dobe považujem či už realizáciu priamych prenosov alebo zverejňovanie videozáznamov z rokovania zastupiteľstiev našich miest prostredníctvom internetu za samozrejmosť, ktorá by mala byť štandardom. Vzhľadom na doterajšiu nižšiu mieru regulácie vysielania prostredníctvom internetu, ako i nižšie prevádzkové náklady na tento spôsob šírenia informácií o samospráve smerom k občanom, by stálo za úvahu, či nie je vhodný čas na skoncovanie financovania mestských televízií z rozpočtov samospráv. Mestské televízie sú neraz príliš drahými hlásnymi trúbami poplatnými vedeniu mesta, no platenými z našich daní, nie z peňazí lokálnych politikov.

Prešovský samosprávny kraj podporí rómskych stredoškolákov motivačným štipendiom

Ide o nesystémové opatrenie, ktorého účinok sa síce zdá byť okamžitý, avšak z dlhodobého hľadiska je neudržateľný, pretože nerieši podstatu problému predčasného odchodu rómskych žiakov zo školského systému. Hoci je riadne ukončenie štúdia významným predpokladom pre následné uplatnenie absolventov škôl na pracovnom trhu, nemožno ho považovať za automatickú vstupenku do sveta práce. Pri uchádzaní sa o zamestnanie, pri udržaní si pracovnej pozície a pri ďalšom kariérnom postupe je okrem školského diplomu potrebné preukázať nielen dostatočný prehľad v danej pracovnej oblasti, ale aj osobnú angažovanosť a záujem o prácu. Preto ak rómski žiaci nemajú inú motiváciu k dokončeniu štúdia ako finančnú, začne toto opatrenie zlyhávať vo chvíli, kedy bude potrebné, aby preukázali svoju osobnú motiváciu pri hľadaní si zamestnania, či v ďalšom vzdelávaní, ktoré sa dnes u maturantov predpokladá i v prípade, že nebudú pokračovať v štúdiu na vysokej škole, ale pôjdu priamo do pracovného procesu. Ak samospráva v snahe udržať rómskych žiakov v škole do riadneho ukončenia vzdelávania siaha rovno po finančnom nástroji, nielenže zbytočne a nespravodlivo mrhá verejnými zdrojmi na podporu jednej skupiny žiakov a zvýhodňuje ich oproti ostatným, ale zároveň priznáva, že nie je schopná využiť ostatné, systémovo dostupné nástroje na motiváciu rómskych žiakov ku štúdiu, resp. že tieto motivačné nástroje v jej rukách zlyhávajú. Samospráva má možnosť finančne prispieť školám, ktoré sú v jej zriaďovateľskej pôsobnosti, a zvýšiť kvalitu podporných služieb v škole tak, aby z toho profitovali všetci žiaci, nielen rómski. V stredných školách je nedostatok odborníkov, ktorí by pomáhali žiakom preklenúť mnohé problémy, ktorých charakter nezriedka presahuje oblasť vzdelávacieho procesu, preto by mohli byť investície, ktoré samospráva vynakladá na „podplácanie“ rómskych žiakov, aby neodchádzali zo škôl, investované efektívnejšie do tzv. mentoringu či tútoringu pre všetkých, ktorí ho potrebujú. Prostredníctvom týchto odborných služieb by bolo možné lepšie riešiť problémovú životnú situáciu jednotlivých žiakov bez ohľadu na ich etnický pôvod a individuálne ich motivovať k samostatnému a zodpovednému prístupu k životu v dospelosti. Samospráva by mohla využiť i ďalšie systémové možnosti a podporiť prehĺbenie spolupráce škôl s budúcimi zamestnávateľmi absolventov škôl. Tento nástroj podpory vytvárania pracovných príležitostí pre absolventov škôl je v súčasnosti príliš málo využívaný, pritom práve samospráva by mohla byť vhodným aktérom prepájania školského a pracovného prostredia a partnerom v ich dialógu.

Starostovi Starej Lesnej navrhla odmeny jeho manželka

Konanie poslankyne obecného zastupiteľstva, ktorá je zároveň manželkou starostu obce, považujem za neetické a nemorálne, nie však nezákonné. Oveľa väčší problém však vidím v tom, že starosta, ktorému bol na návrh jeho manželky navýšený plat o 30%, bude dostávať tieto odmeny bez odôvodnenia absolútne za nič. Zmysel odmien má byť predsa motivačný a odmena za samotný výkon funkcie je absurdná – veď za ten dostávajú starostovia a primátori základný plat, a podobne by mali dostávať i poslanci základnú odmenu, pričom jej navýšenie by malo byť ako druhá „motivačná“ zložka len v prípade dobrého hospodárenia a dodržiavania zákonov. A tu je ďalší kameň úrazu – starosta obce Stará Lesná podľa medializovaných informácií odmieta rešpektovať zákon a odmieta zverejňovať na internete faktúry a objednávky, ako káže zákon od januára 2011, nezverejňuje na internete ani informácie o termíne konania zasadnutia zastupiteľstva a správa sa ako ďalší z čoraz dlhšieho radu našich arogantných samosprávnych samovládcov. Je smutné a škandalózne, že takému starostovi je v tejto krajine pokojne možné v súlade so zákonom zvýšiť plat o 30%.

Navigácia