Parlament odmietol minulý týždeň s rozdielom dvoch hlasov návrh zákona o študentských pôžičkách, zavádzajúci školné na vysokých školách. Lobistické skupiny študentov sa od srdca zaradovali. Práve takýmto ľuďom kedysi Winston Churchill adresoval svoj výrok: „Každý človek pod 30 rokov, ktorý nie je socialista, nemá srdce, no každý človek nad 30, ktorý nie je konzervatívec, nemá rozum.“ Budem moderný a Winstonovu vekovú hranicu spustím o desať rokov nižšie. Jedno je však isté. Konzervatívcov s rozumom je v školstve naozaj ako šafranu.
Výsledkom a cieľom každého vzdelania je rozvoj charakteru človeka, keďže jedinec získa informácie, know-how, aby mohol prinášať inovácie. Vzdelanie je nutne privilégium, garantujúce lepšie spoločenské uplatnenie a zárobok. Má svoju hodnotu a z logiky veci vyplýva, že má aj svoju cenu. Pre konzervatívca je sloboda o zodpovednosti a sebadisciplíne. Ak chce niekto dosiahnuť lepšie spoločenské uplatnenie, musí vyvinúť patričné úsilie, inak nemá nárok. V hlavách väčšiny slovenských študentov však prebýva malý alebo väčší boľševik, na ktorého nezaberá nijaká domáca medicína. Aby sme ozdravili študentský organizmus od socialistickej infekcie, budeme musieť nasadiť „antibiotiká“. Jedným z nich je finančná spoluúčasť na štúdiu.
Pravdupovediac, tento krok by ešte nezabezpečil hĺbkovú reformu vysokého školstva. Ide „iba“ o jej začiatok s rovnakým psychologickým efektom ako pri povestných „zajacovkách“. Študenti by sa naučili, že nič nie je zadarmo a k tomu by sa vytvorila motivácia na tlak a kvalitu. Navyše, výdavky zo štátneho rozpočtu pre vysoké školy by nateraz neklesli. A spoplatnenie štúdia by potešilo aj daňového poplatníka. Keď už ničím iným, aspoň pocitom spoluzodpovednosti tých, ktorí študujú aj za jeho prostriedky.
Donekonečna opakovaný argument študentov, že spoplatnenie štúdia je nesociálne, neobstojí. Prakticky, ani morálne. Prakticky preto, lebo mechanizmy sociálnych štipendií a pôžičiek sú nastavené štedro a motivačne. A morálne? Jeden príklad za všetky. Nedávno zosnulý americký prezident Reagan, pochádzajúci z jednej z najchudobnejších rodín v štáte Illionis, dokázal tvrdým úsilím vyštudovať ekonómiu na malej univerzite Eureka, a to v čase hospodárskej krízy. Podarilo sa mu získať štipendium, pokrývajúce polovicu školného a zostatok si zarobil usilovnou prácou, napríklad umývaním riadu. Aj na Slovensku by sme našli takéto pozitívne príklady, no prevláda diagnóza strachu z prevzatia zodpovednosti za vlastnú budúcnosť a investovania do samého seba.
Reforma vysokého školstva musí začať zdravým rozumom a nie srdcom každého študenta. Návrh zákona o študentských pôžičkách tento predpoklad rešpektuje. Preto si zaslúži parlamentný reparát. Čím skôr, tým lepšie.
Michal Novota
Autor je aktivista kampane „(Ne)zahoď svoju kariéru“ www.skolne.sk
Článok bol uverejnený v rubrike Konzervatívny pohľad týždenníka Domino fórum 25/2004 dňa 23.6.2004.
