V nedeľu 19. novembra zomrel literárny vedec Vladimír Petrík, literárny historik, znalec a zavätený komentátor súčasnej slovenskej literatúry, dlhoročný vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry (Literárnovedného ústavu) SAV, od vzniku spoľahlivý a vytrvalý člen poroty Ceny Dominika Tatarku v Konzervatívnom inštitúte Milana Rastislava Štefánika.
Vladimír Petrík patril k zakladateľským osobnostiam povojnovej literárnej vedy. Bola to prvá literárnovedná generácia, ktorá prekročila prah vlastivedne chápanej slovenskej kultúry a zapojila sa do moderného vedeckého výskumu. Vďaka rodinnej tradícii a prvorepublikovému vzdelaniu ostal do konca života slovenským vzdelancom, vedomým si významu kultúrnosti. Prežil bohatý život, pohyboval sa v súradniciach dobových trajektórií. Zažil možné aj nemožné časy, ale po prvotnej entuziastickej skúsenosti mu ostal istý ostych, zdravý odstup od vecí, akoby sa pridŕžal celoživotného hesla Joachima Festa Nur kein Genre sentimental.
Vladimír Petrík pracoval sústavne a systematicky až do smrti. Bol literárnovedným robotníkom mora. Napísal okrem iných literárnovedné monografie Literárne dielo Dr. Ladislava Nádašiho Jégého (1956), Hľadanie prítomného času (1970), Človek v Jégého diele (1979), Hodnoty a podnety (1980), Slovenský román sedmdesátých let (1987), Proces a tvorba (1990), Desaťročie nádejí a pochybností (2000), Slovakia and its Literature (2001). Bol spoluautorom Dejín slovenskej literatúry 2 (1965), Funkcie umeleckej kritiky (1981), Dejín slovenskej literatúry 4 (1987), zborníka Umenie v službách totality 1948 – 1956 (2001), Dejín slovenskej literatúry (2003). S Vladimírom Barboríkom napísal knihu rozhovorov Hľadanie minulého času (2009). V posledných rokoch sa venoval najmä literárnej publicistike a antologickým výberom z diela Jána Johanidesa a Dušana Dušeka. Tesne pred smrťou dokončil výber z Jany Bodnárovej. Svoje dielo dovŕšil, nenechal ho rozrobené.
Vladimír Petrík napísal množstvo literárnokritických článkov a recenzií, pričom jeho texty si vždy zachovali vyrovnanú vecnú úroveň a štýl. Bol antologistom, editorom, zostavovateľom. Ocenili ho Radom Ľudovíta Štúra II. triedy (2002), Medailou za podporu vedy Slovenskej akadémie vied (2004), Prémiou Literárneho fondu, a tieto ocenenia mu patrili plným právom.
Bol pracovne aj ľudsky spoľahlivý, mal vyváženú povahu, a ak sa hovorí, že demokracia je diskusia, uňho platilo, že demokracia je miera a schopnosť kompromisu. Netrpel kultúrnym megalomanstvom, na to bol priveľmi triezvy. Mal dobrý, plnohodnotný život až do konca a mal v živote ľudské šťastie, čo sa prihodí len nemnohým. Takto sme ho poznali.
Peter Zajac
Rozlúčka s Vladimírom Petríkom bude v piatok 24. novembra o 14.00 h vo Veľkom evanjelickom chráme na Panenskej ulici v Bratislave.
