Peter Gonda: Úlohy ministerstva hospodárstva treba minimalizovať

Z Európskej únie prichádza centralizovaná harmonizácia, ktorá škodí vytváraniu spoločného trhu, brzdí konkurenciu a podnikom čoraz viac zvyšuje náklady, tvrdí Peter Gonda, ekonóm z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika v rozhovore s publicistom Ivanom Špánim.

Pozdáva sa vám činnosť súčasného ministerstva hospodárstva, ak sa na ňu pozeráte očami liberálneho ekonóma?

Ministerstvo hospodárstva považujem v trhovom hospodárstve za nadbytočné. Keďže sa podmienky na Slovensku postupne približujú k trhovo konformnejším a ekonomika je takmer celá v súkromných rukách, tak by malo akceptovať, že jeho opodstatnenosť sa stráca. Mohlo by sa uvažovať o zlúčení ministerstiev hospodárstva, pôdohospodárstva a dopravy, pôšt a telekomunikácií do jedného s výrazným redukovaním ich úloh a činností a následne o prenesení zvyšných (už minimálnych) na ministerstvo financií. To je kľúčové aj vo vzťahu k hospodárskej politike vlády. Takže podľa mňa treba minimalizovať úlohy ministerstva hospodárstva, alebo ho zrušiť a zvyšok kompetencií preniesť na ministerstvo financií.

Myslíte si, že takáto vízia je už dnes aktuálna? Už dnes nemá ministerstvo hospodárstva opodstatnenie?

Zdanlivo má, pretože robí napríklad činnosti, ktoré by v trhovej ekonomike robiť nemalo. Príkladom sú „podpory“ podnikania, investovania formou investičných stimulov a „podpora“ aplikovaného výskumu napríklad navrhovanými inovačnými stimulmi. Náklady na takýto úrad sú už dnes zbytočné.

Plní predsa dosť úloh, na ktorých sa ekonomickí ministri dohodnú v EÚ a je aj pri tvorbe politiky únie.

Je pravda, že mnohé regulácie obchodu, podnikania a iné obmedzenia prichádzajú z EÚ, ktorej sme členom. To však nie je argument proti tomu, aby sme sa vzdali presadzovania záujmov, napríklad minimalizácie štátu v ekonomike. Zdá sa mi však, že všetko z EÚ prijímame ako písmo sväté, zväčša neoponujeme, ba niekedy sme ešte pápežskejší ako EÚ. Napríklad, Európska únia nám nepredpisuje, že máme poskytovať podnikateľom investičné stimuly…

Vládu k tomu núti konkurenčné prostredie. Pokiaľ všetky krajiny, vrátane najvyspelejších, dokonca vrátane USA, lákajú investorov investičnými stimulmi, keď sa v tom pretekajú naši susedia, môže si vláda dovoliť stimuly neposkytovať?

Netlačí ju k tomu konkurenčné trhové prostredie, ale snahy politikov iných krajín získavať politické body z viditeľných efektov prílevu investorov. Slovenské vlády nepresadzujú na nadnárodnej úrovni dohody o obmedzovaní obdobných selektívnych zvýhodnení investorov z peňazí daňovníkov. To sa už dotýkame kľúčovej témy deformácie konkurenčného prostredia v EÚ. Spoločný trh a tiež ekonomická integrácia sa tu, podľa mňa, vytvárajú stále viac na ekonomicky a eticky škodlivom základe. Ak na začiatku stálo Európske spoločenstvo na slobodách – voľného pohybu osôb, kapitálu a výmen tovarov a služieb – tak čím ďalej tým viac EÚ stojí na centrálne riadenej harmonizácii a centrálnej regulácii, ktoré idú proti slobode a trhu. Trh nepotrebuje harmonizované podmienky, ktoré spriemerovávajú a brzdia snahy byť úspešnejším. Trh a zdravé podnikateľské prostredie naopak vyžadujú neobmedzovanú konkurenciu ako dynamický proces objavovania, postavený na rôznosti (aj podmienok).

Myslíte si, že bez vstupu do EÚ by mohla slovenská ekonomika dosahovať také rekordné tempá aké dnes dosahuje?

Vplyv ne/členstva Slovenska v EÚ na ekonomický rast je z pohľadu princípov ekonómie nepriamy a zanedbateľný oproti priamym zdrojom bohatstva, vyplývajúcich z ochoty a schopnosti jednotlivcov viac a efektívnejšie podnikať a produkovať. Jeho mieru však podľa mňa nijaký ekonóm jednoznačne vyhodnotiť nevie, lebo naň vplýva veľa iných faktorov, v ekonomike platia časové posuny a je málo času na vyhodnocovanie ekonomických efektov.

Jestvujú predsa zjavné a markantné prínosy, ktoré by sa bez vstupu do EÚ nedali dosiahnuť. Napríklad, keby nebolo Slovensko v EÚ, asi by ho obišli aj automobilky, ktoré sa u nás etablovali, nebol by možný taký masívny vstup zahraničného kapitálu na Slovensko.

Niektoré efekty vstupu do EÚ ako napríklad z dôvodu nižšej rizikovej prirážky krajiny sú „viditeľné“ rýchlo a majú pozitívny vplyv. Avšak stále viac ich podľa mňa prekrývajú dlhodobé a negatíva, ktoré prináša vývoj v európskej integrácii. Už dnes je vážnym problémom centralizovaná harmonizácia, ktorá podnikom stále viac zvyšuje náklady. Mení to prirodzené ekonomické kalkulácie podnikateľských subjektov, a tým znižuje ich efektívnosť.

Ministerstvo hospodárstva má v gescii aj rozvoj podnikateľského prostredia. Aký je podľa vás jeho stav na Slovensku?

Ak ho porovnávame s rokom 1989, tak je to obrovský pokrok vpred. Aj keď ho porovnávame s inými krajinami vo svete, tak tiež vychádza súčasný stav podnikateľského prostredia u nás priaznivo. Podľa hodnotenia Svetovej banky je v celosvetovom v hodnotení Slovensko na 32. mieste, napríklad pred Českom, Poľskom i Maďarskom. Toto vypovedá však o podmienkach podnikateľského prostredia merateľnými ukazovateľmi, k čomu priaznivo na Slovensku prispelo aj napríklad znižovanie legislatívnych a administratívnych bariér podnikania ako spružnenie obchodného registra a katastra nehnuteľností.

Kľúčovými bariérami podnikania sú nízka vymáhateľnosť práva, vysoké odvodové zaťaženie nákladov práce a napríklad nepružný trh práce a regulované pracovno-právne vzťahy (významne sprísnené ostatnou novelou Zákonníka práce).

Problém podnikania na Slovensku vidím osobitne v druhom pilieri, a tým je ľudský kapitál. Zdravé podnikateľské prostredie potrebuje človeka, ktorý dodržiava pravidlá, ctí si ich a rešpektuje. A na Slovensku ešte pretrváva malá úcta k pravidlám, k dodržiavaniu sľubov a záväzkov.

Podnikateľská aliancia Slovenska tvrdí, že podnikateľské prostredie sa zo štvrťroka na štvrťrok zhoršuje.

Skôr hodnotím dlhšie časové trendy ako štvrťročné zmeny vývoja. Súhlasím, že k zhoršovaniu podnikateľského prostredia u nás dochádza – nepriamo spochybňovaním garancie vlastníckeho práva a priamo napríklad znepružnením trhu práce novelou Zákonníka práce a zvýšením sociálnych odvodov novelou zákona o sociálnom poistení. Zákonník práce obmedzil zmluvnú slobodu strán, sťažil a sprísnil prepúšťanie pracovníkov, ich prijímanie, posilnil privilégiá odborov a zvýšil náklady zamestnávateľom.

Rozhovor bol uverejnený v mesačníku EUROREPORT plus 03/2008.

Navigácia